Trampská osada

 

ČIERNA LABUŤ 

 

Bratislava RAČA 1962

 
 
 
 

 
 
 

 

Totem trampskej osady ČIERNA LABUŤ

    V starej prvej Pamätnej knihe trampskej osady ČIERNA LABUŤ sú prvé zápisky z roku 1962,  ktoré sú už v dnešných časoch históriou a zaujímavým čítaním každému, kto má zmysel pre romantiku a chce sa dozvedieť troška viac z minulosti osady ČIERNA LABUŤ a aj trampského hnutia.  Hneď ako otvoríme túto Pamätnú knihu, na prvej strane sa nachádza nakreslená symbolika trampskej osady. Na ďalšej strane je prísaha vernosti osade.

Osada bola založená v roku 1962 kamarátmi ešte vtedy samostatnej Rače, ktorí tu vyrástli a na podnet starších trampov, ktorých v "Trampskej Rači" stretávali sa rozhodli založiť si svoju osadu.

Svoj camp si našli v Malých Karpatoch v račianskych lesoch nad Pasekami a nazvali ho jednoducho "CAMP 3".

Osada bola známa najmä zásluhou bratov Danyho a Šerryho, ktorí vedeli vždy partiu okolo seba pobaviť najmä svojim spevom a prednesom trampských piesní. Často osada chodievala na svoje "veľké vandre" do Čiech, odkiaľ si vždy priniesli nové trampské pesničky, ktoré sme tu nepoznali. I na potlachoch iných osád sa zapájali do speváckych súťaží, kde s veľkým úspechom poberali vždy popredné umiestnenia.

  
 
 
 
   
 
 

 

Pod touto osadnou prísahou sú podpísaní zakladajúci členovia osady:
Šerif osady Dany a členovia osady
Šerry, Kendy, Grizly, Lepák a Gay.

   

Prvý šerif trampskej osady Dany na  potlachu
trampských osád NETOPIER - RODRIGO,
  v roku 1964 na Pasekách

Začítajme sa však ďalej do ich prvej kroniky - Pamätnej knihy. Na jednej z jej ďalších strán je uvedený Zákon osady.

 
 
 
   
 
 
 

Dodržiavanie tohoto osadného zákona vidno i v tom, že osada sa viac ako po štyridsiatých rokoch svojho trvania dodnes nerozpadla, zachováva všetky dobré tradície svojej osady a aj trampingu a dá sa povedať že patrí medzi základné osady slovenského trampingu.

 

Vystúpenie kamarátov  Danyho a Šerryho vo večernej súťaži v duo speve s piesňou „Slepý kamarád“ na potlachu trampskej osady NETOPIER - RODRIGO, v roku 1964 na Pasekách

 
 
 
 
 

Osada na jar v roku 1964 vstúpila do ÚNIE TRAMPSKÝCH OSÁD BRATISLAVY, ktorá vznikla ako zoskupenie nezávislých osád ČIERNA LABUŤ, ČIERNY ŠÍP, HAY RIVER, NETOPIER, SIOUX, UTAH /1961/ a YUKON. Blízky vzťah k ÚTOB mali aj osady URAGÁN  a  RODRIGO.
 
 
   
 
 
 

V kronike je i tento záznam z jedného z mnohých stretnutí členských osád ÚTOB. Nechajme však zase hovoriť zápis v kronike - Pamätnej knihe:

"CAMP 35" trampskej osady YUKON. Chladný jarný podvečer. Vyráža sa! Je 19 hodín. Pred sebou máme jeden a polhodinovú cestu do vrchov. Hoci každý vie, že bude to poriadna fuška, ide rád a s oduševnením. Veď sa majú stretnúť všetky osady Únie. Teraz sa už kráča výborne. Je čosi po dvadsiatej hodine. Na "35-ku" prichádzame ako druhí. Rozbalíme sa, staviame stany, ale aj pomáhame domácim s prípravnými prácami. Lahodné zvuky gitary a hneď je veselšie. O to sa najviac stará Brnkaj - Jack z osady YUKON. Už dávno je tma, keď prichádzajú chlapci z iných osád Únie - ako tretí osada NETOPIER a ako prvý z nich položil nohu do tábora Pekelník - za ním ostatní. Ďalej sa zúčastnili tieto osady - UTAH, ktorá však prišla bez šerifa, ČIERNY ŠÍP, ktorý tiež prišiel v hojnom počte, a z osady HAY RIVER prišiel iba jeden. Osada SIOUX prišla neskôr. Po výdatnom jedle sme si už posadali okolo vatry tradičným trampským spôsobom a pesničky sa striedali s hádzanými frkmi. Po príchode Tomečka začala byť zábava ešte veselšia - ako vždy. Ráno sa väčšina z nás pobrala na prechádzky do prekrásneho okolia nášho tábora... Tak uplynulo zahájenie sezóny Trampskej Únie..

