História trampingu v Banskej Bystrici je stále zahalená závojom tajomstva. Jedno je však isté. Tramping sa dostal aj do týchto krásnych hôr...

Už v rannom detstve sme rástli od voľnosti k slobode. Očarení indiánkami Karla Maya sme ako bojovníci indiánskeho kmeňa podnikali výpravy k Rudlovskému potoku a cez železničnú trať s tunelom, až na kopec Bánoš.

Dobrodružného ducha sme nasávali z televízneho seriálu „Záhada hlavolamu“ od partie Rýchlych šípov Jaroslava Foglara. V tomto duchu nás niekto tajomný udržiaval, pretože v malej skrinke na dverách búdy na plynové fľaše pri paneláku, sme na pokračovanie nachádzali vždy ďalšiu časť kreslených príbehov Rýchlych šípov ilustrované Markom Čermákom – Rýchlý šíp z trampskej osady  HEJKALU.

V malej klubovničke „na Prérii“ na ulici Družby na ľavej strane starobylej riečky Udurna sme kuli plány a označení žltými špendlíkmi vyhľadávali tajomné miesta Banskej Bystrice a skalného mestečka Malachovské skalky.

Pionieri nás nevzrušovali a o skautingu sme našťastie netušili. Bližší kontakt s prírodou ponúkala turistika. Neskôr, tak ako trampi v iných lokalitách opúšťali skauting, tak aj my sme utekali z organizovanej turistiky do voľnejšieho prostredia.

Ako sme stopovali tramping.

Paradox je, že prvých trampov sme identifikovali na celoslovenskom zraze turistov v Dierovej na Orave v júli 1972. Ako „na potvoru“ práve v skautských uniformách boli zakuklení členovia trampskej osady DALTON a trampskej osady GLOOMY WATER  (neskôr MAYFLOWER) z Martina. Prvé trampské bacily sme chytili počas celoslovenského zrazu turistov pri Ružínskej priehrade pod Šivcom v júli 1973, kde sme objavili trampským duchom prevoňané legendárne fleky košických trampov ako Myšiareň a Ružínske jaskyne.

Prelomovou turistickou akciou bol Medzinárodný výstup mládeže na Rysy. Vybrali sme sa na vlastnú päsť, bez požehnania turistického oddielu. Keďže to bola SZM-ácka akcia, očakávali sme otvorenú náruč. Ale nepomohli ani zväzácke preukazy. Vysáčkovali nás s tým, že tam môžu ísť iba najlepší modrokošeliari za odmenu. Netrápilo nás to. Zložili sme sa za plotom oficiálneho táboriska na Štrbských lúkách a neboli sme sami. Z chalanov, ktorí nám robili spoločnosť pod starou haštrou, sa vykľula partia kamarátov okolo trampskej osady  SONORA z Martina.

O niekoľko mesiacov neskôr, 10.11.1973 sme my, Mily a Puky, symbolickým obradom skríženia zálesáckych nožov na triangulačnom bode geometrického stredu Slovenska, na vrchu Hrb v nadmorskej výške 1254,7 metrov v masíve stolovej hory Ľubietovský Vepor v pohorí Poľana, založili prvú banskobystrickú trampskú osadu ČIERNA PUMA. Osadná kronika o tom hovorí toto:

„....... Síce sme iba dvaja. Na osadu prakticky málo, ale už sú pripravení ďalší dvaja kamaráti, ktorí prekonajú záhady a prekážky zálesáckej skúšky a budú čestne v budúcnosti prijatí......“

Pohorie POĽANA  s dominantným vrcholom HRBU (1254 m.n.m.) nachádzajúcim sa na fotografii po ľavej strane, ktorý je geometrickým stredom Slovenska...

Slovo bolo dodržané. V máji 1974 bol slávnostne prijatý Maco a v júli 1974 Milyho mladší brat Večera. Prvý osadný vander smeroval do Gaderskej doliny, centra martinského trampingu, aby bolo zasadené pravé tulácke semä. To bolo čoskoro výdatne zaliate prvým malým vandrom do Slovenského raja, ktorý bol v týchto rokoch aj trampským rajom. Tu sme stretli členov košickej trampskej osady UNION - Angareho a Šaja.

