Trampská osada

ČIERNY TROJUHOLNÍK

Nitra 1952

 

 
 
 
 
 

 

Osadu  založili traja kamaráti: Vlado, Laco a Milo.  Spájala ich láska k prírode, túžba po diaľkach a dobrodružstvách o ktorých čítali v knihách Setona, Londona, Maya, Foglara, ale aj v zošitových románoch, hlavne z edície Rodokaps. Chodievali do lesov v okolí Nitry. Znalosti z lesnej múdrosti získavali z príručiek vtedy už zakázaného Skautingu a od Old Sheriffovho otca, kedysi skauta, neskôr trampa - samotára, prezývaného Ali, alebo Hvezdoblesk.

            Podľa jedného  dobrodružného románu si partia dala názov ČIERNY TROJUHOLNÍK. Používali ako svoj znak trojuholník s iniciálkami mien v rohoch. Od Aliho a oznamovacích rubrík v Rodokapsoch sa dozvedeli o trampoch, osadách, potlachoch a túžili stať sa  trampmi.

            Na svojom obľúbenom fleku v skalách na Zobore, ktorý nazývali „Orlie hniezdo“, sa stretávali aj s inými kamarátkami a kamarátmi. Guli mal gitaru a vedel niekoľko trampských piesní. Prvú, ktorú sa naučili a obľúbili si bola „Ruty šuty Arizona...“ ale aj Hurikánov „Starý šerif“, ktorá mala vplyv na vznik prezývky Vlada - Old Sheriff. Laco mal už dlhšie prezývku Long Bill a Milovi prischla neskôr prezývka Big Mill.

Bol v tom kus romantiky, ku ktorej všetci inklinovali.

Prišiel rok 1952, vek 15 rokov a prvé nocovanie „pod širákom“, pozorovanie východu slnka a táborák v zoborských lesoch.

            Pri ďalšom nocovaní, práve na svojom fleku dňa 22.7.1952 sa rozhodli založiť si osadu. Za šerifa si zvolili najskúsenejšieho - Vlada. Patrónom a poradcom osady bol Ali.

            O rok neskoršie už osada začala chodiť na veľké vandre. Najprv do Tríbečských vrchov, hlavne na hrad Gýmeš. Ďalšie vandre smerovali do Prievidze, Pravenca, Kľačna, na Kľak a do Štiavnických vrchov. Za nový osadný flek si zvolili zrúcaninu hradu Gýmeš, pustú v tých časoch málo navštevovanú oblasť, čo bolo v dobe nie prajnej trampovaniu veľmi výhodné.

            V rokoch 1953 a1954 do osady boli prijatí ďalší kamaráti - Kotlík, Kurto a Fifi. V roku 1955 prijala osada medzi seba kamaráta  Pedra, pri Výročnom ohni  tretieho výročia založenia osady pri Dolnom Hodrušskom jazere.

            Potom prišli štúdiá, vojenská služba v Plzni a Domažliciach, prvé stretnutia s českými kamarátmi, nové piesne, potulky a táboráky v blízkych  lesoch.

Kurto, Kotlík a Fifi v tom čase už  prestali trampovať. Old Sheriff, Long Bill a Pedro urobili ešte niekoľko vandrov na Oravu, do Nízkych a Vysokých Tatier a do Slovenského Raja.  

V roku 1960 do osady prijali kamarátku Laďku, neskoršie manželku Long Billa. 

 

V roku 1962 zomrel kamarát Big Mill.

 

 

 

 

 

 

Totem nitrianskych trampov na Veternej lúke v roku 1968, ktorý podľa návrhu Old Sheriffa z trampskej osady ČIERNY TROJUHOLNÍK zhotovil kamarát Macho z osady WATAWA...

 

 

 

V roku 1963 sa stala členkou osady Norika, manželka Old Sheriffa. Presťahovanie Pedra do Sniny, zakladanie rodín, ukončovanie štúdií zapríčinili ochabnutie činnosti osady a veľké vandre sa zmenili na občasné spoločné dovolenky na chatách aj s deťmi a výlety do prírody.

            Osada v tom čase bola uzavretá do seba, nenaväzovala styky s inými osadami, čo sa však zmenilo v roku 1971 kedy Old Sheriff a Long Bill s rodinami začali chodiť na chatu do Modry - Pieskov, neďaleko „Zošky“. Táto oblasť bola v tej dobe „Eldorádo“ trampov, najmä cez víkendy. Malý obchod s bufetom, nazývaný trampmi „Prior“, bol miestom prvých stretnutí, odkiaľ sa partie rozchádzali na svoje fleky.

