Trampská osada ALBATROS bola založená v Ivanke pri Dunaji v roku 1952. Zakladajúcimi členmi osady boli kamaráti Pika, Kaktus, Čumba, Bambus, Cvik a Tibino.

Ako svoj znak – domovenku, si vybrali letiaceho bieleho albatrosa na zelenom pozadí.

Už názov osady dával tušiť, že vznikla osada, ktorá sa vo svojej filozofii začala uberať aj iným smerom, ako Ivanské trampské osady v tých časoch.

Členom osady učarovala voda Malého Dunaja svojou malebnosťou, tajuplnými zákutiami s množstvom zveriny, vtáctva a rýb. Jeho splavovanie bolo teda len otázkou času. Domovským táboriskom - flekom sa stalo prekrásne miesto pri Malom Dunaji Ivančanmi nazývané na Ranči. Neskôr si postavili dve vlastné kanoe a tak vznikla prvá Ivanská vodácká trampská osada.

Podľa starých vlajok – cien trampská osada Albatros zorganizovala svoj prvý potlach v roku 1956 na Ranči, kde sa súťažilo hlavne vo veslovaní a plávaní. Pri táborových ohňoch , ktoré boli neodmysliteľnou súčasťou trampovania sa už vtedy hrali a spievali české a slovenské, hlavne trampské piesne. Aj hudobné nástroje boli súčasťou tejto zábavy a boli to mandolíny, gitary a harmoniky. Z tohto obdobia sa zachovala aj trampská hymna ALBATROSOV, ktorá sa i dnes spieva pri významných osadných udalostiach.

 Popri svojich povinnostiach, lebo to boli zväčša študenti, si našli čas na potulky okolitou prírodou Ivanky, ktorá v tých dobách oplývala množstvom lesíkov, potokov a vodných plôch a hlavne k Malému Dunaju, kde trávievali svoje volné trampské chvíle. Príroda im poskytovala odpočinok a hlavne romantiku svojou malebnosťou, tajuplnými zákutiami s množstvom zveriny, vtáctva a rýb.

Už v tých dobách sa trampi z okolia Ivanky a rôznych kútov Slovenska stretávali na potlachoch, kde súťažením v rôznych disciplínách dokazovali svoju zručnosť, šikovnosť, odvahu a umelecké sklony.

Pri táborových ohňoch, ktoré boli neodmysliteľnou súčasťou táborenia sa už vtedy hrali a spievali české a slovenské, hlavne trampské piesne. Aj hudobné nástroje boli súčasťou tejto zábavy a boli to mandolíny, gitary a harmoniky. Z tohto obdobia sa zachovala aj trampská hymna ALBATROSOV, ktorá sa i dnes spieva pri významných osadných udalostiach.

Tak ako si to vyžadoval nepísaný trampský zákon, absolvovať jeden veľký vander za rok , osada absolvovala dva suché vandre – Západné Tatry 1954 , Nízke Tatry 1955 a dva veľké splavy – Malý Dunaj / Ivanka - Komárno / 1956 a Vltava 1957.

Obdobie však veľmi nežičilo trampingu , bolo vtedajšou štátnou mocou zakazované, no napriek tomu v Ivanke tramping stále prežíval. V živote to tak býva a keď sa prví kamaráti ALBATROSI rozleteli po svete, v trampskej osade sa utlmila aktívna činnosť.

No nie nadlho, lebo prví ALBATROSI mali mladších súrodencov a tí len čakali na príležitosť, aby pokračovali v šľapajach svojich starších vzorov /súrodencov/ a tak oživili trampskú osadu ALBATROS druhej generácie. Dalo by sa povedať, že to bola stredná generácia trampov ALBATROSOV a tvorili ju kamaráti Muňóz, Žabotin, Clifton, Pierot, Cekas, Masár a Burčák.

Pešo, na bicykloch a neskôr na motocykloch objavovali okrem okolia Ivanky aj ďalšie lokality Československa a po vandri na Morave sa dostali aj do okolia Banskej Štiavnice, kde po Kopanickom našli aj Hodrušské jazero. Okolie Hodrušského jazera a Štiavnické pohorie sa stalo ich obľúbeným miestom na organizovanie veľkých vandrov po ďalšie roky.

