Pôvod hudobnej skupiny K.T.O. - KAMARÁDI TÁBOROVÝCH OHŇŮ, bol v trampskom muzikantskom triu - TRIO KTO, ktoré vzniklo v roku 1963, v zložení František Hacker (spev, gitara), Vladislav Morava (spev, gitara), a František Turek (spev, banjo).

K svojej skutočnej láske muzike  sa vlastne  dostali každý z nich  iným spôsobom.

 

 
 
 

František Turek

 

František Turek

...prišiel do tria z dixielandovej skupiny a kapely, ktorú v tých dávnych časoch pôvodne viedol Američan Herb Ward. Turek bol veľký obdivovateľ anglického komika, banjistu a hudobníka Georga Formbyho a tak je len  samozrejme, že Turek do skupiny prišiel aj so svojím "formbyomským" banjom.

/Foto: Pavel Vančura 1968/

 

 
 
 
 

Vladislav Morava

 

Vladislav Morava

...skupinu od samého začiatku občerstvoval najmä svojím spevom a hrou na gitaru. Svoje skoršie pôsobenie pred príchodom do skupiny bolo v orchestri Slávy Kunsta. Sólový spevák divadla Paravan

/Foto: Pavel Vančura 1968/

 

 
 
 
 

František Hacker

 

 

František Hacker

...V minulosti hrával s tanečným orchestrom a v trampskych zboroch, do skupiny priniesol svoj spev a gitaru od trampských ohňov, bol už od mladých rokov vandrák, spával pod širákom a zo svojich vandrov najlepšie poznal Vltavu, Sázavu a Kocábu. Bol pozvaný na desiatky trampských potlachov, kde spoznal mnoho kamarátov, ale najmä vela trampských piesní ktoré sa naučil a priniesol do ich skupiny. Vlastne bol tým ktorý pomohol skupine vybrať bohatý trampský hudobný repertoár.

/Foto: Pavel Vančura 1968/

 

 

Sú to kamaráti, ktorí sa poznali zo svojich trampských potuliek a to už aj v svojej skorej mladosti. Zo svojimi hudobnými nástrojmi a spevom boli tiež už známi  v trampských osadách dávnejšie pred založením svojho hudobného tria z častých vystúpení pri táborových ohňoch, trampských potlachoch vo viacerých najmä stredočeských trampských osadách.

 

Najčastejšie a najradšej  však chodievali medzi trampských kamarátov  na Hadí řece, Staré řece, Zlaté
řece, nebo k Bojovskému potoku, či na Třebsín. 

Frantu to však stále více táhlo na Ztracenku k Velké řece, kde před třiceti lety zakotvil.

To vtedy ešte z nich nikto nemal ani len tušenia o tom, že raz kamarát z ich hudobného tria,  sa v budúcnosti stane šerifom ZTRACENKY,  tejto našej najstaršej a najznámejšej trampskej osady.

Ale nepredbiehajme udalosti a vráťme sa ešte pár vetami k ich hudobným začiatkom.

 

 
 
 
 

 JARKA MOTTL
* 2.2.1900
31.3.1986
scenárista,
skladateľ trampských piesní

 

 

ZTRACENKA SPIEVALA

 ZTRACENKA SPIEVA

Tu v kolíske ich trampského tria trampskej osade ZTRACENKE  sa naučili neskutočné množstvo krásnych a najstarších  trampských piesní.

Jarka Mottl.

Ich vtedajším vzorom bol predovšetkým legenda trampskej osady ZTRACENÁ NÁDĚJE a trampingu všeobecne, trampský pesničkár Jarka Mottl.

Aj všetký prvé piesne ktoré skupina hrávala pochádzali najmä  od Jarky Mottla, ako napríklad Bessie, Na osadě hráli, Marta, Námořník má svou holku rád, Líbam tě dnes naposledy,  Starý kovboj a vela ďalších.

 

 
 
 
 

 JUDr. Vladimír FOŘT – Eddy
* 5.  2. 1904 - † 27. 12. 1982
spisovateľ, skladateľ trampských piesní

 

 Vl. Eddy Fořt

Skupina K.T.O. v svojich začiatkoch prebrala a dodnes spieva viacero piesní aj od známeho trampského skladateľa Vl. Eddyho Fořta,  spomeniem aspoň niektoré. Boli to piesne Hej šup námořníci, Chata na vode, Já přijdu za tebou, Ve strážním koši a aj niektoré ďalšie.

