"...Pre nich bol pobyt v prírode a táborenie
     školou nezávislosti, samostatnosti,
     spoľahnutia sa len na seba a samozrejme
     aj školou výbornej fyzickej kondície..."
                            
/Bimbo o Jacky a Indošovi/


 
 
 
 
   
 

 
 
 

Spomienka na Indoša a Toma.

 
 

Kamaráti Indoš z trampskej osady DAKOTA a Tom z trampskej osady ZÁLESÁK

 


Pri prezeraní týchto fotografií si vždy uvedomím, ako rýchlo ubieha čas. Domnievam sa, akoby som tie fotografie v tmavej komore spracovával včera. Skutočnosť je však iná. Fotografie, ktoré držím v ruke sú už dvanásť rokov spracované a založené v mojom archíve. Sú spomienkou na Indošovú návštevu u nás. Keď nás toho roku opustil jeho kamarát z mladosti Tom z osady Zálesák, s ktorým som aj ja veľa krásnych chvíľ prežil pri potulkách v Karpatoch, rozhodol som sa napísať a venovať tieto riadky obom kamarátom na ktorých rád spomínam. Tieto fotografie mi pripomínajú aj spoločné vychádzky s Tomom na Teddovú chatu a sú pre mňa nezabudnuteľnou spomienkou na naše spoločne táborenie na rôznych miestach v Malých Karpatoch.

 

                             Teddov zrub ZÁLESÁK v Malých Karpatoch              foto Pekelník

 


Pri spracovaní týchto negatívov v tom Čase to bol zážitok pre mňa o to krajší, že k nám v auguste v roku 1996 prišiel na návštevu Indoš s Jacky až z daľekej Tasmánie. Bol som rád, že som ich mohol sprevádzať na túre s Tomom zo Zálesákov a Bobom z osady Utah.

 

Teddyho chata Zálesák, z ľavá Bob, lndoš, Tom, Bimbo.

 

Bolo to krásne stretnutie po toľkých rokoch v Karpatoch s Indošom, ktorý po dlhých rokoch prišiel do mesta na návštevu v ktorom prežil detstvo a mladosť, aby sa tu stretol aj s niekdajšími kamarátmi, trampami a zálesákmi. Aj s tymi, ktorý ešte aj teraz chodia do prírody táboriť. Aj s tymi, ktorý poznačený chorobou a vekom chodia na svoje chaty, aby tam trávili krásne chvíle pri večerných posedeniach s kamarátmi pri táboráku. Od tej doby každoročne uskutočňujem vychádzku po tých miestach, ktoré som s nimi prešiel, ako spomienku na túto nezabudnuteľnú udalosť.

* * * *  *
 

Kráčam po lese v Hamrčom |árku a prechádzam pod vejmutovkami smerom k Volhoviskám. Pred vstupom do bukového lesa trochu odpočívam. Po chvíľke pokračujem pomalým krokom ďalej. Cesta ubieha a u smrekového lesa odbočujem krížom cez les. Kráčam pozorne, aby som nestupil na spadnuté suché konáre a nevytváral v lese praskajúci hluk. O chvíľu vstupujem do známeho smrekového lesa. V hornej časti sa ukazuje obrys Teddovej chaty. Z krbového komína stúpa dým do korún majestátnych smrekov. Potešil som sa. Kamaráti sú už tam. Radostné bolo zvítame po mojom príchode. Indoš a jeho žena Jacky, Bob a Tom už pred niekoľkými hodinami dorazili na chatu. Nazbierali drevo, založili oheň a uvarili čaj. Po tejto nepísanej základnej trampskej reguli a popíjaní čaju pod vysokými smrekmi, ktoré tam ešte stoja, zaspomínali sme si na Tedda a kamarátov.

 

Rozhovor Indoša s Bobom, Tom počúva...

 

V družnej debate zabudli sme na ubiehajúce hodiny. Až Bob skonštatoval skorý príchod súmraku a dal podnet na jej ukončenie. Posledný pohľad na vzďaľujúci sa tajuplný smrekový les bol našou rozlúčkou s Teddovou chatou.

 

Debata z ľavá Jecky, Indoš, Bob, Tom...

 


Naše kroky smerovali na Bobovú haciendu na Košariskách. Po hodine pochodu nás už čakala Bobová manželka s pripravenou večerou. Bolo to potom radosti a spevu pred chatou pri blikotajúcom ohníku za doprovodu Bobovej kytary. Staré dobré trampské piesne sa ticho niesli nocou.

 

Jecky rozpráva príhodu z cesty.Indoš prekladá do slovenčiny...

 

Po speve lndoš, Tom a Bob si zaspomínali na mladosť na táborenie v Karpatoch a na Dunaj. Pospomínali miesta, kde spolu s kamarátmi prežili krásne chvíle v prírode. Bolo to zaujímavé rozprávanie ako oni chápali tramping v ich mladosti a porovnávali jeho smerovanie teraz. Hlavne Indošové myšlienky, osobný postoj, štúdium prírody a jeho zásady správania sa v prirode, pri  táborení, tie prinášali podnety na zamysleníe.