Stalo sa tradíciou, že aj ďalší mladší súrodenci Albatrosov sledovali počínanie svojich bratov a spolu so svojimi rovesníkmi si založili trampskú osadu ALBATROS tretej generácie. Boli to Pikaso, Maflo, Blcha a Sup, spolužiaci zo základnej školy. Keďže k dobrej trampskej osade patria muzikanti a hudobné nástroje, pozvali do osady ďalších členov, kamarátov Tarzana, Rolfa , Tuláka a Patrika. Tarzan mal už vtedy gitaru a učil sa hrať a spievať české trampské piesne, neznáme Ivánskym trampom Prvé takéto spoznávacie stretnutie sa uskutočnilo na fleku vo Forášku. Neskoršie prijali do osady ešte kamarátov Mikiho, Huga, Fera a Stenliho. Vzhľadom k vekovému rozdielu strednej a mladšej generácie ALBATROSOV pôsobili v rokoch 1963 až 1967 v trampskom spoločenstve ako dve samostatné osady.

Strední ALBATROSI sa viac zameriavali na klubovú činnosť a vandre po Slovensku. Mladší objavili flek "U Rusa" a učarili im aj Senecké jazerá, kde trávili v lete väčšinu voľných dní. Časť z nich boli učni rôznych profesií, a tak sa obyčajne stretali až v sobotu na táborisku "U Rusa", alebo v miestnych reštauráciách, v "La palome", alebo v "Britve".

Niektorí totiž bývali v Brne na internáte a domov chodili až v sobotu popoludní /vtedy ešte voľné soboty neboli/. Na svoj prvý veľký vander sa vydali v pätách starších ALBATROSOV /tak totiž osadníci nazývali strednú generáciu/, do Štiavnických vrchov na Hodrušské jazero. Bolo to v roku 1963 a od toho času tam chodia pravidelne niekoľkokrát do roka.

Okrem trampovania sa obidve osady venovali aj športovaniu , hlavne futbalu a tak na pľaci zvanom Marakána /za Ivánskym cintorínom pri potoku Biela voda/ zvádzali svoje majstrovské zápasy.

V rokoch 1965 až 1967 väčšia časť ALBATROSOV mladšej generácie narukovala na základnú vojenskú službu.

V strednej generácii viacerí boli vysokoškoláci, bývali po internátoch a striedavo boli aj neboli v Ivanke a tak torzo čo zostalo doma sa dalo do jednej partie a začali spolu tráviť voľné chvíle aj v prírode na vandroch - čundroch.

Po návrate kamarátov z vojny a po promóciách vysokoškolákov sa partia dohodla na spoločnom účinkovaní v jednej osade ALBATROS s celkovým počtom 15 členov.

Obdobie ktoré potom nasledovalo možno nazvať zlatým vekom trampskej osady ALBATROS.

V roku 1967 usporiadala trampská osada ALBATROS svoj ďalší potlach, na táborisku Ivánskych trampov pri Malom Dunaji "u Rusa".

 

 

Ivanski trampi vybudovali nad Malým Dunajom lanový most a potlach sa uskutočnil na jeho druhej strane /od Malinova/. ALBATROSI vtedy vyhotovili aj svoj prvý a doposiaľ jediný osadný totem, ktorý po potlachu presťahovali na terajšie táborisko U Rusa. Totem sa po určitom čase stratil a zostali na neho spomienky vo forme fotografií a veľkých rohov z maďarského vola /zo zbierky rodiny Mišíkovcov/, ktoré sú dodnes na chate ALBATROSOV na Hodruši.

 

 

V roku 1968 absolvovali prvé splavy po veľkej rieke – Dunaji z Bratislavy do Komárna a domov, vlakom do Vrakune a po Malom Dunaji zase člnmi do Ivanky. Po likvidácii lanového mostu nad Malým Dunajom neznámymi aktérmi, zhotovili cez Malý Dunaj lanovku. Zorganizovali niekoľko slezín, kde mali aj nepozvaných hostí v zelených uniformách a nápisom VB, ktorí ich aj rozháňali. Aj túto lanovku však stihol osud lanového mosta a spolu so stromami, na ktorých bola upevnená skončila taktiež vo vodách Malého Dunaja.

