Kamaráti Dubák, Smrko, Papo, Očeno, Štrkáč sa stretli v roku 1969, keď zapálili svoj prvý osadný oheň na svojej spoločnej slezine a založili trampskú osadu s názvom BIELI SUPI.

Neskôr tiež určitý čas jazdili za osadu aj kamaráti Tarboš a Cipís.

Osada spočiatku najčastejšie jazdila na svoj flek pod Roštúnom, tiež na opustené malokarpatské horárne Holint a  Žlábek, na veľké vandre do  ­ Slovenského raja, Tatier, jarné vandre – do Malých a Bielych Karpát a nskôr každý víkend, skoro bez prestávky na flek – Askalona v Sološnici, kde mali 24.9.1971 aj veľkú slezinu  a na toto miesto chodievali až do roku 1972, kedy dostavali povolávacie rozkazy a postupne začali chodiť' po jednom na "veľký zelený vander" - vojenčinu.

 

Svoj I. potlachový oheň trampská osada BIELI SUPI zapálila v roku1972, v mesiaci septembri, na svojom fleku pod Ascalonou, v romantickej dolinke nad Sološnicou. Stretlo sa na ňom vyše 300 kamarátov trampov zo Slovenska, Moravy a Čiech, aby vzdali hold osade BIELI SUPI a šerifovi Dubákovi, stisli pravicu na znak kamarátstva a lásky k prírode. Vysoké plamene slávnostnej vatry zložené z ohňov pravdy, krásy, sily a lásky vyšľahli z fakieľ kamarátov Jarka z CARAVELU Trnava, Prkna z Prostějova, Túlavého speváka z Ostravy - Poruby a Luňáka z Ladnej pri Morave. Potom účastníkov zabávali najmä trampskou muzikou kamaráti z trampských osád CARAVEL, ZUBRI z Nitry a TRI BREZY. Činili sa i Ďalší kamaráti a kamarátky,  Plameň z osady MALÍ BOBRI, Túlavý spevák z Ostravy, Hary, Bruncwik, Tehura, Ruksak a veľa ďalších vynikajúcich spevákov a rozprávačov.

V športovej časti zabodovali

- v hodoch - Bafalo z Hodonína

- v dekomlate - Krivý zo ZÁLESÁKOV z Pezinka

 

 

Roky 1972 - 1975, boli rokmi striedania sa na veľkom zelenom vandri, počas ktorých vtedajšia politická garnitúra zmietla flek trampskej osady BIELI SUPI zo zemského povrchu. Prenasledovanie VB, zakladanie rodín jednotlivých členov osady, starosti o existenciu, výchova detí, zmeny v zamestnaniach. Duch osady však žil naďalej.

Kamaráti Papo, Očeno a Štrkáč po veľkom zelenom vandri sa do osady už nevrátili. Pohltilo ich manželstvo a zamestnanie. Smrko sa vrhol na kynológiu, Dubák organizoval zimné lyžiarske kurzy a v lete splavy po Hrone, Dunajci a Orave. S deťmi sa zúčastňoval slezín a potlachov, na ktorých svojim deťom približoval krásu trampingu.

Po roku 1989 sa opäť k osade prihlásili Cipís s ktorým Dubák aj so synom absolvoval niekoľko krásnych veľkých vandrov na bicykloch po celej Európe.

Smrko sa po roku 1989 tiež priznal k trampskej osade BIELI SUPI, ale iba nosením symboliky. Inak uprednostňuje záujmy trampskej osady TÁBOR ŠTVANÝCH s ktorou sa aj zúčastňuje rôznych trampských akcií.

Neskôr trampská osada BIELI SUPI intenzívne pracuje na zveľaďovaní svojho  kempu v prekrásnej prírode severného Slovenska v zložení Dubák, Sus, Kalimero, Dubáčik, Bublinka a niekedy aj Smrko /ak práve nemá akciu s trampskou osadou TÁBOR ŠTVANÝCH/.

Trampská osada BIELI SUPI žije a bude žiť aj v budúcnosti, v deťoch svojich osadníkov na osade BIELI SUPI v Čiernom.

Napísané a vložené dňa 23.11.1999