BRATISLAVSKÉ TRAMPSKÉ OSADY

/MINULÉ I SÚČASNÉ/

Náhodný výber  minulých i súčasných trampských osád

z Pekelníkovej

KRONIKY TRAMPSKÝCH OSÁD

Tak ako v Čechách kde trampské osady mali svojú kolísku a ich základy sa datujú od čias z roku 1918, na rieke Vltave a Sázave pri Prahe, tak aj na Slovensku, osady ktoré sú síce  predsa len o desať rokov mladšie, mali svoje korene od roku 1928 v malokarpatských lesoch a na Dunaji pri Bratislave.

Niet sa vlastne ani čomu  diviť že tramping práve v Bratislave zapustil svoje pevné korene...

Bratislava v tom čase a v tých priekopníckych pionierskych rokoch príchodu trampingu bola obklopená nádhernou prírodou veľkých a hlbokých malokarpatských  lesných údolí, horských lúk, zurčiacich potokov, mohutnou riekou Dunaj a hlavne množstvom tajomných, väčšinou však neznačkovaných lesných ciest a chodníkov lákajúcich  romantické duše mladých ľudí  na dobrodružné  výpravy do tohoto pozemského Raja.

Neboli to len lesy Malých Karpát ale aj naša veľrieka Dunaj, ktorá preteká dnes už stredom mesta Bratislavy, ktoré sa odvtedy rozrástlo i na opačnú stranu rieky, kde v Petržalke v začiatkoch trampingu boli mnohé  nádherné prírodné zákutia a neskoršie aj trampské táboriská v lužnom lese na nespočetných ostrovoch v obrovskej spleti mnohých ramien. Trampské táboriská vznikali aj na miestach rozprestierajúcich sa priamo proti toku Dunaja nad mestom pri hrade Devín niekde tam kde sa vlieva rieka Morava do Dunaja a potom aj nižšie smerom ku Karlovej Vsi, ale aj dole na periférii mesta v prírode za Vlčím Hrdlom. Tu Dunaj vytváral akúsi mohutnú vnútrozemskú riečnu deltu poprepletanú mnohými ramenami Dunaja.

To všetko sa však akosi rokmi zmenilo. Bratislava svojím prirodzeným rastom, najmä od čias čo sa stala Hlavným mestom Slovenska  doslovne vzala,  či ukradla prírode mnoho z týchto lesných pokladov a nenávratné prerobila  pôvodnú lesnú krajinu na  príliš  civilizovanú  obývanú krajinu.

A tak príroda musela ustúpiť novým, väčšinou z vidieka prisťahovaným obyvateľom, čoho typickým príkladom a dôkazom je aj najväčšie sídlisko na Slovensku - Petržalka, rozprestierajúca  sa na veľkej rozlohe, kde ešte iba  pred pár rokmi boli len nádherné lužné lesy, plné vzácnych prírodných pokladov z rastlinnej a živočíšnej ríše ríše zvierat a vtákov, kde príroda mala svojú hlavnú moc a svoje čaro.

A tak museli zmiznúť a ustúpiť civilizácii  staré vŕby so svojimi rozprávkovými vodníkmi, lesné lúčky s tancujúcimi vílami a celá táto rozprávková krajina pripomínajúca Raj z biblie. Zmiznúť museli aj všetky trampské osady, ich staré malé chatičky a lodenice, trampské táboriská a totemy.... ....a nastúpil betón, asfalt a paneláky, ktoré sa stali hlavnou doménou premeny tejto krajiny na naozajstnú a skutočnú mestskú betónovú džungľu. Časom však musela zmiznúť nenávratne aj vnútrozemská delta Dunaja, bývalý to skutočný Raj  bratislavských vodákov, delta ktorá ustúpila výstavbe vodného diela Gabčíkovo.

Spomenúť to a vrátiť sa v spomienkach do minulosti pre trampov treba azda iba preto, aby sme pochopili časy keď v Bratislave sa zakorenil tramping a začali vznikať prvé  trampské osady. 

Tramping v Bratislave  na rozdiel od podstatnej časti lužných a malokarpatských lesov v okolí Bratislavy ktoré boli zničené zotrval do dnešných dní, aj keď je známe že tramping bez prírody a lesa ako taký speje tiež iba  k zániku. Tramping v Bratislave na rozdiel od prevažnej časti prírody v okolí Bratislavy prežil všetky tieto civilizačné nástrahy a čoskoro sa dožije svojej jubilejnej deväťdesiatky. 

Tramping našťastie nezaniká a to je známkou toho, že ešte dajaký ten les v okolí Bratislavy predsa sa len  zachoval, čomu svedčia i trampské osady ktoré v Malých Karpatoch a na Dunaji majú stále ešte svoje osadné campy na pekných miestach v prírode.

 

Budúcnosť trampingu v Bratislave /a to nie len v Bratislave/ vidíme hlavne v tom, že sa budeme  uberať cestou ochrany prírody, tých lesov čo sa ešte po drsnej a dlhoročnej bezduchej industrializácii a tiež po neprofesionálnych tzv. ochranárskych zásahoch podporovaných biznisom a vidinou rýchleho zbohatnutia úzkej skupiny nenásytných "mocných", častokrat podporovaných politikmi a politickými stranami nerešpektujúcich zákony ochrany prírody ešte zachovali.

Je to snáď pre trampov /a nie len pre trampov/ väčšia a ťažšia úloha, ako záchrana dažďových pralesov našimi vlastnými náruživými ochrancami, tam kdesi v Afrike, pretože stav našej prírody v súčasnosti je skoro úplne porovnateľný s tým africkým, keď nie oveľa horší..

Je všeobecne totiž známe to, že čo si nezachránime doma sami, ťažko  zachránia dajakí cudzinci, či aktivisti, ktorí sem dorazia z inej krajiny, či iného konca sveta, alebo nebodaj z Afriky.

Situácia u nás doma  a tiež aj niekde v Afrike, je v takom zúfalom stave že  ochrana prírody má u každého z nás, ktorým na tom ešte aspoň trochu záleží má začínať predovšetkým tam kde teraz žijeme.

 

Nečakajme na spásu sveta prírody od iných ani u nás, práve tu doma je každý jeden z nás tým rozhodujúcim záchrancom,  keď čo i len malým dobrým skutkom  prispeje k ochrane okolitej prírody a tak k ďalšej budúcnosti zachovania našej prírody a životného prostredia.

Prírodu predsa nemôžu chrániť len poľovníci, či rybári, i keď ich ochranárska práca je určite pre prírodu hodnotená viac ako významná a nezastupiteľná. 

A práve cestou ochrany prírody by sa mali v súčasnosti i budúcnosti uberať aktivity bratislavských trampov, teda najmä svojou priamou svojou dobrovoľnou účasťou v rôznych ochranárskych združeniach snažiacich sa o zachovanie prírody a životného prostredia a tým aj prírodného prostredia trampov, kde vyvíjajú svoje záujmové trampské aktivity a kde majú svoje trampské osady.