 

 

V tých časoch už boli pravidelnými účastníkmi potlachov a slezín  na pozvania bratislavských trampov a to najmä v  Karpatoch.   V osade vyrástli vynikajúci speváci a dobrí muzikanti.

Osada sa zúčastňovala aj rôznych trampských podujatí, kde pravidelne v speváckych  a iných  súťažiach získavala najvyššie ocenenia. 

Zakladali si rodiny a prichádzali na svet ich deti. Vďaka porozumeniu manželiek, ktoré tiež prijali trampskú filozofiu, sa  ďalej utužoval aj osadný život. Pre rodiny bolo treba vybudovať zázemie a tak nastala éra stavieb rodinných domov, kde si navzájom pomáhali, podľa svojich možností a schopností.

Samostatnou kapitolou bola aj stavba spoločnej chaty v Štiavnických vrchoch, v blízkosti Hodrušského jazera.

Myšlienky na ňu sa začali objavovať pri veľkých vandroch, keď stanovanie s partnerkami a neskoršie  manželkami neposkytovalo primerané pohodlie.

Postupom času sa vytvoril medzi trampami  - ALBATROSMI a chatármi na Hodruši veľmi dobrý vzťah, čo zákonite vyústilo do rozhodnutia postaviť chatu práve tu. Chatári, starousadlíci im vyšli v ústrety. Lesníci a baníci ich poznali zo spoločne prežitých večerov v hodrušských krčmách "U Hotentóta" a  "U Kúkela". Potom vlastne už nebol taký veľký problém získať potrebné povolenia. Začali si dávať dohromady  potrebné financie a stálo pri nich aj šťastie, keď peniaze vložili na výhernú vkladnú knižku a vyhrali na tú dobu celkom slušnú čiastku.

V tomto období eufórie príprav na stavbu chaty osadu postihol prvý ťažký úder osudu. Kamarát Pikaso v roku 1972, krátko po promóciách tragicky zahynul, pri plnení pracovných povinnosti. Bol  to ich najveselší  kamarát, vynikajúci spevák a muzikant hrajúci na svoju obľúbenú gombičkovú harmoniku /firma Hlaváček/.

Ivanskí kamaráti trampi po ňom neskoršie nazvali aj minifutbalový turnaj. Družstvo ALBATROSOV ho niekoľkokrát vyhralo a mnohokrát bolo jeho organizátorom.

Po vzniku /spojení/ TRAMPSKÝCH OSÁD IVANSKÝCH sa neskoršie Pikasov memoriál premenoval na turnaj o Dunajský pohár / bol to aj ich pôvodný zámer/.

V roku 1973 bola chata na Hodruši už pod strechou a osadníci v nej po prvýkrát trávili spoločného Silvestra. Ako bolo už spomenuté v osade sa skoro každý člen aktívne zapojil do spievania, alebo hrania na nejaký hudobný nastroj a tak zákonite prišiel čas na aktívne tvorenie.

Po kamarátskom naťahovaní sa kamarát Blcha rozhodol, že popri svojom muzicírovaní a spievaní sa stane aj skladateľom slovenskej trampskej piesne. A bolo to dobré rozhodnutie. Hneď jeho prvá pieseň na oslavu prírody a trampského žitia “Strieborný mesiac" bola úspešná a takpovediac medzi trampami zľudovela, lebo sa spieva aj ďaleko od ivanských trampských ohňov. Blcha zložil aj ďalšie piesne, ktoré boli poznačené tragickými udalosťami v trampskej osade ALBATROS. Osadu totiž postihol ďalší úder. V roku 1982 po dlhej a ťažkej chorobe odišiel tam, odkiaľ nieto návratu aj kamarát Miki.

 

 

V roku 1986 ALBATROSÁCI spolu s kamarátom Muharicom absolvovali aj ich prvý veľký splav po Malom Dunaji z Ivanky do Jahodnej.

Podľa mienky trampov však ALBATROS je ALBATROS a jeho meno preniklo až za rieku Moravu.

