|
Trampská osada
ČIERNY TROJUHOLNÍK
Nitra 1952
|
|
|
|
|
Osadu
založili traja kamaráti: Vlado, Laco a Milo.
Spájala ich láska k prírode, túžba po diaľkach a
dobrodružstvách o ktorých čítali v knihách Setona,
Londona, Maya, Foglara, ale aj v zošitových románoch,
hlavne z edície Rodokaps. Chodievali do lesov v okolí
Nitry. Znalosti z lesnej múdrosti získavali z
príručiek vtedy už zakázaného Skautingu a od Old
Sheriffovho otca, kedysi skauta, neskôr trampa -
samotára, prezývaného Ali, alebo Hvezdoblesk.
Podľa jedného dobrodružného románu si partia
dala názov ČIERNY TROJUHOLNÍK. Používali ako svoj znak
trojuholník s iniciálkami mien v rohoch. Od Aliho a
oznamovacích rubrík v Rodokapsoch sa dozvedeli o
trampoch, osadách, potlachoch a túžili stať sa
trampmi.
Na svojom obľúbenom fleku v skalách na Zobore, ktorý
nazývali „Orlie hniezdo“, sa stretávali aj s inými
kamarátkami a kamarátmi. Guli mal gitaru a vedel
niekoľko trampských piesní. Prvú, ktorú sa naučili a
obľúbili si bola „Ruty šuty Arizona...“ ale aj
Hurikánov „Starý šerif“, ktorá mala vplyv na vznik
prezývky Vlada - Old Sheriff. Laco mal už dlhšie
prezývku Long Bill a Milovi prischla neskôr prezývka
Big Mill.
Bol v tom
kus romantiky, ku ktorej všetci inklinovali.
Prišiel
rok 1952, vek 15 rokov a prvé nocovanie „pod širákom“,
pozorovanie východu slnka a táborák v zoborských
lesoch.
Pri ďalšom nocovaní, práve na svojom fleku dňa
22.7.1952 sa rozhodli založiť si osadu. Za šerifa si
zvolili najskúsenejšieho - Vlada. Patrónom a poradcom
osady bol Ali.
O rok neskoršie už osada začala chodiť na veľké
vandre. Najprv do Tríbečských vrchov, hlavne na hrad
Gýmeš. Ďalšie vandre smerovali do Prievidze, Pravenca,
Kľačna, na Kľak a do Štiavnických vrchov. Za nový
osadný flek si zvolili zrúcaninu hradu Gýmeš, pustú v
tých časoch málo navštevovanú oblasť, čo bolo v dobe
nie prajnej trampovaniu veľmi výhodné.
V rokoch 1953 a1954 do osady boli prijatí ďalší
kamaráti - Kotlík, Kurto a Fifi. V roku 1955 prijala
osada medzi seba kamaráta Pedra, pri Výročnom
ohni tretieho výročia založenia osady pri Dolnom
Hodrušskom jazere.
Potom prišli štúdiá, vojenská služba v Plzni a
Domažliciach, prvé stretnutia s českými kamarátmi,
nové piesne, potulky a táboráky v blízkych
lesoch.
Kurto,
Kotlík a Fifi v tom čase už prestali trampovať.
Old Sheriff, Long Bill a Pedro urobili ešte niekoľko
vandrov na Oravu, do Nízkych a Vysokých Tatier a do
Slovenského Raja.
V roku
1960 do osady prijali kamarátku Laďku, neskoršie
manželku Long Billa.
|
|
|
|
V
roku 1962 zomrel kamarát Big Mill.
|
|
|
|
|
|
Totem nitrianskych trampov na Veternej
lúke v roku 1968, ktorý podľa návrhu Old
Sheriffa z trampskej osady ČIERNY
TROJUHOLNÍK zhotovil kamarát Macho z osady
WATAWA...
|
|
|
|
V roku 1963 sa stala členkou osady Norika,
manželka Old Sheriffa. Presťahovanie Pedra do
Sniny, zakladanie rodín, ukončovanie štúdií
zapríčinili ochabnutie činnosti osady a veľké
vandre sa zmenili na občasné spoločné dovolenky na
chatách aj s deťmi a výlety do prírody.
Osada v tom čase bola uzavretá do seba,
nenaväzovala styky s inými osadami, čo sa však
zmenilo v roku 1971 kedy Old Sheriff a Long Bill s
rodinami začali chodiť na chatu do Modry -
Pieskov, neďaleko „Zošky“. Táto oblasť bola v tej
dobe „Eldorádo“ trampov, najmä cez víkendy. Malý
obchod s bufetom, nazývaný trampmi „Prior“, bol
miestom prvých stretnutí, odkiaľ sa partie
rozchádzali na svoje fleky.