 

  
 
 
 
 

 

Niekoľko zápisov z ďalších sobôt a nedieľ. Preto, že v tom čase soboty boli pracovné a na bežný čunder sa vyrážalo až v sobotu poobede.

Dňa 28. - 29. marca            

            Ako druhú sobotu, hneď po zahájení sme išli stanovať na osadný flek Trojku. Neprichádzame však všetci z našej osady - len Lepák, Dany a Šerry. Po rozložení tábora nás prišli pozrieť chlapci z osady ŠEDÝ VLK. Pozvali nás k ním na neďaleký flek. V dobrej nálade pri gitarách sa zábava niesla až do polnoci...

Dňa 4. - 5. apríla

            Camp "GRANADA". Vyrazili sme iba tak naľahko. Trampský chodník nás priviedol na Granadu. Pri ohni tam sedeli bratia Jožo, Stano a Noel a ako vždy skoro mĺkvo. Hovorili niečo o stavaní chaty a ani pri našom kladení otázok nechceli o tom veľa hovoriť - rýchlo začali rozprávať radšej o čomsi inom. Keď je to s tou chatou pravda, tak im držíme palce a aby sa im chatu podarilo postaviť.

Dňa 11. - 12. apríla

            Znovu sme sa vybrali stanovať. Lepák, Dany a Šerry. Na svoj flek "3" preto, že všade dobre, doma najlepšie. A teda aj my ideme na svoj flek radšej, ako k inému...

Dňa 18. - 19. apríl

            Boli sme len dvaja - Lepák a Šerry na svojej "3"-ke. Bolo nám tam akosi smutno. Preto sme sa tentoraz presťahovali na neďaleké Paseky. Bolo tu veľa kamarátov, ale najmä bolo veselšie...

Dňa 25. - 26. apríla

Bez jedného sa vtedy stretla celá osada na našom fleku. Samozrejme, že bolo veselšie ako inokedy...

Preskočme však niekoľko listov osadnej kroniky - Pamätnej knihy a poďme spolu s nimi na "Veľký vander" do Slovenského Raja.

Slovenský Raj, júl 1968 - veľký vander

            Cesta vlakom a autobusom končí v Hrabušiciach. Tu sme doplnili potravinové zásoby a už nás vítal Prielom Hornádu a roklinou Kláštoriska sme prešli na Kláštorisko. kde sme si postavili tábor. Z Kláštoriska sme podnikli niekoľko pekných výprav na Tomašovský výhľad, Ihlu, Čingov, Veľký a Malý Sokol, Veľký a Malý Kyseľ. Stretli sme sa tu i s Jerrym Uragánom, ktorý prišiel do nášho tábora ako duch - v noci, keď sme spali, potichu. Tak isto druhý deň - či vlastne v noci i odišiel. Je to správny tulák! Jerry Uragán nás zaviedol i do Medvedej jaskyne pod planinou Gľac. Do ďalších dní nás však čakali dve veľké búrky -prežili sme a aj stany vydržali. V reštaurácii na Podlesku sme sa streli s kamarátmi z Brna, z trampskej osady ÚDOLÍ NETOPÝRŮ a tak sme nadviazali trampské kontakty s Brnom...

Tak zase niekedy na krásnom Kláštorisku...

Slovenský Raj - Prielom Hornádu

Slovenský Raj - Sokolia Roklina - Závojový vodopád

Slovenský Raj - Tomašovský výhľad
 
 

 
 

 
 
 

Zase prelistujme a preskočíme niekoľko strán kroniky a zastavíme sa pri Výročnom ohni pri príležitosti 15. výročia založenia osady.

            Z Rače sme odchádzali na "Camp 3" 10.9.1977. Tentoraz sme to mali komplikovanejšie, lebo sme museli okrem iného vyvážať aj osadný totem a to preto, lebo sa zapáčil jednému veliteľovi pátracej skupiny Verejnej bezpečnosti a ten dal príkaz, aby mu ho priniesli do jeho záhrady k chate. Preto od tohoto roku už budeme musieť voziť totem so sebou a na Camp 3 ho doviezť len pri väčších a slávnostných príležitostiach. Prekvapila nás však nepriazeň počasia a tak príprava táboráku a osadenie totemu a vlajkového stĺpa trvalo neobvykle dlho. Ale i napriek tomu sme všetko zvládli na výbornú. Prihodilo sa však niečo nepríjemné. Medzi inými pozvanými bol i kamarát Paľo a jeho žena nám vlastne veľmi pomohla pri výrobe spomienkových predmetov na tento oheň. Paľo si však pozval ďalšieho hosťa. Bol to Rakúšan a to bola príčina nepríjemností.