Trampský hudobný súbor ALBATROS sa stal známym po celej republike. So svojím pestrým repertoárom vystupoval na desiatkach potlachov, slezín, večeroch trampských piesní, súťažných trampských prehliadkach.

Osadný spev zostal však ALBATROSOM ich najsilnejšou stránkou. V roku 1989 prišlo pozvanie k účinkovaniu do Prahy na "Večer trampskej piesne pri príležitosti 70.výročia Česko – Slovenského trampingu". Bola to veľká výzva a tak pod vedením kapelmajstra Blchu a za podpory člena z najstarších Albatrosov, nebohého kamaráta Tibina sa osada vybrala dobyť „Matičku Prahu". Spolu s rodinami nasadli do autobusu , ktorý šoféroval kamarát Tulák a odcestovali cez rieku Moravu, ku kamarátom BÍLÁKOM do Chrústenic pri Prahe. Tu absolvovali svoje prvé zahraničné vystúpenie. Na druhý deň potom absolvovali skúšku ozvučenia a večer v Lucerne v hlavnom programe „Trempové - trempum„ aj pred televíznou kamerou, kde zahrali a zaspievali tri slovenské trampské piesne, ktoré zložil práve kapelmajster Blcha. Odozva bola primeraná prostrediu a podľa vyjadrenia organizátorov vystúpenie ALBATROSOV bolo z tých lepších.

Trampská osada ALBATROS spoluorganizovala a bola pozývaná aj na rôzne večery trampskej piesne v Bratislave a okolí, a bola vždy zárukou vysokej kvality. Aj v roku 1974 spoločne z ostatnými trampskými osadami z Ivanky zorganizovali v sále Osvetovej besedy "Večer trampskej piesne". Sála praskala vo švíkoch, či už účinkujúcimi, alebo divákmi. Peniaze, ktoré im zostali po zaplatení nákladov na organizáciu , venovali ako dar pre miestnu materskú škôlku. 

Nedá sa nespomenúť, že už spomínaný zlatý vek trampskej osady Albatros, bol aj zlatým vekom ivanského trampingu. Po začiatku účinkovania trampskej osady ALBATROS  na fleku u Rusa  od roku 1963, taktiež iní mladší kamaráti Ivančania  zakladali trampské osady  ako na bežiacom páse. Po Bratislave sa Ivanka stala druhým centrom trampingu na Slovensku /a možno že v niektorých momentoch ju aj predstihla /.

Nestor ivanského trampingu, nebohý kamarát Muharica z trampskej osady ZELENÁ SEDMA sa nevedel vynačudovať, keď u Rusa objavil toľko nových trampských osád. Rivalita v dobrom slova zmysle priniesla aj  zvýšenie kvality speváckych a hudobných prejavov pri táborových ohňoch a popri trampskej osade ALBATROS vznikali v Ivanke aj ďalšie vynikajúce spevácke a muzikantské skupiny.

Samozrejme sa medzi ivančanmi objavili aj noví skladatelia slovenskej trampskej piesne  a trampské osady, ktoré je možné nájsť v spevníkoch a aj na cédečku Slovenskej trampskej kroniky od kamaráta Pekelníka s bratislavskej trampskej osady HAY  RIVER.
 

Deväťdesiate roky minulého storočia a tisícročia priniesli aj veľké spoločenské a politické premeny. Odzrkadlilo sa to aj v trampskej osade ALBATROS.  Niektorí kamaráti sa osade odcudzili a niektorí sa opäť do osady vrátili. Veľkým spojovníkom zostala chata na Hodruši i keď niektorí kamaráti do nej teraz zavítajú iba raz za uhorský rok. S vekom však prišla aj únava a choroby  a tak je kamarátov trampov ALBATROSOV čoraz menej vidieť pri táborových ohňoch.

 

Z času na čas sa nechajú presvedčiť a vyrazia len tak na bicykloch k Rusovi, alebo na autách do Karpát zaspievať si na niektorý potlach. Je to obyčajne vtedy, keď sa jedná o potlachy osád, s ktorými mali  a stále majú dobré vzťahy aj spoločné spomienky z minulosti , napr. trampské osady UTAH,  ZLATÁ LÍŠKA, KAMARÁTI ADMIRÁLSKEJ KOTVY a samozrejme staršie ivanské trampské osady.

