Zakladajúcimi členmi bratislavskej trampskej  osady BEDUÍN v roku 1938 sa stali kamaráti

Beďa, Bocmánek, Micky, Piťko, Xeňo a Viki.

Svoj osadný camp mali BEDUÍNI v území, kde vlastne začínajú Malé Karpaty, tam kde sa nad riekou Moravou týči prvý väčší malokarpatský vrch s názvom "Devínska Kobyla", z kopca ktorého je veľký a krásny rozhľad západným  smerom, aj k rieke Morave a k hradu Devín, tam  kde v pozadí sa preplieta vzdialená stuha "modrého" Dunaja. 

 

...pohľad zo západných svahov Devínskej kobyle na staroslávný hrad Devín, sútok Moravy s Dunajom a v pozadí na rakúsku stranu Dunaja z Hundsheimskymi vrchmi...

Avšak osadný camp a chatka BEDUÍNOV sa nachádzali oveľa nižšie od vrcholu kopca, vlastne v jeho severných lúčnych svahoch, obrátených k spodnej kóte s názvom "Devínska  hlavica".

Tu stála  ich chatka, na tie časy pomerne dosť veľká s nezvyklým a pre trampov čudným názvom "Učňovská besiedka", na ktorú chodievali BEDUÍNI ešte oveľa skôr, teda vlastne už pred tým, ako si založili svoju trampskú osadu.

 

Osadníci z trampskej osady BEDUÍNOV, pred svojou chatkou "Učňovskou besiedkou", v roku 1940...

 

Na fotografii ktorá je vyššie  si možno všimnúť bielu vlajku a pri jej väčšom zväčšení, tejto inak miniatúrnej dobovej fotografie sme si všimli, že na svojej bielej veľkej osadnej vlajke mali BEDUINI o jedno písmeno v svojom monograme viac, ako na svojom vyšívanom osadnom odznaku, ktorý nosili na svojich karovaných flanelových košeliach.

Na vlajke oproti svojmu osadnému znaku, kde bolo písmeno "B" čo znamenalo začiatočné písmeno ich osady, bolo navyše vpredu ešte aj písmeno "U". BEDUÍNI toto jedno písmeno naviac na svojej vlajke vysvetľovali tým, že má svoj  pôvod v samých začiatkoch tejto trampskej osady a  to už odvtedy, keď ešte boli iba partiou mladíkov.

Ak sa vrátime do doby pred založením ich osady, možno povedať že vtedy ešte detská  partia rovesníkov z veľkej mestskej podstaničnej mestskej štvrti Ymca vznikala postupne, tak ako to u týchto detských partií zákonite býva a dali ich vraj dokopy zimné detské "sánkovačky" v blízkych obľúbených výletníckych  miestach bratislavčanov, bratislavského Kamzíka a Koliby, vyššie nad ich obytnou štvrťou  a tiež postupne ich detské zimné a letné lesné výpravy, ktoré do týchto lesných častí Bratislavy smerovali. Neskoršie ich už dávala do kopy predovšetkým romantika voňajúca prírodou a svoj prapôvod mali ako chlapčenská "učňovská skupina" bratislavského spolku Lincoln, ktorý bol súčasťou vtedajšej nadnárodnej organizácie Y.M.C.A. Oficiálny názov malej skupiny mladých chlapcov tohoto združenia  bol však "Učňovská besiedka".

 

...BEDUÍNI v kamenných vápencových lúčnych svahoch malokarpatskej Devínskej Kobyle, iba malý kúsok nad svojou chatkou "Učňovskou besiedkou"...

 

Tieto chlapčenské skupiny v Lincolnovskom  združení Y.M.C.A. v tom čase viedol tramp a osadník prvej slovenskej a bratislavskej trampskej  osady WAIKIKI, kamarát John Zrzek a  výsledkom jeho viac ako desaťročného bratislavského pôsobenia v združení Y.M.C.A.  bolo hlavne to, že tu ešte pred BEDUÍNMI mala svoje korene i ďalšia zo starých slovenských trampských osád - trampská osada RUDÝ TESÁK, založená v Bratislave v roku 1931.

