Jerry Pupál Vecka
autor knihy
"Hobo a jiná chasa"

 
 
 
 

 
 
 

AMERICKÝ HISTORICKÝ TRAMPING

Je všeobecne známe, že korene amerického historického trampingu siahajú bez akýchkoľvek pochybností dávno už pred rok 1900 a dokladom toho je aj  literatúra a dokumenty pochádzajúce z tohoto obdobia. Najznámejšie sú dokumenty z amerického  CATSKILL ARCHIVE a najmä niekoľko  stranová esej z tohoto archívu o vtedajších trampoch,  s názvom THE TRAMP AND THE RAILROAD - Tramp a železnica,  od JOSIATHA FLYNTA napísaná v roku 1898.

 
 
 
 
     
   

Jedným z cenných a ešte starších dokumentov z tejto najstaršej éry trampov je aj etický kodex hobo - HOBO CODE, z roku 1889, pochádzajúci z vtedajšieho Národného stretnutia Hobo v St. Louis Missouri.

Nie je naším cieľom tu na týchto stránkach vytvoriť štúdiu o amerických trampoch a historickom trampingu, ktorý v Amerike mal svoje korene a v neskoršom období prenikol i do Európy.

Ak však máte záujem dozvedieť sa viac a preniknúť do týchto vecí hlbšie, tak na internete sa  v anglickom jazyku nachádzajú ešte i omnoho  staršie dokumenty o americkom historickom trampingu a pri trocha trpezlivosti si ich i vy máte možnosť nájsť na internetových linkách pomocou internetových vyhladávačov, vo  verejne prístupných knižniciach, múzeách  a archívoch v USA. Odkazy liniek sú však na stránky, ktoré sú v anglickom jazyku a aj texty ktoré tam nájdete sú v anglitčine. I napriek tomu vieme že s prekladom si pomôžete a dokážete pomôcť aj sami, použitím napríklad internetového prekladača Google, ktorý texty prekladá aj do slovenčiny a češtiny.

V češtine a slovenčine však podobné materiály budete hľadať márne a nakoniec ich ani nenájdete, možno snáď len výnimočne objavíte dajaký článok, ktorý sa týmto zaoberá len naozaj okrajovo.

Je faktom že za čias totalitných režimov u nás v bývalom Československu, sa históriou amerického trampingu nikto nezaoberal a bola to v tom období temna skorej téma nežiadúca. Všeobecne rôznymi historickými snaživcami pritakávajúcimi vtedajšiemu režimu boli rozšírované skorej lepšie prijateľné  fámy podporujúcé zahmlievanie a v "socialistických historických črtách" sa vo väčšine udávalo iba jednou vetou prinajlepšom, že tramping vznikol buď z woodcraftu, alebo skautingu.

V dnešných časoch však hlavne aj pri dostupnosti amerických dobových dokumentov a literatúry je skutočný pohľad na toto obdobie amerických dejín hnutí smerujúcich k prírode a romantike úplne iné a na túto históriu po preštudovaní historických podkladov sa možno dívať už úplne inak, tak ako si to táto téma právom zasluhuje.

Keď sa vlastne zamyslíme nad tým že napríklad korene amerického woodcraftu siahajú na rozdiel od staršieho  historického trampingu až po roku 1900 a že sa písal až rok 1902, keď sa jeho duchovným otcom a zakladateľom stáva  E.T.Seton.

A skauting ako taký, je ešte trochu mladší ako woodcraft. Ako začiatok skautingu možno pokladať rok 1907, keď zakladateľ skautingu Sir R. Baden Powell  táborí so skupinou dvadsiatich chlapcov na ostrove Brownsea pri anglickom pobreží.

Skauting pôvodne vznikol ako hnutie smerujúce k  prírode a až v neskoršom období sa však na veľkú ľútosť zakladateľa stáva organizáciou.  Baden Powel sa k svojmu hnutiu v začiatkoch vyslovil nasledovne

"Najprv som mal myšlienku,  potom ideu... tak vzniklo hnutie. Ak si nedajú niektorí z vás pozor, bude z hnutia organizácia".

Žiaľ táto jeho myšlienka sa naplnila a na rozdiel od trampingu, sa skauting stal organizáciou. Organizácia skautov však priniesla aj viacero kladných skutočností. Napríklad i to že skauting ako organizácie sa rozšíril do celého sveta a šíri kladné myšlienky smerujúce k prírode a lesov pre všetkých, ktoré zaujali najmä mládež.