 

            Lesník, ktorý nás navštívil zavolal po zistení tejto skutočnosti Verejnú bezpečnosť a tí nám po svojom príchode dali takúto podmienku:

"Pokiaľ neopustí tento cudzí občan toto miesto, táborák sa nesmie zapáliť!"

Jednoducho, šesť ľudí muselo opustiť náš Camp a až potom sa mohol oheň zapáliť. Hneď ako prvá iskierka zo zapaľovacej fakle preskočila na hranicu táboráka, zazneli prvé akordy trampskej hymny  a osadná vlajka sa vzniesla ponad naše hlavy. Po slávnostnej ceremónii zapálenia ohňa si horár H., už podgurážený vypýtal ešte raz slovo. Jeho posledná veta bola vlastne zlatý klinec programu. Znela doslova takto: "A preto vám dupľujem posledný raz, nerobte tu prúsery, od toho sme tu my!". A ukázal pritom na dvoch príslušníkov a sám sa buchol do pŕs. Toto jeho vyhlásenie vyvolalo asi u 80 prítomných trampov silné trampské zakričanie zo všetkých hrdiel "Umí!" a nasledoval silný smiech a hneď pán horár aj s kumpánmi odišiel - veľmi spokojný so svojimi dojmami. Pozvané boli iba nám najbližšie trampské osady ako GRANADA, ŽIDÁCI, TAJFÚN, JICARILLA, LANATÚ, ZLATÁ LÍŠKA a viacero trampov - samotárov.  Zvuky gitary a trampských hrdiel zneli prekrásnou nocou občas prerušované a spestrované výbornými vtipmi kamarátov Fola z LANATÚ a Vila z JICARILLY. Kamaráti si na pekne strávený večer odnášali ako spomienku malú koženú vlajku, do ktorej bol vsadený kovový farebný odznak osady...

 
 
 
   
 
 
 

Trampské osady zapísané v prvej kronike trampskej osady ČIERNA LABUŤ:

1963 

ČERTOVÁ ROKLE z Brna, BLACK ROWER a MODRA KOTVA zo Sokolova

1964

KEMP z Náchoda, LONELY STAR z Prahy, SEVER RACKŮ z Chomutova, ALBATROS z Ivanky pri Dunaji, ČIERNY ŠÍP z Bratislavy, HAY RIVER z Bratislavy, KORMORÁN z Bratislavy, NEBRASKA z Bratislavy, NETOPIER z Bratislavy, SIOUX z Bratislavy, LANATU z Rače, ŠEDÝ VLK z Rače, UTAH 61 a YUKON z Rače

1665

RICATADO a RIO GRANDE z Doks, SPOJENÉ OSADY z Náchoda, NETOPIER z Bratislavy

1966

SYNOVE Z HOR z Doks, CALIMANTAN z Rače

1967

ČERNÁ ŘEKA zo Starého mesta, YUKON z Rače

1968

MYŠÁCI z Prahy, ÚDOLÍ NETOPÝRŮ a MODRÁ LAGÚNA z Brna, URAGÁN z Rače,

1973

ČERNÁ ŘEKA zo Starého mesta, LÍNE KOSTRY a MALÁ VEGA  z Hradišťa, GRANADA ml., LANATŮ a ŽIDÁK z Rače

1974

LÍNE KOSTRY a MALÁ VEGA  z Hradišťa, SVOBODNÝ ZÁLESÁK zo Znojma, GRANADA ml., LANATŮ a ŽIDÁK z Rače

1975

ČERNÁ ŘEKA zo Starého mesta, SVOBODNÝ ZÁLESÁK zo Znojma, ÚDOLÍ NETOPÝRU z Brna

1976

GRANADA ml, LANATU a ZLATÁ LÍŠKA z Rače, TAJFÚN a JICARILLA z Bratislavy

1977

GRANADA ml, LANATU,  ZLATÁ LÍŠKA a ŽIDÁCI z Rače,TAJFÚN a JICARILLA z Bratislavy

1978

GRANADA ml, HVIEZDA SEVERU, ZLATÁ LÍŠKA z Rače, TAJFÚN, JICARILLA a STO z Bratislavy