Zvláštnou kapitolou účinkovania ALBATROSOV v Ivanke je aj spoločenská aktivita. Kamarát Masár s manželkou Evou prišli na vynikajúci nápad usporadúvania zábavy – plesu  v období fašiangov a stalo sa. Podľa kalendára začiatkom roka organizujú  "Nôškový ples Albatrosov", na ktorý si môže každý člen trampskej osady ALBATROS pozvať svojich hostí.

 

Podľa kalendára začiatkom roka sa organizuje "Ples Albatrosov", na ktorý si môže každý člen trampskej osady ALBATROS pozvať svojich hostí. 

Občerstvenie /jedlo a pitie/ si každý prinesie podľa ľubovôle a tak sa stoly prehýbajú pod rôznymi dobrotami, ktoré pripravujú  manželky  a ostatné pozvané dámy . Samozrejme, že nikdy nechýbajú ani podporné nápoje z  viníc a ovocných záhrad.

 

Pravidelnou kapelou, ktorá  tu od začiatku organizovania plesov  vyhráva do tanca je „Ivanská jedenástka„  kde spieva a hrá aj  kamarát Blcha.  Do tomboly sa prinášajú veci podľa uváženia. Niekedy sú to aj prekvapenia na pozdvihnutie spoločnej nálady a výherca býva veľmi často aj poriadne zaskočený. 

V roku 2004 osadníci z ALBATROSU opäť neodolali pozvaniu z Čiech a prijali ponuku vystúpiť v Prahe, pri príležitosti 20.ročnika Memoriálu  známeho českého skladateľa trampskej piesne Jendu Kordu. Spolu s výbornými českými trampskými skupinami vytvorili dobrú atmosféru spevom a hrou českých, slovenských a Blchových trampských piesní.

Život  neúprosne odkrajuje z určeného času, ale niektorých z ALBATROSOV, ešte stále  stretnete aj v prírode pri táborových ohňoch, pod stanom, dokonca aj v kanoe, alebo na iných plavidlách, na vlnách Malého a Veľkého Dunaja a ostatných vodných tokov Slovenska.

„Ten čas už odišiel , nikdy sa nevráti“... / spievajú v jednej z Blchových pesničiek /.  Čas sa však nedá zastaviť a tak teraz keď sú prakticky už všetci šesťdesiatnici, si najlepšie  zaspomínajú, zaspievajú a zamuzicírujú pri spoločných posedeniach,  keď má niekto z trampskej osady okrúhle výročie, alebo len tak pri poháriku vínka, alebo pálenky, raz do mesiaca v priestoroch ivanského "Denného penziónu", /kde sa už pripravujú na pravidelné posedenia dôchodcov/.

V tomto období , keď Ivančania budú sláviť 800. rokov od prvej písomnej spomienky na existenciu obce Ivanka pri Dunaji si aj trampi ALBATROSI pripomenú svoje 55. ročné účinkovanie v Ivanke výročným potlachom na fleku "U Rusa". Chcú sa tam opäť stretnúť, privítať starých ivanských trampov,  rovesníkov  a ostatných hostí z ich obce a okolia, a spolu si zaspievať a zaspomínať na staré zašlé časy.

 

V kútiku srdca majú však aj jedno veľké želanie  a dosť ich to  mrzí, že deti ALBATROSOV aj napriek tomu, že vyrastali spolu pri trampovaní, chatárčení a muzicírovaní nenašli zatiaľ spoločnú reč - tak štvrtá generácia ALBATROSOV  zatiaľ neexistuje.  Možno, že im toto želanie  veľký Manitou ešte splní, a niektoré  z  ich detí, alebo vnukov opráši a ponesie osadnú zástavu Albatrosov Potom  by  trampská osada ALBATROS  z Ivanky pri Dunaji neodišla na večný odpočinok.