Trampi si však dávali v týchto veciach oveľa lepší pozor, za celú ich bohatú históriu sa nikomu nepodarilo ich zorganizovať tak dokonale, aby hnutie prerástlo z voľnosti do organizácie.

Skauting sa do kolísky trampingu USA preniesol v roku 1910, kedy tu bola založená organizácia BSA /Boys Scouts of America/ a teda pochopiteľne nemohol stať pri základoch amerického historického trampingu z dôvodov že je oveľa, oveľa mladší.

Nie je naším cieľom dokazovať čo bolo skorej, či už vajíčko, alebo sliepka... veď tramping, woodcraft a aj skauting majú vo svete dlhodobú históriu a vzájomne ako hnutia, či organizácie boli za čias svojho pôsobenia v minulosti a tiež aj v dnešných časoch vzájomne poprepletané, či sa už jedná o históriu, myšlienky, symboliku a podobne, ale je potrebné poukázať aj na to, že tramping je v USA stále ešte živým  hnutím. Toto bolo dlhé roky popierané a aj trampi, ktorí po roku 1968 a aj skoršom období odišli z Československa do USA, si žiaľ k americkým trampom nenašli cestu a boli viac - menej v tomto smere uzatvorenou emigrantskou komunitou, smelo tvrdiac to, že tramping v USA dávno zanikol.

Prvým slovenským trampom, ktorý po súčasných amerických trampoch pátral a naväzoval s nimi kontakty, bol kamarát Lupino pochádzajúci z trnavskej  trampskej osady PARDALI. 

Lupino bol azda naozaj prvým, ktorý sa dostal na stretnutia amerických trampov a na ich zrazy. Filmoval a vytrvalo zbieral archiválie z mnohých rôznych podujatí a zrazov - rendezvous amerických trampov. Lupino sa týchto rendezvous osobne zúčastňoval a natáčal tu so svojou kamerou zaujímavé filny. Tie potom posielal do svojho pôvodného domova -  trampom na Slovensko. Tieto filmy veľmi napomohli nám doma na Slovensku spraviť si predstavu o súčasnom americkom trampingu. Filmy bude však potrebné verejnému sprístupneniu  medzi trampmi u nás doma v súčasnosti prekopírovať z VHS pások na DVD nosiče a tiež takto založiť do trampského archívu.

A tak sme na Slovensku vďaka kamarátovi Lupinovi mali možnosť konečne dozvedieť sa vela zaujímavosti zo života trampov v USA. Napríklad i to,  že na rozdiel od českých a slovenských trampov, tí americkí si nezakladali trampské osady, ako je to v našom trampingu zvykom, ale mali a majú veľmi podobnú príslušnosť k svojmu campu, teda miestu kde chodia jednotlivé skupiny pravidelne táboriť. Vlastne rozdiel medzi osadou a táboriskom nie je skoro žiadny a  je to v podstate to isté, len v trochu inom poňatí. Títo kamaráti majú v svojich campoch dokonca  aj symboliku podobnú naším trampským osadám, naše domovenky však nahrádza erb príslušného campu. Je možné spomenúť i viaceré veci a skutočnosti ktoré sa na Lupinových filmoch nachádzajú, avšak čo je zásadné, v hlavných veciach skoro v ničom nevidieť rozdiely medzi poňatím súčasného nášho a amerického trampingu.

Spomenieme aspoň niektoré stretnutia amerických trampov, ktorých sa kamarát Lupino zúčastnil, kde bol pozvaný a ktoré zachytil aj na svojich filmoch:

RENDEZVOUS OREGON USA 1999 

HOBO RENDEZVOUS ELKO NEVADA USA 2000

RENDEZVOUS SIERA NEVADA KALIFORNIA USA 2000

PACIFIC RENDEZVOUS OREGON USA 2002

 
 

Pozvanie na stretnutia amerických trampov
HOBO RENDEZVOUS ELKO NEVADA USA 2000

 

Nemožno sa ani diviť, keď sme na filmových nosičoch z ich rendezvous naraz videli úplne podobnú atmosféru, takú, ako keby to bolo nafilmované na niektorom našom potlachu. A vyvrcholením zážitku z pozerania týchto dokumentárnych filmov boli hudobníci a tiež ich piesne. Hudobníci mali také isté hudobné nástroje ako naši trampi, väčšinou gitary a banja, ale podobnosť piesní ktoré spievali už nebola vec vôbec náhodná...