            Osada sa spoznala s trampskými osadami HUDSON, ČIERNÝ MEDVEĎ a SEVERKA. Chodievali aj na fleky trampských osád MARYLAND, GUADIANA a  HORSKÝ DIABOL.

            V roku 1975 bola prijatá do osady Včela, dcéra Long Billa a o rok neskoršie synovia Old Sheriffa Dado a Kiko a tiež Long Billov syn Peter.

            Od Silvestra v roku 1974 robí osada „Rozlúčku so starým rokom“ v kameňolome na Zobore.

            V roku 1983 sa stal členom osady kamarát Daktari.

 
 
 
 
   

 

Tebe na počesť Kriváň !


Klaniam sa pred Tvojim majestátom
                                Ty symbol našich hôr,
no pohľadom svojim Tvoj končiar hľadám,
                                 kam túžba ťahá ma hor.
Z Teba chcem vlasť svoju podtatranskú zrieť,
očami láskať Tvoje bralá i skálie lišajníkmi obrastené,
                                  zamatovým machom vystlané svahy
a boky Tvoje, čo objímajú prsty kosodrevín,
                                  nad plášťom lesov haliacich Ti stráne.
Z Tvojho lysého temena uprieť zrajk do ďalekých dolín,
                                   lúk a polí, čo jemný opar zeme halí,
z Teba chcem zrieť číru hĺbku plies,
let orlov sledovať statných, čuť svišti hvizd
                                  i zurčanie riav dravých.
Z Tvojho končiara túžim po Zore jasnej, po speve vtáčom,
                                  po červánkach ranných.
Z Teba chcem sledovať púť oblohou dárkine života slnka
                                  a navečer jak v tichu ukladá sa spať v hĺbku,
                                                 kde svitnú miliardy hviezd.

Vlado - old sheriff

  Nitra 18.septembra 1983

 

 

 

 

V roku 1985 zomrela Laďka,
Long Billová manželka.

 

 

 

Významným pre osadu bol rok 1986, kedy sa Long Bill zoznámil s kamarátom Gigim - šerifom trampskej osady WATAWA, ktorý uviedol osadu do nitrianskej trampskej „obce“, ktorú tvorili trampské osady DAJANA, LESANKA, WATAWA, PRAMEŇ a mnohí samotári. Partia vyvíjala intenzívnu činnosť a osada ČIERNÝ TROJUHOLNÍK sa do nej tiež zapojila.

 

 

 

...kamaráti z trampskej osady ČIERNY TROJUHOLNÍK.  Májové ohne v roku1987.

Zľava: Long Bill, Old Sheriff a  Kiko...

 

 

            

Osada usporiadala v roku 1987 jubilejný potlach na hrade Gýmeš pri príležitosti 35. výročia trvania osady, ďalší tiež na tomto fleku k 40. výročiu a pri príležitosti 45. výročia bol potlach v dňoch 11.-12.júla za Štitármi, na Gáborke pod Žibricou.

            Od roku 1988 osada každoročne organizuje „Vítanie jari“ spolu s  trampskou osadou PRAMEŇ na Slnečnej lúke.

 

 
 

 

 

...v roku 1990 sa osada pokúsila o vydávanie vlastného časopisu „Ahoj tramp“, vyšlo však iba jedno číslo - pre nedostatok času a financií...

 

 
 
 

 

 

...Old Sheriff  Trampská Old Sheriff z osady ČIERNY TROJUHOLNÍK  v roku 1992 na Zobore so synmi Kristiánom a Matúšom...  

 

 

 

V roku 1992 trampská osada ČIERNY TROJUHOLNÍK oslávila 40.výročie svojho trvania potlachom. Na potlachu v dňoch 17. -  19. Júla 1992 privítali na hrade Jelenci – Gýmeši kamarátov z nitrianskych osád WATAWA, LESANKA a niekdajšej BONANZY, ďalej z trampských osád HADIE ÚDOLIE z Čabrade, TORONTO z Lukáčoviec, KALUMETU a SALAMANDRY z Púchova, LIŠIAKOV a LOSIEHO POTOKA z Prievidze, LESNÝCH ŠKRIATKOV z Kozároviec,  BACK BILL a VESELÝCH VYDIER z Břeclavi, ako aj viacerých samotárov. V programe potlachu bola aj „Malá skúška z Lesnej múdrosti“ a ďalšie hry. Hlad zahnal výborne navarený guláš a vyvrcholením bolo samozrejme zapálenie slávnostného ohňa a veľa piesní pri ňom.

V roku 1992 bol do osady prijatý Svito, dlhoročný tramp, samotár a spolu s Old Sheriffom a Long Billom sa stal členom Tramp Clubu Bratislava. V roku 1994 bola do osady prijatá Anka, manželka Long Billa, ktorá už od roku 1987 sa zapájala do činnosti osady. Kronikárom osady od roku 1974 je Long Bill, ktorý aj vybavuje všetku osadnú korenšpodenciu. 

