MUCHOTRÁVKA ZELENÁ  (Amanita phalloides)

Najnebezpečnejšou muchotrávkou a vôbec pre človeka určite najnebezpečnejšou hubou  rastúcou v karpatských lesoch je Muchotrávka zelená (Amanita phalloides).

MUCHOTRÁVKA ZELENÁ býva pôvodcom 90 až 98% všetkých úmrtí, ktoré spôsobujú u nás jedovaté huby.

Otrava MUCHOTRÁVKOU ZELENOU je nebezpečná a zákerná najmä preto, lebo prvé príznaky ochorenia sa prejavujú pomerne neskoro, 8 - 12 hodín po zjedení pokrmu a nezriedka až po 24 hodinách. Medzi začiatočné príznaky otravy patria nevoľnosť, malátnosť, bolesti hlavy, závraty a studený pot. V zapätí nasleduje dávenie a prudké hnačky, ktoré trvajú 2 až 3 dni a chorého veľmi vysilia. Po zdanlivom zlepšení stavu zachvátia pacienta prudké bolesti brucha, objaví sa žltačka, nastáva bezvedomie a napokon smrť. Najviac otrávených zomiera na 4. až 6. deň. Ak otrávený má to šťastie a nezomrel v prvých paitich dňoch preto, že zjedol len menšie množstvo tejto huby, tak po prežití kritického 6. dňa pravdepodobnosť jeho záchrany rastie, to je pri ľahších otravách, ale i tak sa uzdravuje veľmi pomaly a stopy otravy možno pozorovať dosť dlho, často celý ďalší život.

MUCHOTRÁVKA TIGROVANÁ
(Amanita pantherina)

MUCHOTRÁVKA ČERVENÁ

(amanita muscaria)

 

Medzi jedovaté, avšak nie smrteľné, patrí tiež naša vzhľadovo najznámejšia a najkrajšia huba Muchotrávka červená (amanita muscaria), tú pozná určite každý a aj každé dieťa, keď už nie z lesa, tak aspoň z rozprávkových knižiek a filmov.

 

MUCHOTRÁVKA ČERVENÁ (amanita muscaria)

SNÍMKA FORMÁTU 3D

ĎALŠIE JEDOVATÉ MUCHOTRÁVKY

 

Jedovatá, avšak krásna Muchotrávka červená, má aj svoju skoro úplne podobnú dvojníčku, dokonca ktorá je aj  vzhľadovo skoro úplne podobná - MUCHOTRÁVKU KRÁĽOVSKÚ (Amanita regalis). Muchotrávke červenej sú však podobné i ďalšie jedovaté druhy, ako napríklad MUCHOTRÁVKA KOREŇUJÚCA (Amanita eliae) a tiež MUCHOTRÁVKA SLÁMOVOŽLTÁ,  ktorá  bola síce kedysi považovaná za jedlú hubu, ale  dokázalo sa,  že i táto  je tak isto mierne jedovatá.

Ďalšími v Karpatoch známymi jedovatými muchotrávkami sú MUCHOTRÁVKA PORFÝROVÁ (Amanita  porphyria) a tiež MUCHOTRÁVKA DRSNÁ (Amanita franchetii).

 

NEJEDOVATÉ MUCHOTRÁVKY

Medzi muchotrávkami sú i huby ktoré sú nejedovaté. Takouto je MUCHOTRÁVKA OSTNATÁ (Amanita solitária). Je to síce pekná huba, ktorá svojím vzhľadom priamo nabáda ku konzumácii, je však nejedlá, preto že nepríjemne zapácha akýmsi  pachom pripomínajúcim zlé ovzdušie niektorých nemocníc.

Jednou z ďalších a údajne neškodných  muchotráviek je aj Muchotrávka citrónovožltá (Amanita citrina), na jedenie je však nevhodná pre jej nepríjemnú vôňu, dosť podobnú zapáchajúcim surovým zemiakom a tiež má nepríjemnú chuť. Neodporúča sa zbierať ani preto, lebo sa veľmi podobá smrteľne jedovatej Muchotrávke zelenej.

 

NAŠE JEDLÉ MUCHOTRÁVKY

Hubárskym pokladom nájdeným v lesoch dobrými znalcami húb sa však stávajú tie muchotrávky, ktoré sú jedlé a dokonca veľmi chutné a hľadané. Tu upozorňujem však na veľmi dôležitú informáciu, že muchotrávky, tie jedlé,  by mali zbierať len dobrí a skúsení hubári.

 

Jedlými sú aj ďalšie, menej vyskytujúce sa muchotrávky, ako Muchotrávka pošvatá (Amanita vaginata) a  Muchotrávka plavohnedá označovaná tiež aj ako Muchotrávka oranžová (Amanita fulva). U tejto poslednej s výstrahou, že je síce jedlá, ale až po dokonalom tepelnom spracovaní.