 14.2.2007  

TRAMPSKÉ VIANOCE V IVANKE PRI DUNAJI

FESTIVAL TRAMPSKEJ A COUNTRY PIESNE

5. ROČNÍK

3.decembra 2011

OSVETOVÁ BESEDA

Hlavným usporiadateľom večera a garantom toho, že večer mal hlavne trampskú atmosféru, bol už tradične, nuž akože inak, kamarát Charlie a jeho hudobná skupina CHARLIEHO NEŠTASTÍ. Vystúpili a na večere hrali trampská kapela KATI z Brna, hudobná skupina COUNTRY TROP z Bratislavy, kapela B.P.T. zo  Zlína, hudobná skupina ktorá vystúpila pod názvom ARNOŠT BAND z Bratislavy, skupina PEKARINGO z Bratislavy, Country skupina MTI /My Tože Igrajem/   z Bratislavy.

Na tomto večere bolo cítiť v  piesňach vystupujúcich hudobných skupín, tak ako sa to hovorí medzi kamarátmi z vandrov "vôňu lesa a dym táborového ohňa".

 

...a  tu  na tejto fotografii je zvečnená pri svojom vystúpení trampská osada a hudobná skupina ALBATROS z Ivanky pri Dunaji. Pomenujem ich a to zľava do prava, najmä preto preto, že je ich vela a aby sme mená týchto trampských Old boys nezabudli /zaslúžia si to/. Tak úplne vľavo s banjom je kamarát Tarzan /Vlado Kráľ/, vedľa s gitarou je Maflo /Dušan Mišík/. Pri mikrofóne spievajú kamaráti  Žabotin /František Mišík/, Tulák /Vladimír Mery/, Masár /Igor Mišík/, Clifton /Ján Hajzok/ , Stenli /Stanislav Varga/. S gitarou je kapelník ALBATROSOV a trampský skladateľ piesní kamarát Blcha  /Milan Šimko/, mandolínu má v rukách a hraje kamarát Muňoz /Rudolf Hajzok/. V skupine už viac rokov hosťuje a na kontrabase hraje kamarát Juraj /Juraj Vallo/ z trampskej osady PRAMEŇ. Skupina ALBATROS nám vekovo zostarla, avšak počúvanie trampských piesní v ich podaní je viac, ako obyčajný hudobný zážitok. Že sme si plne vychutnali ich viachlasný zborový spev, môžeme poďakovať aj majstrovi zvuku tohoto večera, ktorý ako keby sa na ich vystúpenie dlho pripravoval a zvukovú aparatúru nastavil tak inteligentne a jemne, že ich hlasy a hudobné nástroje sa spojili v nádherný trampský chorál.

A tak sme okrem iných po dlhom čase na verejnom vystúpení počuli aj ich vlastné piesne, medzi inými, aj  tú možno snaď Blchovú najkrajšiu, s názvom "Strieborný mesiac".

 

 

A na tejto fotografii je kamarát Blcha - Milan Šimko z trampskej osady ALBATROS, dobrý gitarista, spevák a skladateľ trampských piesní.

Blchových piesní máme  v trampskom hudobnom archíve pod jeho menom vela /ale určite nie všetky/ a tak spomenieme aspoň niektoré.

Sú to piesne s názvami:   KAMARÁTOVI,  PIESEŇ ŽITIA,  SEN O KRAJI,  STRIEBORNÝ MESIAC,   TULÁK...

Možno z toho vyplýva azda aj otázka, prečo  uvádzame tento zoznam. No preto, že skoro všetky piesne, ktoré za dlhé roky svojho trampovania zložil kamarát Blcha, sú stále živými piesňami, stále sa hrajú na trampských osadách a hlavným dôvodom je i to, že veľakrát nevieme kto vlastne je autorom peknej trampskej piesne.

Takže nezabudnite, keď si budete spievať trebárs "Strieborný mesiac", že pieseň zložil kamarát Blcha z trampskej osady ALBATROS...

/v roku 2011 históriu trampskej osady ALBATROS doplnil a napísal o trampskej kapele ALBATROS a trampskom skladateľovi piesní kamarátovi Blchovi - Milanovi Šimkovi a tiež pridal fotografie Pekelník/

doplnené 6.12.2011

trampnet@nextra.sk

©TRAMP NET 2014