 

 
 
 
 

Bob Hurikán
* 21.4.1907
      † 2. 6.1965
novinár, spisovateľ,
skladateľ trampských piesní

 

Bob Hurikán

V repertoári mali piesne aj niektorých iných známych trampských skladateľov. Spomeniem aspoň najznámejšiu pieseň  trampskej legendy Boba Hurikána jeho povestné a často na trampských osadách spievané Rikatádo. 

 

Občas pri vystúpeniach hudobnému triu vypomáhali, s kontrabasom Jiří George Fallada a tenorovým banjom Ivan Mládek

 

 

 

 

Názov hudobnej skupiny K.T.O.   vlastne vznikol podľa trampských osád a partii ktoré si o sebe hovorili že sú KAMARÁDI TÁBOROVÝCH OHŇŮ,  - takýto názov totiž používali pri svojom pomenovaní osady  Spojené osady Benešovské, ale i osadníci z mnohých iných trampských osád z Jizery, Vltavy, Kocáby, Sázavy, Berounky...

A tak  tento názov KAMARÁDI TÁBOROVÝCH OHŇŮ začali používať a podla toho pomenovali aj svoju trampskú hudobnú skupinu.

K.T.O. často chodievali k trampom aj na Třebsínské osady, trampskú osadu Daschwood a do  Mokropes

Stručne o  vzniku K.T.O. a ich hudobnom zameraní svojho času krátko po vzniku skupiny povedal jej zakladateľ František Hacker tieto pamätné slová:

 

 

 "Sešli jsme se v roce 1963, Franta Turek, banjista, kterej přišel z jazu, Láďa Morava a ja. To, že jsem hrával jazzovou muziku, bylo slyšet i v písničkách, který jsme dělali, bylo to tam slyšet, že je to trošku jiný i když to boli starý písničky od Jardy Mottla, jako Bessie a tak dále. i od jinejch starejch trampskejch autorů. "

" K.T.O. byla stolní společnost, kde se scházeli trampové ze všech možných osad a mezi ně jsme patřili také my. Scházeli se v Riegráku (v Riegrových sadech). Můj strejda Ludva Hacker později dělal šerifa. Hráli a zpívali jsme tam od samých začátků. Pro veřejnost jsme vystupovali jako trio, „Hacker, Morava a Turek“, protože jsme se prostě na žádném názvu nemohli shodnout. Jednou, když jsme šli na nějaké vystoupení, nám řekl šerif, že by bylo dobré mít nějaký název. Jarda Krejčí, tehdejší šerif řekl: „Tak se jmenujte K.T.O., když jste naši.“ A najednou jsme měli název. To se psal rok 1963.“

K svojej hudobnej prezentáci KAMARÁDI TÁBOROVÝCH OHŇŮ prispeli častými vystúpeniami na pražských koncertoch. Skupina si v tom čase mala svoje trampské piesne s  western - swingovým hudobným podaním a to bolo i pre mestské koncerty rezkejšie a hudobne zaujímavejšie. Je len samozrejme že ich popularita stúpala.

V polovině 60.let založil spolu s George Falladou a Petrem Třebickým Jamboree klub v Hajnovce když ji v srpnu 68 Rusové zapálili, zakotvili v „Nároďáku“ a tu pravidelne hrávali na pravidelných stredajších večeroch JAMBORRE CLUBU v Domě strojírenství na Smíchově. Často ich bolo počuť vo vinohradskej Hajnovce, či v Riegrových sadech na pravidelných trampských večeroch.

Počátkem 70.let v rámci normalizace jim bylo pořadatelství odejmuto, a po řadu let, týden co týden vyprodané Jamboree skončilo.

Ich ďalšie úspechy možno predovšetkým pripísať k ich nefalšovanej láske k hudbe, ale aj skromnosti v osobnom živote a žiadným tajomstvom ich úspechu nebolo ani ich nefalšované vystupovanie pred divákmi.

Svojú úspešnosť dokázali v roku 1965 v pražskej Lucerne, kde vystúpili  vo vtedajšom trampskom porade „12 nových k táboráku" a už za niekoľko minút svojho vystúpenia si získali svojou muzikou obecenstvo celej vtedy prítomnej "Lucerny" a neskoršie už pravidelne vystupovali v tomto porade "Dvanáct nových k táboráku".