 

MUCHOTRÁVKY
A SPOĽAHLIVOSŤ ICH URČENIA

Tu si treba uvedomiť to, že muchotráviek celkove vo svete bolo opísaných a zistených až 102 druhov, medzi ktorými sú jedlé, jedovaté i smrteľne jedovaté druhy. V tomto článku je však opísaných, či spomenutých len dvadsať druhov, ktoré vídavame častejšie, či bežne, pri našich hubárskych výpravách rásť v lesoch, do ktorých radi chodíme. S ďalšími asi osemdesiatimi známymi a v odbornej prírodopisnej literatúre opísanými druhmi, sa možno na našich výpravách nikdy nestretneme a vieme i to, že väčšina z tých, pre nás neznámych je jedovatá. Práve tento poznatok nás upozorňuje na to, že pri zbere muchotráviek ku konzumácii pre našu trampskú kuchyňu treba zachovať veľkú ostražitosť a pozornosť pri rozlišovaní jednotlivých druhov, na tie ktoré sú jedlé a naopak zásadne odmietať konzumáciu tých, ktoré spoľahlivo nepoznáme a väčšinou sú jedovaté.

Rozhodne však treba odmietať také názory a  a "gerojské" myslenie, že "mne sa nič nemôže stať" a pri ich určovaní, prípadne konzumácii netreba robiť zo seba žiadnych hrdinov. Jednoducho povedané, treba mať o každom druhu muchotrávky, ktorú sme sa rozhodli konzumovať absolútnu istotu v jej poznaní.

Zaujímavé a alarmujúce z týchto dôvodov je tiež zistenie, že podľa svetovej štatistiky /vraj, ak sú tieto údaje spoľahlivé a pravdivé/  každoročne sa otrávi nejedlými hubami asi jeden a pol milióna ľudí a na následky otravy potom umiera 90 000 až 100 000 postihnutých.

I pri tejto uverejnenej štatistike, ak je naozaj pravdivou, treba však vedieť to, že absolútnu väčšinu otráv, i tých smrteľných spôsobili práve huby známe ako muchotrávky. Pamätajme si i to, čo už bolo spomenuté hneď na začiatku tohoto článku, že po zmýlenej konzumácii muchotráviek, akými sú Muchotrávka zelená (Amanita phalloides), alebo jej príbuznými druhmi, ako sú Muchotrávka biela (Amanita verna) a Muchotrávka končistá (Amanita virosa) väčšinou už vôbec niet žiadnej záchrany.

Text napísal, grafiku a fotografie  pre čitateľov TRAMP NETu pripravil Pekelník,
25.augusta 2013, Malé Karpaty, Košariská

---

Trampskú humornú kresbičku nakreslil kamarát Lexo.

---

Hudba v pozadí stránky
TULÁCI z Košíc v roku 1979.
Skladba Béďa Jarkovský - Kiwi z trampskej osady PRVÉ OHNE z Košíc

---

Odporúčaná literatúra:

1. Ladislav Hagara, Vladimír Antonín, Jiři Baier
 VEĽKÝ ATLAS HÚB
Ottovo nakladateľstvo, Praha 2005
ISBN 80-7360-333-0

2. Pavol Škubla,
TAJOMNÉ HUBY
nakladateľstvo PRÍRODA Bratislava 1989
ISBN 80-07-00009 -7

 3. Aurel Dermek, Albert Pilát,
POZNÁVAJME HUBY
Slovenská akadémia vied, 1974, Bratislava

4. Tomas Laessoe, Anna Del Colte,
HOUBY PRAKTICKÝ PRŮVODCE
Praha 2004, ISBN 80-7321-1149

MUCHOTRÁVKY ZAZNAMENANÉ AKO PROSTRIEDOK ZLOČINCOV A ZLOČINOV V KRIMINALISTIKE

Muchotrávkové jedy sú známe aj v jednotlivých, avšak našťastie pomerne málo prípadoch známych, ako zločinov v kriminalistike.

V kriminálnych archívoch francúzskej polície je takýto prípad známy ako Aféra Girard. Tento podnikavý podvodník Girard si z matričných údajov pozisťoval adresy osamotených osôb a uzatváral s nimi buď sám, alebo prostredníctvom svojich spoločníčok — manželiek a mileniek otrávených — životné poistky za „výhodných" podmienok. Dôležitou klauzulou zmluvy bolo ustanovenie o prevode celého majetku poistenca, v prípade jeho úmrtia na manželky, či milenky a dokonca aj na Girarda. Potom už stačilo vyhliadnutú obeť pozvať na výdatný obed a podať jedlo s Muchotrávkou zelenou. Zločincom vedeným Girardom však plány viackrát našťastie viackrát nevyšli, pravdepodobne pre zámenu muchotrávky zelenej, za podobnú muchotrávku citrónovožltú, ktorú v tomto období mykológovia pokladali tiež za smrteľne jedovatú a rovnocennú s muchotrávkou zelenou. Dnes však vieme, že to tak nneni, preto že nie sú známe prípady smrteľnej otravy Muchotrávkou citronovožltou, ale i tak je naďalej radená medzi jedovaté huby, preto že spôsobuje otravy, ktoré však nebývajú smrtelné.

Girard nakoniec našťastie, tak ako to u zločincov bývalo niekedy veľmi dobrým a praktickým a ľudský vynikajúcim tolerantným zvykom, skončil na popravisku, jeho manželka a milenka zostali ako spoločníci doživotne v žalári.

Zákony sa v súčasnosti síce oproti minulosti "humánne" zmenili. Girard by za vraždy neskončil na popravisku, ale vlastne ak to má byť spravodlivé, nič iné by si ani dnes takýto zločinci nemali okrem popravy zaslúžiť.

/ "Aféra Girard" je volne spracovaná podľa knihy Pavla  Škubla, TAJOMNÉ HUBY/