Heslom osady sa stalo:

„Raz trampom - navždy trampom“.

Členmi osady sa stali aj mladší synovia Old Sheriffa - Tom a Maťo. Odvtedy má osada 13 členov.

 

   
     
   
 
 

 

 

Trampská osada ČIERNY TROJUHOLNÍK  v roku 1994.  
Zľava: Anka, - manželka Long Billa, Maťo, Long Bill a nad ním stojí kamarát Old Sheriff

 

 
     
   
 

Na svojich potulkách v roku 1995 sa osadníci zastavili aj na Dolnom Hodrušskom jazere a v rámci osadnej akcie „Po stopách ČIERNÉHO TROJUHOLNÍKA“ sa tam celá osada stretla, v dňoch Majstrovstiev Českej a Slovenskej republiky v ryžovaní zlata. Tretie miesto získal ich osadník Old Sheriffov syn Tom. Prvé dve miesta obsadili súťažiaci z Čiech a tak  sa Tomáš stal najlepším slovenským amatérom v ryžovaní zlata.

   
 
 

 
 
 
 

 

 

...potlach pri príležitosti 45 rokov trvania osady sa už nekonal na hrade Gýmeš, ale na krásnom fleku neďaleko Gáborky pod Žibricou v Štitároch v roku 1997...

 

 
 
 

 
 
   
 
 

 

 

...kamaráti z osady ČIERNY TROJUHOLNÍK na hrade Jelenec - Gýmeš, pri západe slnka...

 

 
 
 

 
     
   
     
   
     
   
 
 

 
 
 
 
 
 
 
 

 

Vítanie slnka

Bola ešte noc, keď sme sa s Old Sheriffom vydali na cestu k Mačacím skalám. Obloha bola posiata hviezdami a zretelne sa na nej tiahol pás Mliečnej dráhy. Lúka, ktorou sme kráčali, bola obliata rosou, čo veštilo, že bude pekný slnečný deň. Obklopoval ju tmavý les, ktorého slávnostné ticho nerušil nijaký zvuk. Svieži vzduch bol nasýtený vôňou lesa, sena a materinej dúšky.

Zrazu sa ozvalo nesmelé zapípanie vtáčika. Čoskoro dostal odpoveď a potom sa postupne pridávali ďalší speváci k zboru radosti z rodiaceho sa nového dňa. Na východe už bolo badať náznak svitania, ale ešte tam žiarila v celej svojej kráse kráľovná nočnej oblohy Venuša.

Prišli sme k prírodnému kúpalisku, do ktorého sa vlieval zurčiaci potôčik. Spod neďalekého kríka vybehol zajac, ktorého sme vyplašili. Obloha bledla a hviezdy sa postupne strácali. Na úpätí Mačacích skál sme uvideli malú srnku, ktorá vetrila na všetky strany a potom odbehla hlbšie do lesa. Nad nami ešte lovil netopier.

Obloha sa už začala farbiť do modra a na východe bola čoraz ružovejšia. Začali sme vystupovať na Mačacie skaly. Na vrchole sme si našli na pozorovanie miesto pod rozložitým bukom. Naľavo od nás žiarili červené bobule jarabiny a napravo vytŕčali zo zelene konáre vyschnutého stromu, na ktorý prileteli tri vrany. Sadli si na vetvy do tvaru trojuholníka, čím nám pripomínali znak našej osady. Smerom na východ sa rozprestieralo sedem pásiem vrchov, zreteľne oddelených rannou hmlou ležiacou v dolinách.
Našu pozornosť na chvíľu upútala malá myška pobehujúca kúsok od nás a okolo ucha mi preletel čmeliak Do východu slnka ostávalo ešte asi pol hodiny. Old Sheriff povedal, že si ide obhliadnuť okolie a zliezol po skalách trochu nižšie.

Pozoroval som všetku tú krásu okolo seba a prežíval som neopakovateľnú chvíli/, keď človek premýšľa nad prírodou, nad zázrakom života v nej i nad sebou. Spomínal som si aj na vandre našej osady, na krásne zážitky a dobrodružstvá prežité s partou kamarátov v prírode, na nezabudnuteľné večery pri praskajúcom ohni, noci pod hviezdnatou oblohou, ktorej tajomnosť v nás vyvolávala úžas a na krásne východy slnka, po ktorých sme sa vydávali na ďalšie putovanie.