A tak Zrzavý Johny svojich "chovancov" z Učňovskej besiedky brával čoraz častejšie na lesné výpravy  aj do vzdialenejších lesov od Bratislavy. Ich dvojdenné výpravy dosť často končievali v staršej chatke združenia YMCA postavenej v severných svahoch Devínskej Kobyle a tu si často vztyčovali pri ich pobyte aj vlajku svojej "Učňovskej besiedky". Tu ich pri malých táborových ohníkoch John Zrzek učil hrať na gitary a tiež ich naučil tie najstaršie trampské piesne, ktoré priniesol od "Zlatej rieky" Sázavy, kolísky trampingu v Čechách.

Ešte však treba pri tejto príležitosti niekoľko slov povedať aj o vtedajšom združení Y.M.C.A. (Young Men's Christian Association) - čo v preklade znamená "Kresťanské združenie mladých ľudí"

Y.M.C.A. vznikla v roku 1844  v Anglicku a je najstarším a v dnešných časoch najväčším celosvetovým mládežníckym združením na svete.  Ako ciel si združenie Y.M.C.A.  vytýčilo, že budú žiť podľa kresťanských zásad a nezáležalo pri tom k akej cirkvi hlásali členovia svojú príslušnosť. Kládla si za úlohu byť k dispozícii pre všetkých mladých ľudí a to bez ohľadu na náboženstvo a nikdy nevykonávala a ani nemala vo svojich úlohách vykonávať cielenú náboženskú misionársku činnosť. Hlavný dôraz ich práce bol zameraný na podporu vzdelávania, zlepšovanie sociálnej situácie svojich členov a hlavne zmysluplné trávenie svojho volného času.

Už o päťdesiat rokov od vzniku združenie YMCA, malo viac ako 500 000 členov, v 34 zemiach sveta. Zakladateľ organizácie YMCA George Wiliams bol za svojú činnosť v YMCE v roku 1894 kráľovnou Viktóriou povýšený do rytierskeho stavu. YMCA postupom krátkeho času našla svoje veľmi veľké rozšírenie aj v Amerike a tak postupom času možno smelo hovoriť o anglo – americkom združení.

Po prvej svetovej vojne a rozpade kráľovských monarchii, teda krátko po vzniku Československa a to už v roku 1920 YMCA prenikla aj na územie tohto vtedy nového európskeho štátu a jej história je spojená s prvým prezidentom ČSR T.G.Masarykom, ktorý činnosť združenia YMCA spoznal počas svojho pobytu v Amerike a podporil aj jej vznik na území Československej republiky.

V tom istom roku z  iniciatívy T.G.Masaryka, vyslala vtedajšia Svetová aliancia YMCA na územie Čiech, Moravy a Slovenska 62 sekretárov, ktorí tu zakladali miestne združenia a pomáhali rozvíjať činnosť.

Pre nás trampov je tiež ešte zaujímavé ešte i to, že práve prostredníctvom združenia Y.M.C.A. prenikli na Slovensko a boli pestované dovtedy neznáme športové činnosti, ako volejbal a basketbal, ktoré sa ujali v tom čase aj na trampských osadách.

Ešte zaujímavejšou informáciou zostalo a je to, že Y.M.C.A. viedla svojich členov aj k láske k prírode. Dôkazom toho bolo vo vtedajšom novo vzniknutom Československu bolo až pätnásť stálych táborov -  lesných škôl.

Na Slovensku to bol stanový a chatový tábor pod hradom Červený Kameň, nad obcou Píla, ďalej stanový a chatový tábor v Slovenskom Rudohorí neďaleko obce Lučatín /Ľubietová/ a určite aj mnohé ďalšie, ktoré sa nám žiaľ už v dnešných časoch  pre zničené archívne materiály v povojnových časoch nepodarilo zatiaľ vypátrať a presnejšie určiť ich polohu.

Lesnými tábormi združenia   Y.M.C.A v tom čase prešli stovky mladých ľudí a bolo vela tých, z ktorých sa potom neskoršie, keď Y.M.C.A musela skončiť z politických dôvodov svojú činnosť sa  stali  trampi.

Zaujímavé na tú dobu bolo aj heslo týchto zálesáckych táborov ktorých poriadateľom bolo združenie Y.M.C.A.

" Budeme hájiť čisté chovanie, čistú reč, čistý šport, poctivú hru - vždy a všade".

Rozhodne smelo možno z dnešného pohľadu povedať aj to, že združenie Y.M.C.A. značne  ovplyvnila trampské hnutie  takým spôsobom, že tí, ktorí zo združenia Y.M.C.A. odišli k trampom /a bolo ich dosť/, priniesli k trampom a do trampských osád vela zálesáckych skúseností, názorov a hlavne vela kladných myšlienok, v svojom žití aj konaní.