 

Posedenie pred chatou Zálesák z ľavá Tom, Bob, lndoš...

 

Indošové životné názory a vnútorná vyrovnanosť v zrelom veku nasvedčovala o správnosti jeho životného rozhodnutia usilujúceho sa zosúladiť svoj život s prírodou. Pre nich bol a je pobyt v prírode a táborenie školou nezávislosti, samostatnosti, spoľahnutia sa len na seba a samozrejme aj školou výbornej fyzickej kondície.

 

Indoš /portrét/ Bobová chata Košariská

 


Čas nezastavíš a po polnoci sme sa pobrali od dohasínajúceho ohníka do Bobovej chaty k spánku. Ráno nás štyroch, lndoša, Jecky, Toma a mňa čakala túra cez Medené Hámre ku Kocmundovi a do Rače. Ranné brieždenie mňa a Toma prebralo zo spánku a pri pohľade cez okno nás oboch prekvapil ranný dážď. Po prebudení ostatných a výdatných spoločných raňajkách, dopíjame horúci čaj a začíname baliť svoje veci. Za malú chvíľu sme pripravení na odchod. S Bobom a jeho manželkou sa lúčime a odchádzame.
 

Cesta nám ubieha a po chvíli aj dážď ustáva. Vchádzame do údolia Medených Hámrov. Strmé svahy a vystupujúce kamenné útvary po toľkých rokoch uchvacujú aj Indoša. Pred príchodom ku kameňolomu bol aj on prekvapený. Za jeho mladosti tu žiadny veľký kameňolom nebol. Podotkol som, ako sa krajina pod rukami človeka mení. Bol s toho rozčarovaný. Najviac ho upokojila vyvieračka s čistou vodou, ktorú si dobre pamätal. Po pol hodine cesty sme prišli k rázcestiu. Prešli mostíkom cez potok a vstúpili do strmého údolia. Úzkym chodníkom a prekračovaním popadaných stromov sme krok za krokom stúpali do kopca. Tom poznamenal, že on sa pamätá. že tento úsek volali v mladosti cesta smrti. Mal skoro pravdu lebo na blatistom teréne v strmom svahu bolo ťažké udržať rovnováhu. Po útrapách sme vystúpili až na križovatku ciest označenú žltou značkou. Tu nás zastihla búrka. Narýchlo oblečené pršiplášte a pončá, ako tak nám spríjemnili ďalšiu cestu. V takomto nečase, keď po ceste tieklo plno vody, Indoš kráčajúci vpredu sa zrazu zohol. Na veľké prekvapenie nás v ruke držal krásnu dýku. Asi nejaký tramp, alebo turista ju tu stratil. Po krátkej debate čo s ňou, ju dostal Tom od lndoša, ako spomienku na túto prechádzku. Napolo premočený sme dorazili k turistickému prístrešku pri jazierku pod Kocmundom.

 

Po búrke z ľavá lndoš, Jecky, Tom

 

Po krátkom odpočinku pobrali sme sa smerom do Rače. Stisk rúk na rozlúčku pred hotelom Barónka v ktorom Indoš s Jacky počas návštevy Bratislavy bývali, zanechal u Toma a mňa nezabudnuteľný zážitok z tejto prechádzky. Hlavne z Tomových očí žiarila spokojnosť, že sme prešli a zastavili sa na miestach, ktoré tak často v mladosti Indoš spoločne s ním  navštevoval.
 

Napísal a fotografie zo svojho archívu poskytol kamarát Bimbo.

 V Bratislave 17.júla 2008

Pieseň v pozadí stránky s názvom "VYHASLÉ OHNIŠTĚ"

zložili kamaráti Fidler - Krevňák Láďa a Milan Pavel - Ján Šmolka v roku 1941

hraje a spieva Brnkaj z T.O. GRANADA

 Vyhaslé ohniště
 

Kde řeka přes balvany se valí
a nad ní je strmý sráz,
tam dřímou vzpomínky které pálí
tam zněl kamarádů hlas.
Však pro jejich srdce ryzí
už dávno není den, kde balvany
v bílé pěně mizí,
tam dřímou svůj věčný sen.
 

Ref. Vyhaslé ohniště zarůstá travou,
poslední stopy už dávno smyl Čas,
jen sosny vypráví nad moji hlavou

a v skalách sídlí jen ozvěny hlas.
A vítr nám v akordech tesklivých
zazvučí v skalách jak před léty
tu jakoby ožil ten zpěv a smích
v omšelých balvanech zakletý!
Vyhaslé ohniště zarůstá travou,
pryč je ta osada, dál jde ten čas.

 

 

 
 
 
 
     

© TRAMP NET Pekelník