Puky s vlajkou trampskej osady ČIERNA PUMA

 

Naše túlavé kanady nás viedli ďalej do Veľkej Fatry a Chatu pod Borišovom. To už dozrel čas na vlastný flek. Svoje Eldorádo sme našli nad obcou Králiky na Farebnom potoku pod Mýtnym vrchom v Kremnickom pohorí, na rozhraní leta a jesene 21.9.1974.
 

Naši mladší kamaráti a súrodenci sa v tej dobe ešte len zoznamovali s prírodou ako TOM-íci turistických oddielov. Chceli sme im byť nablízku, a tak sme s Milym a Macom prijali funkciu vedúcich, cvičiteľov a inštruktorov turistického oddielu mládeže. Volili sme kompromis.
 

Nenásilne pretláčanie - tramping versus turistika.

S malými kamarátmi sme sa zúčastňovali turistických zrazov a vnášali do nich prvky trampingu. Naše stanovište bolo vždy označené osadnou vlajkou. Čas hral pre nás a priniesol aj svoje ovocie. Boli sme vzorom pre vznik ďalších banskobystrických osád z radov nášho turistického poteru. Boli to: T.D. Mesačná múdrosť, trampská osada MESAČNÁ MÚDROSŤ, trampská osada VLČIA SVORKA a trampská osada CUKOR. Keďže sme zistili, že trampov je možné stretnúť takmer všade, začali byť naše vandre veľmi pestré a zaujímavé.

7.-13.7.1974 sme absolvovali Prechod SNP hrebeňom Nízkych Tatier. Ďalšie dva dni sme boli okrasou celoštátneho zrazu mladých turistov na Táloch, kde sme našli ďalšie tulácke duše.

Kaja z trampskej osady MESAČNÁ MÚDROSŤ a brat Puky t rampskej osady ČIERNA PUMA

 

Osadná kronika vie o tom svoje:

„...Po príchode recepcia. Možno tu dostať odznaky, ale deje sa strašná vec. Suché otázky a príkazy. Legitimujte sa! Občiansky preukaz a 10 Kčs. Fuj, vyšli sme von a zaprisahali sa, že nikdy viac na recepciu. Radšej sme v utajení, pod ochranou tmy, zaľahli do nízkeho porastu ku plotu, ale ešte v areáli zrazu. V noci hluk a krik. Fízli robili poriadok za plotom. Pohrdli sme recepciou, ale plot nás zachránil... „

1.–15.8.1974 sme ako účastníci 35. svetového zrazu turistov a caravanistov v Tatranskej Lomnici hájili česť svojej trampskej osady osadnou vlajkou a domovenkami na ľavom rukáve, čim sme netušiac „dvíhali mandle“ funkcionárom turistiky.

Potom vander pokračoval doslova kade-tade. Prešli sme Roháče, Liptovské kopy, Chočské vrchy, odtiaľ do Ružomberka, Dolného Kubína, na Rozsutec a hrebeňom Malej Fatry do Strečna, Žiliny, odtiaľ dokonca smer Brno, Moravský kras, kde sme preliezli každú jaskyňu. Presuny boli improvizované, stopom. Niekedy v osobnom aute, inokedy v smetiaku. Tráva bola zelená a modrá obloha nad hlavou. Vander trval napokon 32 dní. Bola to skúška odvahy, kulinárskeho umenia i sily kamarátstva. Domov sa ísť nechce, keď všade stretáš kamarátov. A tých sme postretali neúrekom. Niekoľko dní sme robili spoločnosť kamarátom z trampskej osady Hudcon V Malých Karpatoch na hrade Korlátko či Čiernom potoku - legendárnych flekoch trnavských trampov sme stihli sleziny ďalších trampských osád ICARILLA, FALCON, LOSÍ POTOK,  VEĽKÁ CESTA, TANARIVERS z Trnavy.
 

To, že sme boli vedúci turistického oddielu, nie je na prvý pohľad trampský čin. Ale cez túto skutočnosť sme sa s Milym stali účastníkmi zimnej táborníckej školy v Malej Fatre. Viedol ju Ladislav Khandl – Vlk z trampskej osady YUKON. Okrem iného sme získali zručnosť v stavaní snežnej chyže, záhrabu či iglu. Svoju prácu sme museli otestovať. Dopadlo to na výbornú, čo ocenil aj samotný Vlk. Z trampského sveta tu boli aj kamaráti z trampskej osady NETOPIER z Piešťan. Trampský svet bol zárukou kvality aj letnej táborníckej školy v Revúckej doline vo Veľkej Fatre, ktorej som sa zúčastnil s Macom. Spolu s nami tu boli kamaráti z trampskej osady SOSNA z Košíc, trampskej osady VALGATHA a trampskej osady NEVADA z Popradu. Medzi inštruktorov patrili Buri a Šakal z trampskej osady DALTON Martin a lesnú školu viedol mnohým trampom známy  skaut Václav Rubeš - Akela z Ružomberka.
 