Osada sa spoznala s trampskými osadami HUDSON,
ČIERNÝ MEDVEĎ a SEVERKA. Chodievali aj na fleky
trampských osád MARYLAND, GUADIANA a HORSKÝ
DIABOL.
V roku 1975 bola prijatá do osady Včela, dcéra
Long Billa a o rok neskoršie synovia Old Sheriffa
Dado a Kiko a tiež Long Billov syn Peter.
Od Silvestra v roku 1974 robí osada „Rozlúčku so
starým rokom“ v kameňolome na Zobore.
V roku 1983 sa stal členom osady kamarát Daktari.
|
|
Tebe na počesť
Kriváň !
Klaniam sa pred Tvojim majestátom
Ty symbol našich hôr,
no pohľadom svojim Tvoj končiar hľadám,
kam túžba ťahá ma hor.
Z Teba chcem vlasť svoju podtatranskú zrieť,
očami láskať Tvoje bralá i skálie lišajníkmi
obrastené,
zamatovým machom vystlané svahy
a boky Tvoje, čo objímajú prsty kosodrevín,
nad plášťom lesov haliacich Ti stráne.
Z Tvojho lysého temena uprieť zrajk do ďalekých dolín,
lúk a polí, čo jemný opar zeme halí,
z Teba chcem zrieť číru hĺbku plies,
let orlov sledovať statných, čuť svišti hvizd
i zurčanie riav dravých.
Z Tvojho končiara túžim po Zore jasnej, po speve
vtáčom,
po červánkach ranných.
Z Teba chcem sledovať púť oblohou dárkine života slnka
a navečer jak v tichu ukladá sa spať v hĺbku,
kde svitnú miliardy hviezd.
Vlado - old
sheriff
Nitra 18.septembra
1983
|
|
|
|
|
|
V
roku 1985 zomrela Laďka,
Long Billová manželka.
|
|
|
Významným pre osadu bol rok 1986, kedy sa Long
Bill zoznámil s kamarátom Gigim - šerifom
trampskej osady WATAWA, ktorý uviedol osadu do
nitrianskej trampskej „obce“, ktorú tvorili
trampské osady DAJANA, LESANKA, WATAWA, PRAMEŇ a
mnohí samotári. Partia vyvíjala intenzívnu činnosť
a osada ČIERNÝ TROJUHOLNÍK sa do nej tiež
zapojila.
|
|
|
|
...kamaráti z trampskej
osady ČIERNY TROJUHOLNÍK. Májové
ohne v roku1987.
Zľava: Long Bill, Old Sheriff a Kiko... |
|
|
|
Osada usporiadala v roku 1987 jubilejný potlach na
hrade Gýmeš pri príležitosti 35. výročia trvania
osady, ďalší tiež na tomto fleku k 40. výročiu a
pri príležitosti 45. výročia bol potlach v dňoch
11.-12.júla za Štitármi, na Gáborke pod Žibricou.
Od roku 1988 osada každoročne organizuje „Vítanie
jari“ spolu s trampskou osadou PRAMEŇ na
Slnečnej lúke.
|
|
|
|
...v
roku 1990 sa osada pokúsila o vydávanie
vlastného časopisu „Ahoj tramp“, vyšlo
však iba jedno číslo - pre nedostatok
času a financií...
|
|
|
|
|
|
|
...Old
Sheriff Trampská Old Sheriff z
osady ČIERNY TROJUHOLNÍK v roku
1992 na Zobore so synmi Kristiánom a
Matúšom...
|
|
|
|
V roku
1992 trampská osada ČIERNY TROJUHOLNÍK oslávila
40.výročie svojho trvania potlachom. Na potlachu
v dňoch 17. - 19. Júla 1992 privítali na
hrade Jelenci – Gýmeši kamarátov z nitrianskych
osád WATAWA, LESANKA a niekdajšej BONANZY, ďalej
z trampských osád HADIE ÚDOLIE z Čabrade, TORONTO z Lukáčoviec, KALUMETU a
SALAMANDRY z Púchova, LIŠIAKOV a LOSIEHO
POTOKA z Prievidze, LESNÝCH ŠKRIATKOV z Kozároviec, BACK BILL a
VESELÝCH VYDIER z Břeclavi, ako aj viacerých
samotárov. V programe potlachu bola aj „Malá
skúška z Lesnej múdrosti“ a ďalšie hry. Hlad
zahnal výborne navarený guláš a vyvrcholením bolo
samozrejme zapálenie slávnostného ohňa a veľa
piesní pri ňom.
V
roku 1992 bol do osady prijatý Svito, dlhoročný
tramp, samotár a spolu s Old Sheriffom a Long
Billom sa stal členom Tramp Clubu Bratislava. V
roku 1994 bola do osady prijatá Anka, manželka
Long Billa, ktorá už od roku 1987 sa zapájala do
činnosti osady. Kronikárom osady od roku 1974 je
Long Bill, ktorý aj vybavuje všetku osadnú
korenšpodenciu.
Heslom
osady sa stalo:
„Raz
trampom - navždy trampom“.
Členmi osady sa stali aj mladší synovia Old
Sheriffa - Tom a Maťo. Odvtedy má osada 13 členov.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Trampská
osada ČIERNY TROJUHOLNÍK v roku
1994.
Zľava: Anka, - manželka Long Billa, Maťo,
Long Bill a nad ním stojí kamarát Old
Sheriff
|
|
|
|
Na svojich potulkách v roku 1995 sa osadníci
zastavili aj na Dolnom Hodrušskom jazere a v rámci
osadnej akcie „Po stopách ČIERNÉHO TROJUHOLNÍKA“
sa tam celá osada stretla, v dňoch Majstrovstiev
Českej a Slovenskej republiky v ryžovaní zlata.
Tretie miesto získal ich osadník Old Sheriffov syn
Tom. Prvé dve miesta obsadili súťažiaci z Čiech a
tak sa Tomáš stal najlepším slovenským
amatérom v ryžovaní zlata.
|
|
|
|
...potlach
pri príležitosti 45 rokov trvania osady
sa už nekonal na hrade Gýmeš, ale na
krásnom fleku neďaleko Gáborky pod
Žibricou v Štitároch v roku 1997...
|
|
|
|
|
|
|
...kamaráti
z osady ČIERNY TROJUHOLNÍK na hrade
Jelenec - Gýmeš, pri západe slnka...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Vítanie slnka
Bola ešte
noc, keď sme sa s Old Sheriffom vydali na cestu k Mačacím skalám.
Obloha bola posiata hviezdami a zretelne sa na nej tiahol pás
Mliečnej dráhy. Lúka, ktorou sme kráčali, bola obliata rosou, čo
veštilo, že bude pekný slnečný deň. Obklopoval ju tmavý les,
ktorého slávnostné ticho nerušil nijaký zvuk. Svieži vzduch bol
nasýtený vôňou lesa, sena a materinej dúšky.
Zrazu sa
ozvalo nesmelé zapípanie vtáčika. Čoskoro dostal odpoveď a potom
sa postupne pridávali ďalší speváci k zboru radosti z rodiaceho sa
nového dňa. Na východe už bolo badať náznak svitania, ale ešte tam
žiarila v celej svojej kráse kráľovná nočnej oblohy Venuša.
Prišli sme k prírodnému kúpalisku, do ktorého sa vlieval zurčiaci
potôčik. Spod neďalekého kríka vybehol zajac, ktorého sme
vyplašili. Obloha bledla a hviezdy sa postupne strácali. Na úpätí
Mačacích skál sme uvideli malú srnku, ktorá vetrila na všetky
strany a potom odbehla hlbšie do lesa. Nad nami ešte lovil
netopier.
Obloha sa už začala farbiť do modra a na východe bola čoraz
ružovejšia. Začali sme vystupovať na Mačacie skaly. Na vrchole sme
si našli na pozorovanie miesto pod rozložitým bukom. Naľavo od nás
žiarili červené bobule jarabiny a napravo vytŕčali zo zelene
konáre vyschnutého stromu, na ktorý prileteli tri vrany. Sadli si
na vetvy do tvaru trojuholníka, čím nám pripomínali znak našej
osady. Smerom na východ sa rozprestieralo sedem pásiem vrchov,
zreteľne oddelených rannou hmlou ležiacou v dolinách.
Našu pozornosť na chvíľu upútala malá myška pobehujúca kúsok od
nás a okolo ucha mi preletel čmeliak Do východu slnka ostávalo
ešte asi pol hodiny. Old Sheriff povedal, že si ide obhliadnuť
okolie a zliezol po skalách trochu nižšie.
Pozoroval som všetku tú krásu okolo seba a prežíval som
neopakovateľnú chvíli/, keď človek premýšľa nad prírodou, nad
zázrakom života v nej i nad sebou. Spomínal som si aj na vandre
našej osady, na krásne zážitky a dobrodružstvá prežité s partou
kamarátov v prírode, na nezabudnuteľné večery pri praskajúcom
ohni, noci pod hviezdnatou oblohou, ktorej tajomnosť v nás
vyvolávala úžas a na krásne východy slnka, po ktorých sme sa
vydávali na ďalšie putovanie.
Vtom na vedľajšom strome zabubnoval ďateľ svoj budíček a z lesa sa
ozvala kukučka. To ma opäť prenieslo do súčasnosti. Old Sheriff sa
vrátil a spoločne sme čakali na zázračnú chviľu zrodu nového dňa.
V opare nad obzorom sa objavila ružová guľa. V tej chvíli akoby
ešte zosilnel spev vtákov. Celá príroda jasala. Nový deň tu bol v
celej svojej kráse.
Keď nás ožiarili prvé lúče slnka, Old Sheriff ma zaviedol na
krásne miesto medzi jasne osvietenými ružovými kremencovými
skalami. Bola tam postavená malá pagoda zo suchých vetvičiek.
Zapálil ju a zarecitoval veršík, ktorý napísal pre túto chvíľu:
Ô vitaj slnko Jasné, ty darca života... ô vitaj
toto ráno.
Aby ako krása tejto chvíle, tak šťastný bol tento deň. Ma znak
úcty k tebe zapálil ti chcem oheň.
Ticho sme hľadeli do plameňov a s pôžitkom sme vdychovali voňavý
dym z čistých suchých vetvičiek. Od toho dňa sme pri každom
východe slnka, pozorovanom v prírode, zapaľovali ohník Keď ohník
dohorel, vydali sme sa na spiatočnú cestu. Plní nezabudnuteľných
dojmov a zážitkov.
Long Bill, TO Čierny trojuholník Nitra
|
|
|
|
|
|
|
...kamaráti
z osady ČIERNY TROJUHOLNÍK
v osadnej klubovni na Zobore v dome Old
Sheriffa (V. Libanta) počas Vianoc v
roku 2000. Zľava Sambo (J. Uhlárik), Old
Sheriff (V. Libant), syn Kristián, Long
Bill (L. Harvan) a M. Švikruha.
|
|
|
|
|
|
|
...Silvester 2001 - Old Sheriff zapaľuje
oheň v kameňolome...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Oslava
polstoročnice trampskej osady ČIERNY TROJUHOLNÍK a
slávnostný potlach na Gaborke sa konala v dňoch 12. -
14. 7. 2002. Pozvaní kamaráti a kamarátky sa
začali schádzať už v piatok. Na potlach okrem
nitrianskych osád a samotárov prišli aj kamaráti z
Prievidze, Trnavy, Hornej Poruby, Sniny a Bratislavy.
Vzhľadom
na neisté počasie osadníci postavili veľký prístrešok
a stan.
V sobotu
prebehli súťaže a podával sa aj výborný guláš. Na
fleku zneli piesne a bolo veselo. Z Tramp clubu
Bratislava prišiel osadu pozdraviť kamarát Brčko so
synom a odovzdal im pozdravný list.
Pred
večerom však prišla búrka s dažďom a o 20. hodine. keď
sa mal zapáliť slávnostný oheň, sa spustil
neuveriteľný leják, ktorý zahnal účastníkov do stanov
a pod prístrešok.
Mnohí
účastníci sa postupne rozlúčili a odišli...
Nálada
bola dobrá aj počas búrky, lebo veľký prístrešok,
guláš, pivo a muzika urobili svoje. Najlepšie bolo až
po 22. hodine, keď prestalo pršať.
Dvaja
kamaráti bubnovaním na tam-tamy, zvolali účastníkov k
pripravenej pagode a dve dievčatá a dvaja chlapci z
mladšej generácie zapálili slávnostný oheň, okolo
ktorého sa zišla asi stovka účastníkov.
Na oblohe sa čoskoro
objavili aj hviezdy. Hudobníci a speváci sa striedali
a piesne staré i nové zneli po celú noc až "do
rána bieleho",
kedy účastníkov potlachu pozdravilo
slniečko, ktoré vysušilo všetko, čo nevysušil oheň,
ktorý strážca ohňa riadne hicoval.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tento článok je
prebraný zo súhlasom kamaráta D´Adyho z časopisu Severka. |
|
|
|
|
Pieseň v pozadí
stránky s názvom "HVIEZDNATÉ NEBO"
spievajú a hrajú
kamaráti z trampskej osady HLADUJÚCI ZUBRI z Nitry
|
|
|
|
|