A tak sme mali možnosť počuť trampské songy, ktoré sa spievajú u nás na trampských osadách, ale v pôvodnom jazyku  a tak ako boli zložené. A tak pri pozeraní týchto filmov rýchlo pohasla v našom myslení sláva niektorých trampov, ktorí sa pod tieto piesne v našom jazyku podpisovali skladateľstvom i svojím menom.

Poďakovať však týmto naším "autorom" prekladateľom, rozhodne treba, už len za to že množstvo týchto amerických trampských songov sa u nás spieva pri táborových ohňoch a na trampských osadách až do dnešných čias.


 
 

Lupino
z trampskej osady PARDALI

 

Kamarát Lupino si však našiel cestu nielen medzi spomínaných trampov - traperov, ale aj medzi železničných trampov známych pod menom HOBOu a stal sa ako prvý "čechoslovák" účastníkom ich stretnutia, ktoré poriadajú pravidelne  od nepamäti a každoročne.

 

 

HOBOu sú túlaví trampi, ktorí na svojich cestách,  s chuťou poznať veľké diaľky používajú predovšetkým železničné trate a na presun po nich nákladné vlaky. Že je to cestovanie bez cestovných lístkov, to vari netreba nikomu vysvetľovať. 

 

 

Lupino nám na jednom z filmov, ktorý tu natočil, priblížil atmosféru hobou stretnutia a môžem vás ubezpečiť, že sa vôbec nelíši od tých našich dnešných trampských potlachov, iba s tým rozdielom, že na ich "potlachoch" rendezvous sa nepodávajú alkoholické nápoje a ani pivo. Nie že by tieto nápoje odmietali, veď spoločne s tábora odchádzajú vypiť si za pohár, či dva dobrého piva do reštaurácie, ale v ich tábore alkohol odmietajú /je to neskutočne dobrý nápad, ako naše novodobé megapotlachy neprerábať na podnikateľské komerčné aktivity jednotlivcov/.

Zaujímavý je aj ceremoniál zapaľovania slávnostného ohňa, kde na rozdiel od našich trampov, odriekajúcich "setonové" formulky prebraté z  woodcraftu, posielajú podobný avšak oveľa starší trampský pozdrav do štyroch svetových strán. Možno a určite i to nasvedčuje tomu, že E.T.Seton prebral mnohé romantické prvky do svojho hnutia woodcraftu zaužívané u vtedajších trampov.

Je teda dostatok dôkazov o tom že tramping v rôznych tradičných formách zostal v USA stále živým hnutím a tak isto tramping ako napríklad i u nás, určite tak skoro nezanikne.

Možno že je dobré práve na tomto mieste znovu si pripomenúť slová Jacka Londona, ktoré napísal v úvode svojej knihy o amerických trampoch s názvom CESTA, vydanej v USA v roku 1907. Bolo to v čase, keď ešte amerika a vlastne i svet nemal o skautingu ani len žiadne tušenie. Kniha CESTA vo viacerých a aj neskorších vydaniach vyšla  aj v Českoslovenku. Vlastne druhé vydanie knihy CESTA z roku 1923 v češtine je spracované aj digitálne. Pripomíname to iba preto, že i táto kniha je významným zdrojom informácii o americkom historickom trampingu a zostala i dnes základnou čítankou "hobo hantírky" vtedajších i dnešných trampov..

 
 
 
 

 
 

Vráťme sa však do súčasnosti...

Vyššie spomínaný kamarát Lupino nebol jediným československým trampom, ktorý sa vážne zaoberal a chcel nadviazať /a vlastne aj nadviazal/ kontakty s americkými trampmi. V trochu neskoršom časovom období ako Lupino, sa po stopách amerických trampov vydáva aj kamarát Jerry Pupál Vecka a svojú cestu za americkým historickým i súčasným trampingom zachytil v svojich zápiskoch z ciest a neskôr spracoval do knihy s názvom HOBO A JINÁ CHASA. Kniha bola napísaná v roku 1992 v edícii "trampi sobě" a knižne bola vydaná v USA v roku 2011.

   
 

V tejto Pupalovej knihe sa dá dozvedieť vela o amerických trampoch a kniha určite dopĺňa to, čo je v dnešných časoch možné nachádzať na internetových stránkach k tejto tematike.

Už v úvode svojej knihy Pupal píše nasledovné:

"Je těžké dostat sa do bližšího styku s vandrákem /hobo/. To je časť jeho osobností. Je ho těžké někam zařadit, nemá žádnou adresu, žádné spojení, zůstáva volný jak vítr v jeho podpatcích. Hobo existuje /aj/ ako literární a kulturní osobnost, je součastí americké západní mytológie a našeho trvalého vztahu se svobodou. Hobo je zpěvákem písní, vyprávěčem nemravných historek a jezdí po kolejích v krytem nákladním vagónu v rytme blues...."