Ale vráťme sa späť ku kamarátovi Johnymu Zrzkovi a k jeho "chovancom" z Učňovskej besiedky. 

Možno by takto dobre a v lesnej pohode  spolunažívali v združení Y.M.C.A ešte viacero rokov, keby sa nezačala meniť v Európe a aj v samotnom československom štáte politická klíma. Písal sa rok 1937 a vo vzduchu bolo cítiť nacionálne vášne šíriace sa z Nemecka a nechutný závan pravdepodobne blížiacej sa vojny.

Na ich  Lincolnovskú "Učňovskú besiedku", ale hlavne na združenie Y.M.C.A do ktorej Johna Zrzka zverenci patrili padol závan akéjsi nacionálnej neprajnej podozieravosti o údajnom utajovanom slobodomurárskom spolku, čo nakoniec vlastne nebolo možné  ani odmietnuť.  A tak padlo rozhodnutie, že z Lincolnovského  združenia Y.M.C.A musia definitívne odísť. Jednou z ďalších priamych príčin ich odchodu z organizácie Y.M.C.A., bola aj strata ich vodcu "Učňovskej besiedky" Zrzavého Johnyho z osady WAIKIKI a jeho trvalé presídlenie z politických dôvodov do Prahy.

Stratou vodcu Učňovskej besiedky Johnyho Zrzka ich činnosť a spoločné výpravy do prírody našťastie neskončili. V lese čoraz častejšie na svojich   výpravách výpravách stretávali trampov a trampské osady a aj  trampské hnutie sa im zdalo byť romantickejšie a prístupnejšie svojou voľnosťou a neviazanosťou.

Tak sa stalo že spoločným chlapčenským rozhodnutím prešli na trampské chodníky, po vzore staršej trampskej osady  RUDÝ TESÁK, ktorej členovia tak isto niekedy pred založením svojej osady vyvíjali svojú činnosť v združení Y.M.C.A.  A tak  v roku 1938 odchádzajú zo združenia Y.M.C.A. a zakladajú si svoju vlastnú trampskú osadu BEDUÍN.

K založeniu osady teda mali veľmi dobrý základ a hlavne neskutočne dobré dedičstvo, po ich odchode z pôvodného združenia Y.M.C.A.

Ich dedičstvo spočívalo vo výchove k priateľstvu, láske k prírode, k hudbe a trampskej piesni, ale hlavne aj dedičstvo  v materiálnej forme zdedenej budúcej osadnej chatky Učňovskej besiedky "UB".

 

...chatka trampskej osady BEDUÍNI, ktorú zdedili z Lincolskej "Učňovskej besiedky"  Y.M.C.A. ...

 

A ešte naviac zdedili a chránili si symboliku zo svojej Učňovskej besiedky, ich a pre nich vzácnu vlajku s písmenami UB. 

Ako novo vzniknutá trampská osada sa rozhodli, že nebudú meniť svoju dlhoročne používanú vlajku "Učňovskej besiedky" s písmenami "UB" na ktorú si zvykli a patrila k ich symbolike, ale jednoducho v svojich mysliach si iba zmenili význam monogramu na vlajke a označili ho novými svojskými vlastnosťami, kde písmená "UB" znamenali rozšírený názov svojej novej osady na "ÚDOLIE BEDUÍNOV". Tak sa ich vlajka stala spomienkou na ich chlapčenské korene a aj "novou" osadnou vlajkou BEDUÍNOV.

Čas však plynul a osadníci z BEDUÍNOV si spoločne nažívali v svojej chatke "Učňovskej besiedke".

Romantický premenovali aj svoje okolie chatky a peknú dolinku cez ktorú ku chatke chodievali si nazvali "Údolie vetrov" to podľa toho, že veľa krát keď tadiaľ prechádzali, najmä v zimných mesiacoch  tam vanul silný vietor.

Do tohoto Údolia vetrov pod chatkou prichádzali z obce Dúbravka, cestou, ktorú Dúbravčania nazývali Brižitská ulička. Bolo to v miestach, kde končil les a začínali pasienky a kde potom hore uprostred lúky stála chatka. Pred  chatkou bola studnička s vynikajúcou pitnou vodou a z nej viedol žľab pre napájanie dobytka. Tu svoje zvieratká, kravičky, ovečky a najmä kozy, do veľkých lúčnych priestorov  Devínskej Kobyly už odveky vyháňali na pašu obyvatelia obce Dúbravky.

