Trampská osada

 

BEDUÍN

 

Bratislava 1968

 

 
 
 
 
 

Z histórie trampskej osady BEDUIN a LESNÉHO BRATSTVA

Bratislavskú trampskú osadu BEDUIN založili na jar 1968 kamaráti žijúci na konci bratislavskej Sibírskej ulice a v jej okolí: Maco (nazývaný tiež Pápež – gitara a spev), Miro (sólová gitara a spev), Indus, Veslo, Kačica, Krumpel (prezývaný aj Abeles), Ondro (a ich vtedajšie kamarátky).

Keďže sa všetkým veľmi páčila pesnička „Potkal jednou v poušti chudej Beduin karavánu bohatou...“, vybrali si ju ako osadnú hymnu a podľa piesne nazvali aj osadu. Za sheriffa osady zvolili Maca.


Výstroj si za pár korún kupovali na bývalom štadióne Energie na Rožňavskej ulici kde v tom čase predávali vyradené armádne odevné súčiastky, celty, deky a občas aj „teľaciny“. Spacie vaky predávané v predajniach športových potrieb boli pre nich finančne nedostupné, tak si z nakúpených starých vojenských diek a cielt sami ušili neuveriteľne ťažké „spacáky“ a „uesky“ (vojenská deka a celta sa dali kúpiť za 10 – 15 Kčs).


Na prvý veľký spoločný vander sa osadníci vybrali autostopom týždeň pred príchodom sovietskych okupantov do lesov v okolí Stupov pri Pezinku. Celý týždeň takmer denne lialo a staré vojenské ihlany už dávno stratili svoju impregnáciu. Karimatky neexistovali a lôžka sa robili iba z čečiny a trávy, takže kamaráti sa vrátili domov prechladnutí, na čo však rýchlo zabudli, pretože nasledujúcu stredu celé Československo obsadili vojská Varšavskej zmluvy. Príchod vojsk skomplikoval nielen spoločensko-politickú situáciu, ale aj vandrovanie v okolí Bratislavy.


Aj keď ďalší rok chodili chlapci čundrovať najmä do račianskych lesov, neskôr presunuli svoj záujem do lesov v okolí Sološnice (neďaleko Malej a Veľkej Vápennej), kde si začali z vhodných vyschnutých stromov stavať búdu. Ich úsilie však na jeseň prekazili miestni poľovníci, ktorí poľovali na diviaky v tesnej blízkosti a svojou streľbou, ale najmä tvrdým nátlakom chlapcov zo svojho revíru vyhnali.

Na veľkom vandri, ktorý podnikli „kombinovanou dopravou“ – stopom a osobným vlakom, boli v pohorí Veľkej Fatry, s „hlavným stanom“ v premoknutej Ľubochnianskej doline.


V roku 1969, v časoch rodiacej sa „normalizácie“ sa zúčastnili na veľkom potlachu bratislavských trampov, ktorý zorganizoval Krivý Frenk, sheriff trampskej osady ZLATÁ PODKOVA. Trampov stretávajúcich sa na Železnej studienke však úspešne rozohnala vtedajšia Verejná bezpečnosť a na potlach sa dostala asi polovica záujemcov, ktorí sa pred „esenbákmi“ rozutekali po lese a mnohí v noci na dohodnutý flek jednoducho netrafili.


Ďalší veľký vander podnikli v roku 1970. Do Manínskej tiesňavy a Súľovských skál opäť cestovali obľúbenou „kombinovanou dopravou“. Na tomto vandri sa skamarátili s chlapcami z T. O. U HUČÍCIHO VODOPÁDU z Ústí nad Labem, ktorí ich o rok na to pozvali na svoj potlach.

 

 


V roku 1971 sa vybrali na veľký vander do Vysokých Tatier, osvedčenou „kombinovanou dopravou“. Počasie bolo fantastické, a tak prevandrovali celé Tatry. Potajomky prespávali v tatranských dolinách, pod širákom v kosodrevine. Československí horolezci sa vtedy preslávili expedíciou na Nanga Parbat, čo sheriffa Maca neuveriteľne fascinovalo a túžil vyliezť na všetky tatranské končiare, od čoho ho ostatní horko-ťažko odhovorili, pretože na takéto experimenty vôbec neboli pripravení, ani technicky vybavení.