Trampské akcie na mnoho spôsobov

Každé prázdniny sa niesli niekoľko rokov v znamení samotárskych vandrov dlhých 4-5 dní. Malých vandrov v týždňovom trvaní počas jarných prázdnin a vždy do Slovenského raja a keďže nás vždy lákali diery, tak neskôr do Slovenského krasu. Veľkých vandrov viac než dvojtýždňových a tých obrovských, ktoré neboli kratšie ako 30 dní.

V dňoch 2.–4. januára 1976 sme zorganizovali 1. Zimný oheň pri riečke Udurna v Stratenom údolí pod masívom vyhasnutej sopky Suchý vrch v Kremnickom pohorí, na ktorom bol do osady prijatý Rego. Prišlo 42 kamarátov z trampských osád od Bratislavy až po Košice.

V dňoch 30.6.–2.7.1978 naša osada spolu s trampskou osadou VLČIA SVORKA, inšpirovaná hnutím Brontosaurus, usporiadala Jarný konzervion za účelom vyčistenia objavenej Králickej tiesňavy. Na pomoc prišlo 13 trampských osád a niekoľko samotárov. Celkovo 70 duší.

Pozvánka na I. jarný konzervion 30.6. - 2.7.1978

Zachovaný zápis z osadnej kroniky trampskej osady MESAČNÁ MÚDROSŤ z I.jarného konzervionu v dňoch 30.6. - 2.7.1978

I. jarný konzervion v dňoch 30.6. - 2.7.1978

I. jarný konzervion v dňoch 30.6. - 2.7.1978

I. jarný konzervion v dňoch 30.6. - 2.7.1978

Odpad po vyčistení Králickej tiesňavy bol zvezený na odpadovú skládku

Keďže členov trampských osád spájalo veľké kamarátstvo, rozhodol som sa umocniť to spojenie a pritom zachovať identitu každej osady. Vzniklo Voľné združenie trampských osád. Mimo osád zostalo ešte dosť kamarátov, ktorých lákalo naše dobrodružno, tak som založil v Banskej Bystrici Jack London Club, ktorý spájal trampov i netrampov. Zároveň poslúžil ako krycí manéver a „búda“ na ŠTB pri organizovaní akcií, na ktoré bolo potrebné niečo vybaviť či získať. Napríklad pracovné náradie od lesákov na akciu Otváranie studničiek 29. 6.–1.7. 1979 v Hornojelenskej doline, kedy sme mali v pláne vyčistiť rúbanisko a v potoku spraviť priehradzky pre malé pstruhy. Do akcie strčila nos verejná bezpečnosť so svojou literárnou tvorbou v podobe zapisovania adries, údajov a veľkou „ochotou“ informovať o našej bohumilej činnosti rodičov, v škole či v zamestnaní. Z práce, ktorá mohla byť užitočná, napokon nebolo nič. Akurát nás zbytočne popreháňali po lese. Ale slávnostný oheň predsa len zahorel, i keď na inom mieste a za účasti 45 kamarátov. Fízlom sme zdrhli pod Jelenskú skalu, ako za oných čias partizáni Nemcom.

Pozvánka na II.letný konzervion

Pozvánka na Otváranie studničiek z júna 1979

Otváranie studničiek  júna 1979. Poriadajúce trampské osady podľa zápisu z kroniky...

Otváranie studničiek v roku 1979

Otváranie studničiek v roku 1979

Zachovaný zápis z osadnej kroniky trampskej osady  MESAČNÁ MÚDROSŤ. Otváranie studničiek  z júna 1979...