 

...kresba chatky BEDUÍNOV, od kamaráta Lexa sa nachádza v Trampskom spravodaji  TRAMP CLUBu Bratislava číslo 58/1997....

 

Chatku BEDUÍNOV svojho času nakreslil  v roku 1997 do trampského časopisu TRAMP CLUBu Bratislava kamarát Lexo. Samozrejme že nie podľa skutočnosti, veď chatku nepoznal, ale podľa starej fotografie, ktorú mal  k dispozícii.  Prekvapením teraz po rokoch je to, že podľa  viacero nedávno objavených starých sedemdesiatročných fotografii,  že sa nejednalo iba o akúsi malú chajdičku,  teda  kôlničku na drevo či  šopku, ale  chata na svoju dobu bola postavená  naozaj pomerne veľká. Chatka mala  dokonca dve väčšie miestnosti, ale pamätníci vždy spomínali iba to,  že chatka mala veľmi chudobné vnútorné zariadenie.

Chatka "dedičstvo" BEDUÍNOV  zo združenia Y.M.C.A. sa údajne  stala i otázkou starých niekdajších sporov medzi obecným komisárom Dúbravky a osadníkmi.

Totiž už v roku 1938 prevzali moc v obci členovia Hlinkovej ľudovej strany. Rozpustili osemnásťčlenné zastupiteľstvo na čele so starostom a riadenie prevzal komisár s päťčlenným výborom Jednoducho povedané komisár a ľudáci z obce chceli chatu o ktorú sa Y.M.C.A. už nehlásila preto že mala problémy s vlastným prežitím, speňažiť - teda predať.

Zachrániť chatku pre trampov boli však rozhodnutí aj kamaráti zo spriatelenej o osem rokov staršej trampskej  osady TULÁK, ktorí keď sa dopočuli o plánoch predstavenstva obce chceli chatu pre trampov odkúpiť. Nakoniec predaj chaty sa pre vojnové udalosti neuskutočnil a chata ešte dlhé obdobie zostala naďalej  v starostlivosti BEDUÍNOV a častými hosťami na chatke sa stali aj osadníci z TULÁKOV.

 

...osadníci z BEDUÍNOV boli nie len dobrými hudobníkmi a spevákmi, ale obľubovali na osade aj športovú činnosť. V zime ich bolo často vídavať na športovom trháku svojej doby - chodeckých či vlastne už "bežeckých" ľahkých lyžach vyrobených z veľmi tvrdého a ľahkého dreva "hikorách" s "kandahárovým" s univerzálnym zjazdovým i bežeckým "chodeckým" viazaním.  Vtedajšie málo zalesnené severozápané svahy Devínskej kobyle im k tomu lyžiarskemu zimnému "športu" poskytovali naozaj ideálne podmienky...

...zimná fotografia z vrcholu Devínskej Kobyly z roku 1940, len škoda že v pozadí a dole v údolí bola hmla a tak malokarpatské pozadie okolia na fotografii chýba...

...zo zimnej potulky BEDUÍNOV malokarpatským zasneženým lesom...

Trampská osada BEDUÍNOV nebola však v svojom okolí jedinou a osamotenou. Západne od Údolia Beduínov v malom "Bielom kameňolome" si svoj camp našla trampská osada TEXAS, kde si osadníci časom postavili doskovú chatku, preto že ihličnatého a aj iného vhodného dreva pre stavbu zrubu bolo v tomto okolí úplný nedostatok.

Severozápadne od BEDUÍNOV v lese blízko kóty Dúbravskej hlavice bola postavená aj veľmi podobná chatka trampskej osady PARTY VESELÝCH.

Ďalšími susedmi BEDUÍNOV sa čoskoro stala aj staršia osada TULÁK /založená v roku 1930/ a tiež do susedstva čoskoro za TULÁKMI pribudlo ešte vela ďalších trampských osád z Bratislavy, ktoré si v okolí vybudovali svoje  letné campy.

Trampská osada BEDUÍN pozostávala z vekovo rovnakých vrstovníkov a jej kladom bolo i športová činnosť o ktorú sa osadníci čulo zaujímali. To čo sa naučili v organizácii YMCA, kde pri zimných športových činnostiach v telocvični v budove YMCA už v tom čase hrávali najmä loptovú hru volejbal ktorú si po založení osady preniesli i do svojej trampskej osady, kde mali viacero turnajov z najbližšími osadami z ich okolia. Okrem toho ešte aj radi kopali do lopty a nedeľné futbalové stretnutia tu neboli výnimkou. Cez zimné mesiace v ich športovaní to však boli predovšetkým lyže a lyžovanie na okolitých svahoch Devínskej Kobyly.