Zakrátko nasledovalo i niekoľkonásobné vystúpenia K.T.O v televízii, kde snáď najúspešnejší z hudobných poradov v ktorom vystupovali sa volal "Až zmlknou tranzistory" kde zaspievali väčšinou staršie piesne od Jarky Mottla z trampskej osady ZTARACENKA, ale v ich novej hudobnej úprave a to bol vlastne prvý kľuč ktorým si odomkli brány k ich  trvalým hudobným úspechom.

Dostavilo sa i viacero ďalších televíznych úspechov a vystúpení v reláciách, Barevné úterý, Až zmlknou tranzistory, S kytarou po Velké řece, Pojďte s námi na osadu a ďalších. Do poradia prišla aj zmluva zo Supraphonom k natáčaniu piesní skupiny na zvukové nosiče.

Je len samozrejme že zásluhou KAMARÁDOV TÁBOROVÝCH OHŇŮ prišlo v tomto období rokov šesťdesiatych k novej renesancii trampského spevu, vtedy však už v jeho päťdesiatročnej bohatej histórii a že si túto vec opäť začali uvedomovať predovšetkým mladí ľudia milujúci prírodu a to aj  bez zbytočného prenikania  sveta techniky do ich víkendového žitia na trampských osadách a pri táborových ohňoch...

 
 
 
 
 

Foto: trampský archív KTO 1963 TRAMP NET

 

 
Muzikantské trio v zložení František Hacker (spev, gitara), Vladislav Morava (spev, gitara), a František Turek (spev, banjo) krátko po založení svojej hudobnej skupiny K.T.O. v roku 1963.

 

 
 
 

 

Foto: Pavel Vančura 1968

 

 
Táto fotografia je z roku 1968 , to už trampská western - swingová skupina K.T.O svoje muzikantské začiatky mala dávno za sebou a svojím novým štýlom prevedenia a podania trampskej piesne si úspešne razili  svojú hudobnú slávu vpred. 

 

 
 
 
 
 

 Foto: Pavel Vančura 1968

 


KAMARÁDI TÁBOROVÝCH OHŇOV sa stali veľkými obľúbencami trampov a trampských osád. Často sa ich fotografie dostávali na titulné strany trampských časopisov a je len samozrejme, že tieto časopisy o nich napísali viacero zaujímavých článkov. Tu je predná strana trampského časopisu  PACIFIC EXPRES z roku 1969,  ktorý vychádzal v tom období v Prahe.

 

 
 
 

 
 
 
 
 

Bolo to v roku 1969 keď sa K.T.O.  - KAMARÁDI TÁBOROVÝCH OHŇŮ rozhodli rozšíriť svoje muzikantské rady vo svojej skupine o ďalších kamarátov hudobníkov. s tím že zo skupiny odišiel František Turek - banjista a do skupiny prichádzajú od Mustangov

Zdeněk Skarlandt (spev, dvanásťstrunová  gitara), Fery Friedrich (gitara a  steel gitara), Petr Třebický  (spev a päťstrunové banjo) a Václav Vébr (spev a bassová gitara).

V doplnení svojho  piesňového  repertoáru im veľmi pomohla spolupráca s veľkým milovníkom amerických country & Westernových a folkových  piesní a hlavne ich neúnavným prekladateľom  Ronaldom Krausom.

 
 
 
 

Ronald Kraus
26. 10. 1927 - † 7. 1. 1996
 
textár country & Westernových piesní

 

A tak nová časť ich piesňového repertoáru je už nielen trampská, ale aj z oblasti country & Westernu a amerického folku.

V tomto období i keď si skupina svoj pôvodný trampský repertoár ponechala, začala spievať najmä americké ľudové piesne s českými prekladmi od Ronalda Krausa.

A tak z tohoto obdobia pochádzajú Krausové preklady známych a amerických tradicionálov a  country piesní, ktoré sa v K.T.O. udomácnili, s názvami ZRÁDNÝ BANJO a POSÁZAVSKEJ DAN, U TŘI LOUŽÍ, PROKLATEJ BAR, MĚL JSI VÍC a vela ďalších.