Nadišiel čas spoznávať vzdialenejšie krajiny. V auguste 1978 sme spolu s trampskou osadou VYSOKÁ z Bratislavy podnikli trampsko-jaskyniarsku expedíciu do krasového pohoria Apuseni v Rumunsku. Keďže nám zvedavosť nedala a chceli sme spoznať Vysoké Tatry aj zo severnej strany, vyrazili sme do Poľska. Vo februári s trampskou osadou VLČIA SVORKA  sme uskutočnili zimný splav rieky plnej minerálky, Melegvíz v Maďarsku.
 

Neželaný „veľký zelený vander“ vždy kradol osadám kamarátov. Nevyhli sme sa tomu ani my. Nestačil sa vrátiť Mily (1977) a už narukoval ďalší. V prelomovom roku 1979 prišli nové posily Špiro, Drobec, Fifa a Dodo. Chvíľu s nami vandrovala aj Zvonček. V tom istom roku sme sa zatúlali prvý raz na Portu do Olomouca. Ako sa neskôr ukázalo, bol to kľúčový moment.

V roku 1981 sa osada rozrástla o Kačku a pribudol najmladší člen, môj syn Ráčik.

Najmladší člen osady ČIERNA PUMA Ráčik

V rokoch 1983 – 89 sme sa zúčastňovali dobrodružných slovensko-maďarských ochranárskych táborov. Konali sa striedavo na oboch stranách hranice. Vďaka tomu sme spoznali prírodu na Hortobágyi puszta a tiež aj časť európskej Amazonky - rieku Tisa, od Tiszafüredu až po Szolnok a cicavé maďarské komáre - veľké, ako malé kone.

Vždy ma lákalo všetko zaujímavé a netradičné. V roku 1990 som sa vydal na preteky autostopom po Československu a rok na to po otvorení hraníc aj po Európe. Trasa mala viac ako tisíc kilometrov, vždy so štartom v Ostrave-Porube a cieľom na Machovom jazere.

K 20. výročiu založenia osady sme v septembri 1994 spolu s trampskou osadou MESAČNÁ MÚDROSŤ usporiadali veľký výročný potlach.

 

Porta ako štart vandrov za muzikou.

Keďže nás účasť na Porte nasmerovala viac k muzike, zrodila sa myšlienka festivalu Zaprášenými cestami. V júni 1982 sa uskutočnil prvý ročník tohto festivalu žánrov tramp, folk, country. Na jeho realizácii sa podieľali všetky trampské osady v Banskej Bystrici. To už bolo obdobie, kedy chalani prestali drať školské lavice, stratili prázdninovú nekonečnú voľnosť a vážne lásky tiež neprospievajú trampským aktivitám. Zostali sme rodinnou osadou (každá rodina osve) a začalo muzikantské tuláctvo. Cez festival Zaprášenými cestami sa dostávali na Portu slovenské kapely. Stal som sa členom štábu Porty.

PORTA Plzeň 1982

 

Rozvinula sa hudobná spolupráca s festivalmi Slovenské gagy (Kremnica), Ozveny ciest (Tlmače), Folkfórum (Martin), Folková os (Banská Bystrica), Svojšický slunovrat (Svojšice), Táborák hrdzavých strún (Ružínska jaskyňa) Hudobné aktivity nás s trampskou osadou MESAČNÁ MÚDROSŤ v roku 1986 zaviedli až do Juhoslávie na veľký celoštátny hudobný festival do mesta Maglaj v Bosne. Do Juhoslávie sa nedalo bežne dostať, tak sme využili príležitosť. Prezreli sme pohorie Biokovo a Jadranské more v Makarskej.

 

Puky a Amazonka na stanici v Karvinej pri návrate z hudobného festivalu Moravský vrabec

Ďalšie roky som vytrvalo kráčal z festivalu na festival, ako organizátor, dramaturg, neskôr moderátor a porotca. O festivalovom dianí a vývoji hudobnej scény našich žánrov som od roku 1999 informoval poslucháčov cez svoje relácie v Rádiu Lumen. Ako sa neskôr ukázalo, malo to prínos aj v podobe oživenia činnosti trampskej osady prijatím novej členky. Spočiatku poslucháčky, potom kamarátky Amazonky, s ktorou pod vlajkou našej osady podnikáme vandre za muzikou dodnes.
 

Na posledný nebeský vander sa z osadníkov vydali kamaráti:
 

Matej Rusko - Maco vo veku 57 rokov (12.12.1996)
Ladislav Peniak - Večera vo veku 49 rokov (15.9.2010)

Puky a Amazonka v roku 2013