 

...futbal a volejbal, to boli dve loptové hry ktoré BEDUÍNI najviac obľubovali a často v trampských športových turnajoch hrávali, vo vzájomných športových stretnutiach proti mužstvám z okolitých trampských osád a aj proti rovesníkom z dedinky Dúbravky...

Zvýšený trampský ruch v okolí chatiek BEDUÍNOV a TEXASU nastal však najmä v tesných predvojnových rokoch v roku 1939, keď  južné svahy a vrchol Devínskej Kobyle pripadli Nemeckej ríši.

...vojenská mapa z roku 1940 na ktorej je vyznačený priebeh zabratého slovenského územia Nemcami,  nemeckej hranice medzi Dúbravkou a Devínom. Územie bolo zabraté ako vojenský a strategický dôležité, preto že sa nachádzalo nad sútokom rieky Moravy a Dunaja s veľkým výhľadom najmä západným, kde za jasného počasia je dovidieť aj zasnežené vrcholy predhoria Alp  a z rôznych bočných strání pohoria vlastne i do celého územia blízkeho i ďalekého okolia krajiny. Vojenskú strategickú dôležitosť tohoto miesta znovu dokázalo i to že po mnohých rokoch po vojne, po obsadení Slovenska  vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968, postavili tu okolo roku 1970 raketovú základňu s ruskými raketami, jednu z troch známych vybudovaných v území okolo Bratislavy...

Vtedy  v roku 1939 trampské osady, ktoré mali svoje campy v  zabraných lesných miestach Nemcami boli, donútené sa presídliť  na severné  a severozápadné svahy Devínskej Kobyle. Teda oveľa bližšie smerom k obci Dúbravke.

Chata BEDUÍNOV, "Učňovská besiedka" našťastie zostala na Slovenskom území a aj chata PARTY VESELÝCH, ale  naozaj bola tiež už skoro tesne na hraničnej čiare. Časté sa po tomto rozdelení stali na chate  vraj aj aj návštevy finacov, vtedajších strážcov hraníc. Osadníkom tieto návštevy vôbec nevadili, skôr naopak, vo financoch si našli veľmi dobrých priateľov, s ktorými si spoločne radi na chatke posedeli.

...približne z roku 1940 sa nám zachovala aj táto ďalšia osadná fotografia BEDUÍNOV z ich letných malokarpatských osadných potuliek, ktoré vtedy ešte nevolali ako dnes letným vandrom. Samozrejme že i keď vlastnili chatku, ich letné výpravy do vzdialenejších lesných  miest boli stanarské...

...pri pohľade na túto fotografiu BEDUÍNOV netreba snáď akosi zvlášť pripomínať, že pri týchto výpravách na ich  stanovačkách bolo vždy veselo a dobrá partia...

...a stanujeme, pred stanom na ohníku práve varím obed...

...a toto je posledná fotografia z roku 1940, ktorá sa nám zachovala z letných táborení BEDUÍNOV...

 

Čoskoro po založení osady BEDUÍNOM prišli i zlé časy. Európa sa v roku 1939 dostáva do virvaru 2. Svetovej vojny a jej zbrojnošský hrmot a rinčanie zbraní často zasahoval rôznymi  nepríjemnými spôsobmi  a nakoniec i priamo územie Slovenska.

Mnoho trampských kamarátov i tých hodne mladších odišlo nútene s povolávacím rozkazom  štátu plniť si "občiansku povinnosť". Bola to zákerná vojna vyvolaná svetovými zbohatlíkmi.

Osada BEDUÍNOV prežívala tieto vojnové časy tiež veľmi ťažko a tí kamaráti ktorých neodviali z osady vojnové udalosti sa rozhodli o tom, že ani v týchto naozaj veľmi zlých časoch neprerušia svojú osadnú činnosť.

V blízkej obci Dúbravke v týchto vojnových časoch sa usadil aj nemecký protilietadlový oddiel a oddiel zákopníkov. Sústredení tu boli aj členovia mládežníckej organizácie Hitlerjugend, ktorí "zabrali" plachtárske lietadlové letisko zriadené v obci v roku 1934. A tak činnosť BEDUÍNOV a ich potulky lesom sa začali vzďaľovať od týchto miest do východne položenej časti tohoto malokarpatského územia nad obcou Mariatál - Marianku.