V skupine sa spievali aj americké tradicionaly - piesne iných českých prekladateľov. Od textára Jiřiho Falladu to boli piesne RIVER BOAT a NELLY BLAY.

 

Spolupráca s Ronaldom Krausom skupine priniesla podstatné nové a veľké úspechy. Táto spolupráca  bola však známa aj tým, že K.T.O. vlastne viac - či menej sa odklonila od tradičného ponímania trampskej kapely.

Našťastie v ich repertoári naďalej zostali v peknej modernejšej úprave aj trampské piesne Jarky Mottla, Vladimíra Eddy Fořta a ďalších trampských autorov, avšak podstatnou časťou ich repertoáru  sa stalo muzicírovanie z oblasti country & Western, amerického folku a vlastného chápania tejto hudby v premene na  nové vo vtedajšom ponímaní moderné české textové a hudobné autorstvo.

Vtedy Ronald Kraus, ktorý značne prispel k popularite tejto skupiny, ktorú však už aj on sám nepovažoval za celkom trampskú, naopak tvrdil že je to už kapela country & Western a napísal túto významnú vetu o premene skupiny :

"Plní sály i přírodní letní kina do posledního místa s komponovaným celovečerním pořadem, tančí, zpívají, povídají si u mikrofonu s obecenstvem, sami si konferují, stěhují těžkou výbavu do auta a z auta, mají vousy a jsou dobrá parta...  Ať se vám dobře poslouchají u gramofonu i při kytaře, na gauči,  anebo u táboráku.."

Iná odozva a názory na hudobný repertóar K.T.O. z toho obdobia bola medzi trampmi, ktorí mali pocit že sa im ďalšia trampská kapela stráca v šoubiznise vtedajšej doby  a prechádza z pozície  trampskej svingovej  a westernovej do pozícii country muziky.

Táto ich predtucha sa stala naozaj pravdivou, ale trampský obdiv ku kapele zostal v trampoch naďalej a tak čoskoro sa i na trampských osadách ujali country piesne K.T.O. Najznámejšími z tohoto prekladového amerického výberu sa stali tie, ktoré spievala práve K.T.O. /RIVER BOAT,  NELLY BLAY, SHADY LADY, ZRÁDNÝ BANJO, POSÁZAVSKEJ DAN (Pickin´ Up the Mail), U TŘI LOUŽÍ, PROKLATEJ BAR a ďalšie/.

 

 
 
 
 
 

 

 


KAMARÁDI TÁBOROVÝCH OHŇOV v roku 1970 v edícii hudobného vydavateľstva Supraphon vydali svoj prvý spevník najobľúbenejších piesní ktoré skupina spievala. Piesne sa v tom období stali veľmi obľúbené aj v trampských osadách a tak sme ich počúvali v podaní aj množstva iných najmä trampských hudobných skupín pri mnohých táborových ohňoch trampov a možno povedať že skoro všetky sú v spevníčkoch trampov a spievajú sa až do dnešných čias.

 

 
 
 
 

Foto: Miroslav Houska 1970

 

 
 K.T.O.   v roku 1970

 

 
 
 
 
 

Foto: Karel Suzan 1971

 

Naozajstný trampský kvintet K.T.O.  s piatimi hudobnými nástrojmi v roku 1970

 

 
 
 
 
 

Foto?:

 

Začiatkom sedemdesiatych rokov skupina spievala a vystupovala v zložení / foto/   Zděnek Skarlandt, Franta Hacker, Vláďa Morava, občas aj Eduard Hrubeš a  Petr Třebický.

 

 
 
 

 

   

K.T.O. Waldemar Matuška a Olga Blechová - Matušková.

Asi od  roku 1970 K.T.O  spolupracovalo zo spevákom Waldemarom Matuškom a speváčkou  Olgou Blechovou - Matuškovou. Ako vlastne táto spolupráca vznikla a začala stručne a jasne povedal svojho času Petr Třebický:

"...zkrátka Walda jednou přišel za náma a říká. Kluci, nechcete se mnou dělat? Já mám pocit, že my tak přibližně jsme stejná krevní skupina..."

Ten naozajstná spolupráca však začala až v roku 1972, keď K.T.O spoločne s Matuškom sa objavili v Riegrových sadoch, kde sa konal "potlach" pre 1500 trampov  a Hacker si na tieto pekné časy kapely spomenul takto:

 „Tam mě Walda oslovil, jestli bychom se nemohli spojit. Plácli jsme si na to a od té doby s námi zpívala i Olina (Olga Blechová -Matušková). Spojili nás trampové. Walda se rozhodl pro naše společné účinkování, přestože skupina K.T.O. měla v době normalizace zákaz vystupovat ve sdělovacích prostředcích. "

V tomto období už skupina spolupracuje aj so známym prekladateľom piesní a textárom Ivom Fischerom.

Pár spomienok na spoločné roky strávené s Waldemarom Matuškom v skupine K.T.O. prezradila v súčasnosti aj Oľga Matušková:

"....jednoduše. Waldemar country miloval a s KTO se k ní vrátil. Hity, které ho vynesly ke slávě, třeba Jó, třešně zrály, To všechno vodnes čas nebo Růže z Texasu, to je americká country. Waldemar nikdy originály nekopíroval. Vždycky zpíval po svém. Navíc měl rád sbory a také tím měl ke K.T.O. blízko. Byli jsme dobrá parta nejen na jevišti – a vydrželi jsme spolu pětatřicet let..."

Pre kapelu však prišli aj horšie obdobia a to už tesne po príchode Matušku do kapely, keď kapela bola zakazovaná pre rozhlas a televíziu. Koncerty mali síce povolené, doma i v zahraničí, ale nové piesne sa nenahrávali a tak sa na televíznych obrazovkách prestali objavovať. Keď Matuška prišiel do K.T.O. tak kapela sa nachádzala na akejsi čiernej listine vtedajších mocných a tieto problémy sa prenášali aj na Waldemara Matušku a  takto si na tieto zlé časy spomína šéf kapely Hacker. Tiež je známy výrok pochádzajúci z riaditeľstva televízie  o tom, že keď by sa kapela v roku 1968 demonštratívne nestala fúzatou, bolo by všetko v najlepšom poriadku.

Tá lepšia stránka vzájomnej spolupráce bola tá, že ako kapela dostali pozvanie od Americkej country asociácie ako účinkujúca kapela, do amerického Nashvillu, na svetový festival Country muziky.

 

 
 
 
 

 

. 

 
Waldemar Matuška  s K.T.O.
Matuška bojoval vždy za fúzatú kapelu a ako vidieť, tak sa mu to darilo aj v K.T.O.

 

 
 
 

 

 

 
Waldemar Matuška s Olgou Blechovou prišli do skupiny po roku 1972.
/v popredí/ Franta Hacker, Petr Třebický, Zdeněk Skarlandt, Vašek Vebr, Vláďa Morava a Ferry Friedrich
/v pozadí/ Waldemar Matuška s Olgou Blechovou.

 

 
 
 

 

 

 
 
 
 
 

Bol to zrejme i pre členov hudobnej skupiny veľký zážitok, v rokoch keď  Železná opona bola opäť v svojej plnej sláve a obyvatelia krajiny nemohli cestovať do iných štátov ako socialistických,  keď  K.T.O. v roku 1975 dostali oficiálne umelecké  pozvanie do USA od Billa Monroa, všeobecne uznávaného v celom svete za otca Bluegrassovej muziky. 

   

A tak sa objavili  na tomto festivale s 20.nejlepšími americkými skupinami a zaspievali. Bolo to na slávnostnom koncerte poriadanom k 50. výročiu Grand Ole Opry.

Tiež nesmieme zabudnúť pripomenúť to že K.T.O. ako jediná kapela zo všetkých cudzích kapiel, boli menovaní ako čestní členovia COUNTRY MUSIC ASSOCIATION .

V spomienke Franta Hackera na to to obdobie zostali tieto slova:

„První koncert v USA se uskutečnil v roce 1975. V Grand Ole Opry kde jsme měli společnou šatnu s americkým muzikantem Billy Andersonom, slávným country zpěvákom, autorem, spíkrem a konferenciérem, který koncert uváděl a kvůli kterému lidé na ten koncert vůbec přišli. My jsme zatím v šatně zkoušeli. Při zkoušce, přišlo do naší šatny dalších asi 30 amerických muzikantů. Ti byli pozvaní na prohlídku budovy, slyšeli nás, jak zkoušíme a chtěli po nás eště. Celý repertoár v angličtině jsme už vyčerpali, takže jsme začali hrát české trampské písničky. Dva z těchto 30 hudebníků měli český kořen. Naše trampské písničky se líbily, proto se rozhodli členové pořádající asociace, že na koncertě budeme zpívat česky. To se nám zprvu nelíbilo, neboť jsme měli připravený repertoár v angličtině, kterým jsme se chtěli pochlubit. Situací jsme byli zaskočeni. Ukázalo se, že tohle rozhodnutí bylo správné. Hostující kapely zpívaly původní americké úpravy, včetně to tožných sól s originály. S českým repertoárem jsme byli jiní líbili jsme se. Zdálo by se že hvězda vystoupala do výšin. Na jedné straně nás pustili do Ameriky, ale na druhé straně se o nás a našem úspěchu za oceánem nesmělo doma psát. Další koncerty v USA 1978,1880, a poslední v roce1983 byl bez Vládi Moravy, který v roce 1981 odešel z republiky."

   

A potom si takéto vystúpenie v Nashville zopakovali ešte tri krát, v rokoch 1978, 1980 a 1983. Opätovne s veľmi veľkým úspechom, na tie časy si Franta Hacker spomína takto:

"Už když jsme v 70. letech minulého století začínali s KTO, byli jsme pravidelně zváni do Nashvillu, Tennessee, do kolébky country muziky na mezinárodní festival. K tomu přibyla vždycky před komunisty utajovaná představení pro krajany. Hrávali jsme v Americe i Kanadě, Waldu všichni Češi i Slováci znali. Třeba v Torontu přišly na náš koncert čtyři tisíce lidí! Měli jsme tam tedy skutečně skvělé zázemí, v tomhle problémy nebyly."

Je pochopiteľné, že z vtedajšieho sveta slobody boli len veľmi ťažké návraty domov. Waldemar sa rozhodol v tomto svete zostať. Čo to znamenalo pre zbytok kapely po návrate domov škoda písať. V roku 2000 pri natáčaní filmu na trampskej osade ZTRACENKA to pred kamerou povedal Franta Hacker takto:

" Pak, když Walda zůstal v šestaosmdesátem v Americe, to byla pro nás totální katastrofa. Například - připravovali jsme už několik let první československý country festival....

.....dokonce jsme tam na ten festival ani nesměli..."

Po odchode Františka Turka a neskoršie aj  Ladislava Moravy v roku 1982, skupina ďalej   pokračuje v svojej hudobnej činností a ich hudobná náplň, do dnešných dní zostáva nezmenená.

 

 
 
 
 
 

 
K.T.O.a Oľga Blechová s Waldemarom Matúškom v Nashvillu v roku 1975

 

 
 
 
 

 
 
 
 
 

 
 
 
 
 
 

 
K
apela v nedávnej súčasnosti /hore/ Mirek Žižka, Franta Hacker, Vašek Vebr, Petr Třebický, Zdeněk Skarlandt, /dole/ Daniela Hackerová - Fišerová, Ferry Friedrich, Jean Valajanis.

 

 
 
 
 
 

Prehľad členov skupiny:

Začiatky skupiny od roku 1962

František Hacker

zakladajúci člen 1962 

Vladislav Morava

zakladajúci člen 1962



Trio KTO 1963:

František Hacker

1962 zakladajúci člen 1962

 6 strunná kytara, mandolína, spev, kapelník

Vladislav Morava

1962 - 1981 /do čias jeho emigrácie/

 6 strunná gitara, spev

František Turek

1963 - 1969

4strunné uke-banjo, spev



Občas vypomáhali Triu:

Jiří George Fallada

1965-68,  kontrabas, textár

Ivan Mládek

ako hosť tria, od roku 1965,  4 strunné tenorové banjo

K.T.O. KAMARÁDI TÁBOROVÝCH OHŇŮ

František Hacker

 zakladateľ skupiny v  roku 1962,

 kapelník skupiny (spev, gitara, mandolína).

V skupine ďalej boli, alebo v súčasnosti sú členmi hudobníci:

Dana Hackerová - Fišerová

je v skupine od roku 1986 - 1992 a od roku 2007 opäť v skupine  

spev

František Ferry Friedrich

najprv  ako hosť  skupiny v rokoch 1967 - 1969,  v skupine bol od roku 1969

akustická gitara, elektrická gitara,  steel gitara,

 skladateľ
zomrel v roku †
2013

 

Zdeněk Skarlandt

je v skupine od roku 1969

spev, dvanásťstrunová  gitara

Miloslav Totter 

v skupine od roku 1986 - do roku 2006;

 spev a fúkacia harmonika

Petr Třebický

ako hosť skupiny v rokoch 1967 - 1969, je v skupine od roku 1969 

spev a päťstrunové banjo,

skladatel. textár

Jean Valajanis

je v skupine od roku 2010  

fúkacia harmonika, spev

Václav Vebr 

je v skupine od roku 1969 

spev a bassová gitara

Miloslav Žižka

je v skupine od roku 1974

bicie

Waldemar Matuška

bol v skupine od roku 1972 - 1986

po emigrácii spolupracoval od roku 1993

zomrel v roku † 2009


Olga Blechova

prišla do skupiny po roku 1972

Součastné K.T.O. je od 70.let:

Fr.Hacker,zpěv,kytara,

 Zd.Skarlandt,zpěv,12.str.kytara,

Petr Třebický,zpěv, 5.str.banjo,

V.Vebr,zpěv,baskytara a M.Žižka,bicí.


Zpívá Dana Hackerová.

Občas s K.T.O. vystupují:

Jean Valajanis, foukačka

nebo Luděk Lerst, housle.
 

 
 
 
 

 

 

 

 
 

Grafika: Windy Bill

 
 

 

 

K.T.O.

KAMARÁTI TÁBOROVÝCH OHŇŮ

JE NÁM PADE!

 Je nám pade - 50 let / 50 slávnych písní

Je názov CD, pre tých ktorý sa naozaj zaujímajú o bohatú históriu a kompletný prehľad  hudobnej tvorby  K.T.O.

Piesne pre CD starostlivo vyberal jej kapelník František Hacker a prináša  skoro kompletnú zbierku piesní od samého počiatku skupiny v akustickom triu, cez postupný nárast obsadenia skupiny a jej miernom elektronickom ozvučení, až po obdobia svojho najväčšieho vzostupu s Waldemarom Matuškom.

Pri počúvaní CD zisťujeme to, čo je už  známe s piesňovej  histórie skupiny, tak ako ju na tejto stránke spomíname, že tie ich hudobné začiatky a najstaršie piesne viac prislúchali k trampským táborovým ohňom a trampskej klasike, potom až postupne pribúdala i novšia tvorba smerujúca ku country štýlu a to čiastočným prijatím aj pôvodnej americkej country s prekladom, ale najmä s cenným naším poznaním, že i tu sa nestratil trampský hudobný štýl a romantika pochádzajúca z našej najstaršej trampskej osady ZTRACENKA /zal.1918/.

 Piesne K.T.O. vždy patrili a aj dodnes patria k tým naším trampským najlepším a viac ako ich chváliť je rozhodne si ich znovu vypočuť. Piesne Bessie, Marta, Šejdy Lejdy, Posázavskej Dan, Já přijdu za tebou, River Boat, Chajda na vodě, Ve strážním koši, Hej šup, námořníci, Líbám tě dnes naposledy,  Tuhle náturu mám,Tečka, Suziana, Na osadě hráli, Námořník má svou holku rád, Ohýnek hoří, Bojovské údolí, Nad vodou svítá, Mávám řekám,Co děláš - to dělej rád... Ten zoznam piesní z CD je naozaj  dlhý, ale niektoré z ďalších piesní sú aj zo spievajúcimi Waldom a Olgou Matúškovými, či aj z novšieho obdobia s Dankou Hackerovou a všetky zostali pokladmi, ktoré sa akosi nedajú ošúchať a už vôbec nie starobou vyradiť.

A tak určite neoľutujete ak sa rozhodnete pre kúpu tohoto CD a  budete mať možnosť vypočuť si piesne, ktoré sú späté už päťdesiat rokov s hudobnou a piesňovou tvorbou  skupiny K.T.O. čo je určite i jedna z malej, i keď významnej častí histórie nielen hudobnej skupiny ale aj trampskej piesne  :

K.T.O.

KAMARÁTI TÁBOROVÝCH OHŇŮ

JE NÁM PADE!