Vtom na vedľajšom strome zabubnoval ďateľ svoj budíček a z lesa sa ozvala kukučka. To ma opäť prenieslo do súčasnosti. Old Sheriff sa vrátil a spoločne sme čakali na zázračnú chviľu zrodu nového dňa. V opare nad obzorom sa objavila ružová guľa. V tej chvíli akoby ešte zosilnel spev vtákov. Celá príroda jasala. Nový deň tu bol v celej svojej kráse.

Keď nás ožiarili prvé lúče slnka, Old Sheriff ma zaviedol na krásne miesto medzi jasne osvietenými ružovými kremencovými skalami. Bola tam postavená malá pagoda zo suchých vetvičiek. Zapálil ju a zarecitoval veršík, ktorý napísal pre túto chvíľu:

Ô vitaj slnko Jasné, ty darca života... ô vitaj toto ráno.

Aby ako krása tejto chvíle, tak šťastný bol tento deň. Ma znak úcty k tebe zapálil ti chcem oheň.

Ticho sme hľadeli do plameňov a s pôžitkom sme vdychovali voňavý dym z čistých suchých vetvičiek. Od toho dňa sme pri každom východe slnka, pozorovanom v prírode, zapaľovali ohník Keď ohník dohorel, vydali sme sa na spiatočnú cestu. Plní nezabudnuteľných dojmov a zážitkov.

Long Bill, TO Čierny trojuholník Nitra

 
 
 
     
   
 
 

 

 

...kamaráti z osady ČIERNY TROJUHOLNÍK v osadnej klubovni na Zobore v dome Old Sheriffa (V. Libanta) počas Vianoc v roku 2000. Zľava Sambo (J. Uhlárik), Old Sheriff (V. Libant), syn Kristián, Long Bill (L. Harvan) a M. Švikruha.
 

 

 
 
   
 
 

 

 

...Silvester 2001 - Old Sheriff zapaľuje oheň v kameňolome...
 

 

 
 
   
 
 
 
   
 
   
     
 

 
     
   
 
 
 
 
 

 
 
 

 

Oslava polstoročnice trampskej osady ČIERNY TROJUHOLNÍK a slávnostný potlach na Gaborke sa konala v dňoch 12. - 14. 7. 2002.  Pozvaní kamaráti a kamarátky sa začali schádzať už v piatok. Na potlach okrem nitrianskych osád a samotárov prišli aj kamaráti z Prievidze, Trnavy, Hornej Poruby, Sniny a Bratislavy.

Vzhľadom na neisté počasie osadníci postavili veľký prístrešok a stan. 

V sobotu prebehli súťaže a podával sa aj výborný guláš. Na fleku zneli piesne a bolo veselo. Z Tramp clubu Bratislava prišiel osadu pozdraviť kamarát Brčko so synom a odovzdal im pozdravný list. 

Pred večerom však prišla búrka s dažďom a o 20. hodine. keď sa mal zapáliť slávnostný oheň, sa spustil neuveriteľný leják, ktorý zahnal účastníkov do stanov a pod prístrešok.

Mnohí účastníci sa postupne rozlúčili a odišli...

Nálada bola dobrá aj počas búrky, lebo veľký prístrešok, guláš, pivo a muzika urobili svoje. Najlepšie bolo až po 22. hodine, keď prestalo pršať.

Dvaja kamaráti bubnovaním na tam-tamy, zvolali účastníkov k pripravenej pagode a dve dievčatá a dvaja chlapci z mladšej generácie zapálili slávnostný oheň, okolo ktorého sa zišla asi stovka účastníkov.

Na oblohe sa čoskoro objavili aj hviezdy. Hudobníci a speváci sa striedali a piesne staré i nové zneli po celú noc až  "do rána bieleho", kedy účastníkov potlachu pozdravilo slniečko, ktoré vysušilo všetko, čo nevysušil oheň, ktorý strážca ohňa riadne hicoval.

 

 
 
   

 

   
     
 
   
 
   
 
   
     
   
 
   
 
 
 
 
 
   
     
   
 
   
     
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 

Tento článok je prebraný zo súhlasom kamaráta D´Adyho z časopisu Severka.

 
 
 
 
 
 

 
     
   
 
   
 
 

 
     
   
 
   
     
   
 
   
     
 

 
 
 

 
 
 

 
     
 

 
     
   
     
   
     
 

 
     
 

 
     
   
     
   
     
 

 
     
 

 
     
 

 
     
 

 
 
 
 
 
     
   
   
     
   
 
 
 
 
 
   
 
   

 

 
 
 
 
 
 

 
 
 
 
 
 
 

 

Pieseň v pozadí stránky s názvom "HVIEZDNATÉ NEBO"

spievajú a hrajú kamaráti z trampskej osady HLADUJÚCI ZUBRI z Nitry