Od jesene 1971 začali chlapci postupne odchádzať na základnú vojenskú službu a osada sa začala rozpadávať. Maco a Krumpel, než odišli na vojnu, prešli do trampskej osady ČIERNY VAMPÍR. Maco sa na vojne na Strednom Slovensku dostal ku skutočnému horolezectvu, takže s trampingom skončil a dodnes sa venuje lezeniu.


Keď sa Indus vrátil z vojny, začal sa intenzívnejšie kamarátiť s Milanom (synom Gandyho z trampskej osady SAVANA), ktorý ho pritiahol k vodáctvu. Na Dunaji a ďalších riekach prežil s mnohými „vodáckymi trampmi“ (napr. kamaráti: Dozy, Furo, Klemo a Bero z trampskej osady JOKER (ktorá sídlila na krásnom vodáckom fleku Lenoraj), Ringo, Terry, Ludvík, a ďalší starší kamaráti z rôznych osád – Miško, Lajo, Bonzo, Gandy a ďalší (ostatní určite odpustia, že ich tu všetkých nemôžeme vymenovať), také pekné chvíle, že vodáctvu zostal verný dodnes.

V roku 1980 založili traja kamaráti – Grizzly (zvolený za sheriffa), Farmár a Seky, voľné spoločenstvo bývalých trampov, ktoré nazvali LESNÉ BRATSTVO. K tejto partii, ktorá sa stretávala v Lesanke u Barteka na lamačskom Kačíne, sa pripojil aj Indus. Kamaráti absolvovali niekoľko spoločných táborení v bratislavských lesoch, v okolí Červeného Kameňa, v Slovenskom raji i v českých Orlických horách.

 

 

Členovia Lesného bratstva sa od založenia svojho voľného združenia pravidelne zúčastňujú na slezinách bratislavskej trampskej osady BONANZA na Pasekách (napr. na každoročných Vítaniach jari) a na výročných potlachoch, na ktoré ich osada pozýva.

Kamarát Seky však v roku 2007 náhle zomrel, a tak sa zvyšok tejto partie stretáva na Grizzlyho chate pod lamačským Klancom a príležitostne na Kačíne.

Spísal Indus

 

FOTOGRAFIE Z OSADNÉHO ALBUMU

 

   
 

 

1991 Grizzly a Indus

 

 
 
   
 

 

1991 Grizzly Farmar a Indus

 

 
 
   
 

 

1991 Seky Grizzly a Cero

 

 
 
   
 

 

1993 Seky oslávil na Kačíne svojich štyridsať...

 

 
 
 

 
 

 

2003 BIELY MUSTANG

 

 
 
   
 

 

2007 Indus a Foter

 

 
 
 

 
 
   
 
   

 

 
 
 
 
 
 

 

 

Pieseň v pozadí stránky s názvom

 

BEDUÍN

(-)

Spieva kamarát Brnkaj z trampskej osady GRANADA Bratislavy Rače

 

 

D                        Emi            G        D
1. Potkal jednou v poušti,
chudý beduín,
    Emi         G      D A7
  
karavánu bohatou.
 D                     Emi     G                    D
 
 O dva doušky prosil,     chudý pouště syn,
    Emi            G       D

 
 aby zahnal žízeň svou.

      G
   
Nejdřív ukáž cestu k městu  pouští,

     A              A7

    až uvidím palem houští
.
     D                 Emi
     G          D
   
Pak ti vody dáme,     pravil bohatý,
   
   Emi              G     D
   
starý Arab s tváří zlou.

Refrén:
 D              Emi              G         D
Daleká je tvoje cesta karavánou,

                   Emi               G     D

sotva uzríš brány města zítra ráno.

2.   Potácí  se v poušti, chudý beduín,
karavána táhne dál.
Potácí se  poušti jako bloudnej stín
žadnou vodu nedostal

Karavána vstříc své skáze spěla,
brány města nikdy neuzřela.
její kosti bílé
hlodá slunce zář,
poušť si spíva píseň svou.

Refrén:

Daleká je tvoje cesta karavánou,...

 

 
 
 
 
 

 

Stránku pripravil Pekelník

 

 
 
 
 


 


 
 
 

©Pekelník