1980

GRANADA ml, HVIEZDA SEVERU, ZLATÁ LÍŠKA z Rače, TAJFÚN, JICARILLA  a STO z Bratislavy

1981

CALGARY, GRANADA ml, HVIEZDA SEVERU, RESKÁTOR a ZLATÁ LÍŠKA z Rače, COLORADO RIVER, TAJFÚN, JICARILLA  a STO z Bratislavy

1989

JIŽANI  a SVOBODNÁ STEZKA z Tábora

            V správnom okamžiku treba kroniku zavrieť.... 

To, že sme zavreli osadnú knihu trampskej osady ČIERNA LABUŤ, ešte neznamená, že osada zanikla. Nie, práve naopak. Naplno sa aj dnes hlási k životu. 

   

V roku 1992 oslávila osada zapálením slávnostného ohňa 30. výročie vzniku osady.

   

V roku 1997 oslávila svoje 35. narodeniny pod vedúcou rukou šerifa Klského spolu s členmi Šerrym, Lokšim, Gaštanom a Punťom.
 
 
 
 

Kamarát Šerry z trampskej osady ČIERNA LABUŤ je známym rezbárom trampských totémov. Na fotografii je jeden z jeho totemov, ktorý vysekal pre STO SLEPIČKA DAKOTA ASUNCION v roku 1989 pri príležitost 20 výročia založenia STO.

Detail totemu STO SLEPIČKA DAKOTA ASUNCION
 Foto Pekelník

Totem postavený v Malých Karpatoch na Železnej studienke symbolizuje miesto, kde vznikali v rokoch 1928 - 1930 prvé trampské osady na Slovensku. Totem vysekal a postavil kamarát Šerry z trampskej osady ČIERNA LABUŤ.

 

   
 
 
 
 
   
 
 

40. výročie osady si pripomenuli spoločným stretnutím na campe TOTEM v roku 2002
 
 
 
 
   

Štyridsať rokov trvania trampskej osady ČIERNA LABUŤ prišli pozdraviť kamaráti z trampských osád:

Z Bratislavy –

BIELY NETOPIER, BIELY BIZÓN, GAME FARM, MALÍ BOBRI, NIPIGON, SAVANA

Z Brna –

BLACK FIELD, MORAVSKÁ ORLICE, ŠEDÍ BOBRI a VÝR

Z Rače –

CALGARY, GRANADA, NIAGARA a  ZLATÁ LÍŠKA

Z Tábora –

SVOBODNÁ STEZKA / osada ktorá prišla z najväčšej diaľky/

 
   

Na roky svojej mladosti si na zrube trampskej osady ČIERNA LABUŤ v deň 40. výročia založenia osady spomenuli aj kamaráti Pijan z STO SLEPIČKA DAKOTA ASUNCION z Bratislavy a Šoc z Edmontonskej partie trampov v Kanade.

Nový nádherný deväť metrov vysoký totem trampskej osady ČIERNA LABUŤ vysekaný pri príležitosti 40. výročia založenia osady, ktorý aj v súčasnosti dopĺňa kolorit campu pri chate. Najväčšiu zásluhu na tomto umeleckom rezbárskom diele má kamarát Šerry / Žeňo / z domácej osady. Taktiež pomocníci, bez ktorých by to do termínu výročia osady určite nestihol.

 
 
 
 
 

Kamaráti z trampskej osady ČIERNA LABUŤ v roku 2003

 
 
 
 
 

Na tejto stránke spolupracovali

Fotografie

Pekelník /10 foto/ a Donald /1 foto/ z T.O. HAY RIVER,

Mono /2 foto/z T.O. ZLATÁ LÍŠKA

Redakcia  bratislavských novín Večerník v roku 1964, redaktor Jaroslav Mareš a Tibor Michal /2 foto/

Grafika

Šerry T.O. ČIERNA LABUŤ, Pekelník T.O. HAY RIVER

Text

Pekelník z T.O. HAY RIVER, Mono T.O. ZLATÁ LÍŠKA, Kronika T.O. ČIERNA LABUŤ

Hudba v pozadí stránky

Pieseň "VODY YUKONU" spievajú kamarátky Myška a Diblík
z Brnenskej trampskej osady TORNÁDO, na "Večere trampských piesní"  v roku 1969 v Bratislave - Rači

© Pekelník KRONIKA SLOVENSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD