Old šerif TRAMP CLUBu kamarát Pekelník, my dal za úlohu zostaviť listinu jubilantov, trampov ročníka 1930 a starších a to preto, že patrím tiež už do tejto kategórie a vraj si veľa pamätám.

Nuž, keď to prospeje trampskej histórii, prečo nie. Tak som začal pátrať a prehliadať telefónny zoznam bratislavských Zlatých stránok a našiel som tam aj kamaráta Tonyho Zálesáka - Antona Kučeru.

Na neho i jeho dnes už zosnulého brata Miša, ma viažu nezabudnuteľné spomienky, ako aj jedna z nich, že som sa mohol pri nich zdokonaľovať v hre na gitaru a mandolínu, ktorú majstrovský ovládal ten mladší z nich, teda Tony. Mal som vtedy iba 11 rokov.

Tip na neho mi  dal môj brat Malé Vajco - alias Pinkerton. Zavolal som, povedal som kto som a čo chcem. Nemal problém rozpamätať sa na mňa a tak som si dohodol u neho návštevu. Hneď bolo jasné, že to bude stretnutie ktorému sa obaja potešíme. Došlo tomu jedného pekného dopoludnia u Kučerovcov. Privítal ma aj s jeho pani manželkou Máriou, ktorá ma usadila do pohodlného kresla v obývačke, kde na stole boli už pripravené krabice plné fotografii a mohlo sa začať.

/  Luby Domes, TRAMP CLUB Bratislava, august 2011/

Tony Zálesák - Anton Kučera

A Tony spomína...

...ako obdivoval a aj trochu závidel svojmu staršiemu bratovi Mikemu, že ten už trampoval a mohol si s kamarátmi užívať trampskú romantiku a on tú romantiku mohol nasávať len z Rodokapsov a z knižiek Boba Hurikána či Jestřába - Jaroslava Foglara, alebo z Máyoviek. V dome kde býval na Kukuričnej ulici mal kamaráta Štycha, rovnakého veku a rovnakých záujmov, skrátka kamarát rovnakej krvnej skupiny. Keď si mysleli, že už majú na to vek, začali presviedčať prísnych ale spravodlivých rodičov, aby im dovolili tak trošku do tej romantiky nazrieť. Prihovoril sa za nich i Tonyho starší brat Mike, že pôjdu s ním a že na nich dá pozor. A tak sa otvorila brána do tej romantiky, ktorá sa už nedala zavrieť...

...Tonyho starší brat Mike - Mišo z trampskej osady YUCATAN...

...nerozluční kamaráti Štych a Tony...

Prvé samostatné výšlapy sme s kamarátom Štychom robili nad malokarpatský Ahoj, kde sme si našli náš prvý flek. Nebolo to síce ďaleko od nášho bydliska, ale spĺňalo to naše predstavy. Lesy vtedy začínali hneď nad vinicami a v nich bolo dosť pekných miest na kempovanie. Vybrali sme si jeden z nich v blízkosti studničky, pod zblúdilými balvanmi, obrastenými machom. Prvý táborový oheň, prvá opečená safalátka, prvá uvarená vojenská káva a prvé trampské pesničky. To sme mali tých pubert'ackych pätnásť a tu začala tá nezabudnuteľná cesta za trampingom.

Prešla doba puberty a dostali sme sa do spoločnosti dnes už legendárnych trampov. To už bolo o niečom inom. Kempovanie pod stanom, alebo len pod širákom, tradičná výstroj karovaná košela, bunda zo šnurovacím uzatváraním, pestrá šatka,  širák, US -ka, kanady, ešus, kudla a nezbytná kytara, mandolína ba aj ústna harmonička...

...a tu už ako Tony Zálesák v roku 1941...

...a dostali sme sa do spoločnosti dnes už legendárnych trampov... Tony Zálesák, Indoš - šerif trampskej osady DAKOTA a  Pulec - Oso Svoboda v plnom zálesáckom vystrojení...

Pretože okolie Mariatálskej lúky bolo posiate nespočetným množstvom húb, hríbikov, najmä kuriatok, o dobrú praženicu na raňajky a polievku na obed nebola núdza.

Tradičným pochutením a hlavne zábavou bolo pečenie palaciniek. Odborník na to bol kamarát Česnek. Ten v spracovaní cesta zo sušených vajec a sušeného mlieka ako aj v obratnom pečení, nemal konkurenciu. Palačinku vedel vyhodiť vysoko bez toho aby čo len jedna sa nevrátila na paňvicu. Skúšali všetci, ale bez úspechu. Vždy si na tom pochutili plamienky ohníka za "škodoradostého" uchechtávania neúspešných.

...Česnek a jeho palacinkové umenie...

...a naštvaný Mike po neúspešnom pokuse /mariatálská lúka 1942/...

...leto rok 1942 a takáto pohoda bola na trampskej osade ZÁLESÁK /mariatálská lúka/ Tony, Štych, Mike a Brčko...

...ZÁLESÁCI - Tony, Štych a Mike /1942/...

...cesta pod Mariatálskou lúkou /Stánisko/ a na jej prti sedia a hrajú Štych, Pinkerton a Tony /1943/...

...Tonyho skúška zručnosti streľba idiánským lukom...

...a skok odvahy do vôd Malého Dunaja na táborisku trampskej osady DAKOTA v  Ivanke pri Dunaji...

Vždy po skončení týchto užitočných zábaviek, na našich kempoch, už či to bolo v Malých Karpatoch, alebo na Malom Dunaji, zazneli na rozlúčku pri dohárajúcom táboráku naše obľúbené pesničky. Bol to taký pekný rituál poďakovania Prírode za to čo sme v nej prežili a za nové poznatky ktoré sme nadobudli. Na tom rituály šerif osady Indoš nekompromisne trval.

... trampská osada DAKOTA pri táboráku v svojom campe na brehu Malého Dunaja neďaleko Ivanky pri Dunaji /30.8.1942/. Zľava v indiánskej čelenke Indoš, Švarda, Tony a nad nimi Štych a Albert Agner

Príchod na kemp bol vždy v sobotu večer, pretože "anglické" voľné soboty v tom čase neboli. Po príchode na kemp zložili sme svoje US-ky postavili sme stany a pripravili sme drevo na táborák. Ten sa zapálil po západe slnka, a vždy ho zapálil niekto iný z osady. Týmto sa mu preukázala česť byť členom osady. Šerif sa ujal slova povedal všetko o čom bude tento kemp a začalo sa táborové posedenie pri spievaní a hraní ale aj s občerstvením, ktoré si priniesol každý svoje a o ktoré sa každý mohol, ale aj nemusel podeliť.

...táborový oheň sa udržiaval od zahájenia kempu, po celý čas jeho trvania teda až do jeho ukončenia a udržiaval ho ten, ktorý ho mal tu česť zapáliť /30.8.1942/ Ivanka pri Dunaji/...

S kamarátom Indošom a s našou trampskou osadou DAKOTA sme chodili na vandre, ktoré mali ale iný charakter ako tie, na ktorých sme iba kempovali celý večer, noc i celý deň. Boli to pochody s výstupom na bralá Troch jazdcov, alebo zostupy do jaskýň  Borinského krasu. Vandrovalo sa v každom ročnom období a počasia, kempovalo sa aj v zime na snehu a za mrazu. Nebolo to zvláštnosťou. Bola to vždy previerka našej pripravenosti žiť v podmienkach, ktoré pripravila príroda i odvahy zdolávať ich, ale aj previerka našich charakterov. Veľa krát sa v ďalšom mojom živote ukázalo, že to bola dobrá skúsenosť. Pomohla mi vyriešiť mnohé zdanlivo neriešiteľné problémy.

...leto 1944, osadníci z DAKOTY na skalách Troch Jazdcov, Paier s banjom, Štych s mandolinou, Švarda s osadnou vlajkou aj s gitarou a ešte s gitarou posledný vpravo Tony...

...zimné táborenie v Malých Karpatoch pod Pánovou lúkou v roku 1944...

...zimné táborenie v Malých Karpatoch pod Pánovou lúkou v roku 1944...

Nepredvídaná tragická udalosť /hovorí Tony/, zasiahla ma tak, že som som v trampských aktivitách ustrnul. Odišiel mi najlepší trampský kamarát Štych s ktorým ma spájalo dlhoročné puto. Prežili sme spolu za tie roky množstvo krásnych zážitkov, ktoré sa nezmazateľne zapísali do mojich spomienok. Tým sa v mojom trampskom živote podstatne všetko zmenilo. Odišiel som z osady, trochu som to skúšal sám ,ale to už nebolo ono.

Po čase som sa oženil a nastali nové priority pre život. Zodpovedná práca, manželka, blízka rodina nedávali tak ako mnohým kamarátom priestor pre trampský život a tak mi ostali len spomienky na tie pekné časy.

...po rokoch dobre padlo zaspomínať si s kamarátmi na tú našu trampskú mladosť. Zlava: Tony, Pulec a Džeky /rok 1992/...

Ale nezatvorili sa tie vráta úplne. Spolu s manželkou sme často na vychádzkach po našom lesoparku navštívili miesta ktoré mi tú trampskú mladosť pripomenuli. Občas som zašiel i do nášho bratislavského TRAMP CLUBu na pokec so starými kamarátmi a bolo to vždy príjemné. Žiaľ môj zdravotný stav mi tiež už nedovoľuje chodiť na tieto stretnutia, ale potešilo ma že sa na mňa nezabudlo a som rád, že svojimi spomienkami môžem prispieť touto troškou mojich spomienok do histórie trampingu.

...Tony s manželkou Máriou na miestach trampskej mladosti.

© TRAMP NET Pekelník