...trampská osada BEDUÍNI na lúčnych svahoch v malokarpatských lesoch, neďaleko obce Dúbravka /dnes už mestská štvrť Bratislavy/. Ako vidieť z dobovej fotografie, tak to bola v tých časoch /1940/ mladučká trampská partia a ich láskou zrejme okrem prírody bola určite hlavne hudba a trampské piesne. Hudobné nástroje boli gitary a mandolíny, ale aj harmonika...

V roku 1940 sa bratislavská trampská osada TULÁCI rozhodla poriadať  SPEVÁCKE PRETEKY BRATISLAVSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD. Tieto preteky sa stali najúspešnejším trampským kultúrnym podujatím tých čias a ich tradícia trvala až do roku 1956.

V roku 1944 sa SPEVÁCKE PRETEKY BRATISLAVSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD konali v Marianke, v obci ktorá leží severozápadne od Bratislavy,  pre vtedajších Bratislavčanov - to opačnej strane Malých Karpát , teda "za horami"  - teda na Záhorí.

Vieme tiež povedať aj presný dátum, kedy sa tieto trampské súťaže konali, teda že to bolo 13.7.1944. Tento dátum vieme podľa toho, že sa zachovali víťazné ceny z týchto pretekov.

Veľkým prekvapením bolo najmä to, že ocenenie „Najlepšieho nováčika trampských speváckych závodov“ svojím spevom trampských piesní v roku 1944 získala ich trampská osada  BEDUÍN.

Vlastne to nebolo až takým prekvapením keď si spomenieme na trampské začiatky BEDUÍNOV pred ich založením trampskej osady a na kamaráta Zrzavého Johnyho z osady WAIKIKI, ktorý priniesol  a naučil BEDUÍNOV pesničky pochádzajúce od trampov zo ZLATEJ ŘEKY s ktorými na súťaži v roku 1944 vystúpili.

...ocenenie „Najlepšieho nováčika trampských speváckych závodov“ z roku 1944 získala trampská osada  BEDUÍN...

...ocenenie „Najlepšieho nováčika trampských speváckych závodov“ /detail/...

Najväčším prekvapením SPEVÁCKYCH  PRETEKOV BRATISLAVSKÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD bolo však vyhlásenie poroty pretekov o tom, že okrem ceny "Najlepšieho nováčika" trampská osada BEDUÍN získala i to najvyššie ocenenie, cenu víťaza pretekov, ktorú v speve vyhrala v tých rokoch mladučká, táto vtedy iba päťročná trampská osada BEDUÍN.         ...prvá cena víťaza trampských speváckych závodov z roku 1944 patrila trampskej osade  BEDUÍN. Táto cena sa zachovala do dnešných čias a je umiestnená v pôvodnej darčekovej kazete,  v ktorej je umiestnená kovová plaketa s názvom, dátumom  a miestom konania tejto súťaže...           ...prvá cena víťaza trampských speváckych závodov z roku 1944 /detail/... /Tieto dve prvé ceny spolu s  ďalšími trampskými artefaktmi z týchto dôb, sú v súčasnosti v opatere "Slovenského trampského archívu"  TRAMP NETu, ktorý spravuje Pekelník. Víťazné ceny osady BEDUÍN do archívu TRAMP NETu trvalo prepožičal kamarát Kabela,  ktorý zdedil okrem pár zachovaných trampských pamiatok a fotografii aj otcove "túlavé trampské topánky" a je členom známej malokarpatskej trampskej osady FATUHYWA /zal.1963/, sídliacej v malokarpatskej Nemeckej doline. /     Dozvedeli sme sa i to že súčasťou tejto ceny bol i pohár víťaza, ale po skoro osemdesiatich rokoch od získania tejto trofeje sa už zabudlo u koho z osadníkov sa odložil a či ho ešte vôbec niekto po tak dlhom čase z dedičov opatruje. To, kde sa pohár nachádza a či už v tých dobách bol putovný, nám však nám už osadníci z BEDUÍNU neprezradia, lebo už všetci putujú po  trampských cestách, z ktorých niet návratu. Dokončenie týchto zápiskov o bratislavskej trampskej osade BEDUÍN nájdete v doplnenej digitálnej Pekelníkovej Kronike trampských osád. Pekelník 9.2.2013 Bratislava