CD vydal SUPRAPHON a určite ho k zakúpeniu nájdete v každom lepšom "kamennom" či "internetovom"  hudobnom obchode.

Katalógové číslo: SU 6222-2 Vydavateľ: SUPRAPHON (c) 2013 SUPRAPHON a.s

 

 
 
 
 
 
 
 

 A tak sme vlastne u konca  nášho rozprávania z päťdesiatročnej histórie  K.T.O.

Predstavíme  vám však ešte jeden, avšak nie už hudobný, ale knižný poklad,  ktorý by nemal chýbať  vo vašej  trampskej knižnici a zatiaľ ho našťastie ešte nájdete a môžete si kúpiť skoro v každom lepšom knihkupectve.

Nezaváhajte, veď i knižné vydania nie sú tak veľké, aby nemohli byť rozobrané a vypredané.

Je to  kniha od Danky Vackovej -   a tu je jej obálka i s názvom:

 
 
 

Dana Vacková nám o tejto knihe napísala:

"Je to tak, tato vzpomínka na "Káťáky" - jak je s oblibou nazývají o trochu mladší muzikanti, vznikala původně jako „lov vzpomínek ze života muzikantského“ k pětasedmdesátinám Františka Hackera, kapelníka K.T.O.

Jenomže…

Jak jsem tak psala a psala, zjistila jsem, že do jakékoli oblasti jeho života zabrousím, je to spojené s K.T.O. Jeho rodiče navštěvovali trampské stolní společenství kamarádi táborových ohňů. Jméno si dali podle společenství kamarádi táborových ohňů. První koncerty byly pro společenství kamarádů táborových ohňů. Strýc Ludva byl jeden čas šerifem společenství kamarádů táborových ohňů. A tak jsem to během času rozšířila o vzpomínky těch, kteří byli ochotni se podělit.

Je príma kluci a žábo, že jste to tak pospolu vydrželi i když hrom bil a trakaře padaly, emoce tryskaly, slunce svítilo a dálky volaly.

Za chvíli vstupujete do další padesátky. Kolik kapel se tohoto výročí vespolek dočká? Kolik kapel může říci:

„Hrálo nám to spolu, hraje a bude hrát!“

Dík za to, že vás stále baví muzicírovat.

Dana Vacková
autorka

 
 
 

Stránku pripravil pri príležitosti 50. výročia založenia trampskej kapely v roku 2013 a  jej vstúpenia do ďalšej päťdesiatky v roku 2014 text napísal, fotografiami a grafikou doplnil Pekelník.

Autori fotografii:

 Pavel Vančura 1968, Miroslav Houska 1970, Karel Suzan 1971, Abl, rodinný archív Ronalda Krausa, archiv Františka Hackera, František Heřman,
 a autori starých fotografii z kroník albumov trampských osád ZTRACENKA 1918 Praha, WAIKIKI 1928 Bratislava a K.T.O. od autorov, ktorých mená časom zostali úplne neznáme.

Grafika:

Pekelník T.O.HAY RIVER

Windy Bill T.O. POSLEDNÍ PŘÍLEŽITOST

Zdroj a odporúčaná  literatúra  k napísanému textu:

Společný archiv Franty a jeho manželky Dany Vackové.

Trampský časopis PACIFIC EXPRES Praha 1969

Kniha Legendy folku & country, Jiři Vondrák, Fedor Skotál, Jota, Brno 2004

Internet K.T.O. www BLESK  CZ Dalibor Mácha, Michaela Remešová 16. června 2009

Internetová stránka Country Clubu Halenkovice 2010

Internet Kulatá jubilea v kapele KTO www musicopen.cz 2013

Wikipedia  - foto Ronald Kraus 2013

Informácia o CD  K.T.O. KAMARÁTI TÁBOROVÝCH OHŇŮ

*JE NÁM PADE!*

Katalogové číslo: SU 6222-2

Vydavatel: SUPRAPHON (c) 2013 SUPRAPHON a.s

Pieseň v pozadí stránky s názvom

 "BESSY" 

Zložil Jarka Mottl zo ZTRACENKY

Hrajú a spievajú

K.T.O. KAMARÁDI TÁBOROVÝCH OHŇŮ 1965

 
 
 
 

 
 
 
 
 
 
 

 

© Pekelník 2013 - 2014