 

 

 

Pupálové cesty za americkým trampom - hobou, viedli i do mesta Britt v štáte IOWA. Tu je totiž americké HOBO MÚZEUM.

Vo vnútornej expozícii múzea sú výstavné plochy jednoduché avšak vkusné police z dreva a v nich pod sklom "hobo poklady".

Pupál píše i to že majiteľom múzea je bývalý Hobo  a nezabúda pripomenúť že je to také, ako keby bol v Česku, /alebo na Slovensku/ majiteľom trampského múzea bývalý tramp. Rozhodne je to však zaujímavá inšpirácia do budúcnosti pre ČS trampov.

 



HOBO MUSEUM,  BRITT,  IOWA, USA.

 
 
 
 
     
 


Pohľad do vystavovaných zbierok HOBO MUSEA - neni to tu síce obzvlášť nóbl, ale to vlastne nemusí byť ani cieľom tohoto múzea, však ani trampi si nikdy na ten "obzvlášť nóbl" nikdy  nepotrpeli.

 

 

 

 

V meste Britt každoročne býva aj Hobo Convention - NATIONAL HOBO DAY /niečo ako trampský potlach/ a odznak vyššie je zo 44. stretnutia v roku 1940. Tieto stretnutia majú mnoho zaujímavostí, ktoré nám popísali kamaráti Lupino a Pupál. Jednou z nich je voľba kráľa a kráľovnej tulákov - hobou. To sa deje už od roku 1900 a zoznam je ucelený až do súčasnosti. Kráľovná sa začal voliť síce až trochu neskôr, v roku 1946, ale i tak je to kus histórie tohoto amerického hnutia.

   

Tu naše pátranie po amerických, trampoch a ich trampských hobou,  vlastne teraz končí a určite sa k tejto pre nás trampov zaujímavej téme radi a možno aj častejšie na stránkach TRAMP NETu vrátime, najmä vtedy, keď nám ďalšie zaujímavosti napíšu a pošlú naši kamaráti, ktorí si tam našli svoj nový domov.

Ale vráťme sa ešte na chvíľku späť k Pupálovej knihe "Hobo a jiná chasa".

Viac informácii o knihe máte možnosť získať priamo od kamaráta Pupála, keď mu napíšete email do amerického Colorada. A ako Pupála dobre poznáme, tak na každý váš email určite odpovie.

pupalsong@gmail.com

A nakoniec ešte prečítajme si krátku recenziu, ktorú o knihe napísal kamarát  Frank z českého internetového portálu STOPÁŘ:

Dnes se hodně píše a mluví o lidech, kteří za komunismu odcházeli za hranice z politických důvodů. Je to sice pravda, ale ne úplná. Znám hodně kamarádů Trampů, které politika vůbec nezajímala, ale chtěli poznat svět. Chtěli vědět jestli je za tím kopcem kam už se nesmí, také tráva zelená a pivo stejně dobré jako je u nich doma.
Začátkem minulého století se u nás četly knížky o toulání Jacka Londona, Eskymo Welzela, Matěje Kuděje a dalších. Posledně jmenovaný byl dobrým přítelem Jar. Haška a napsal o svém toulání po Americe knížku Bídné dny. Je to hlavně o putování vlakem, které popsal i Jack London a tito tuláci se nazývali Hoboes (Hobo). I kamarád Wabi Ryvola tak pojmenoval svou kapelu a některé jeho slavné písničky jsou na tohle téma a zpívají se dodnes.

Kamarád Jerry Vecka (Pupál), který už několik desetiletí žije v Americkém Coloradu, se vydal po stopách slavných Hobo ve své nové knížce "Hobo a jiná chasa" a je to dobré čtení o touze po svobodě a divokém životě. Mohu jen vřele doporučit.

 

Frank

 
 
 
 
 
 

 
Fotografie na tejto strane Jerry Vecka - Pupál,

trampský archív a internetová stránka Hobo museum...

Text Pekelník

Hudba v pozadí

Pieseň "Pocta Londonovi" hrajú a spievajú kamaráti z  trampskej kapely KALUMET
z Bratislavy.
Text a hudba: Tomáš Gluvňa - Glufo.

 

 
 
 
 
 
 
 

 

©Pekelník