Pohľad na zimnú rubaň pod Bielým Krížom /Kocmundom /...

 

 
 

 
 
 
 

 

Filmovačky s Teddom z osady Zálesák

/Bimbové návraty do rokov šesťdesiatich, z minulého storočia/

 
 

Tedd Yukon z osady Zálesák, ako kameraman...

 
 
 
 
 
 
 

Koncom decembra, keď sneh poletuje krajinou a zahalí aj Malé Karpaty nad Bratislavou do biela, uvedomujem si každoročne príchod nastávajúceho zimného obdobia a zároveň celoročného bilancovania uplynulého času.
Pri tejto skutočnosti s pribúdajúcimi rokmi častejšie sa vraciam myšlienkami do mladosti a spomínam na niektoré udalosti, ktoré som zažil. Hlavne s kamarátmi hlásiacimi sa k trampingu a k zálesáctvu.
Bolo to v roku 1948 minulého storočia, keď som ich spoznal. Hlavne Tedda, Toma a Čukiho z osady Zálesák a Brandyho z Uncasu. Boli to pre mňa v tej dobe, aj s niektorými ďalšími staršími kamarátmi z iných osád trampské vzory.

 

 

Mňa a mojich kamarátov najviac zaujal ich vzťah k prírode, táboreniu a spôsob samovýroby určitej táborníckej výstroje v dôsledku jej nedostatku v predaji.
Neskôr v 50-tych a 60-tych rokoch pri častejšom stretávaní v prírode, aj mimo ňu, sme sa ako trampi a zálesáci skoro všetci poznali. Nebol problém stretávať sa aj v súkromnom živote. Tak to bolo aj u Tedda. Kamarátom trampom dvere v jeho byte boli vždy otvorené. Tu sa pri stretnutiach debatovalo, o všeličom. O spoločenských problémoch, o politike, o trampingu, prírode a o literatúre. Hlavne v tom čase bola u Tedda bibliou kniha "Walden" /Život v lesoch/ od Henry David Thoreau.
Z jeho mnohých obľúbených tém bola aj fotografia a filmovanie. Tedd vlastnil foťak a osmičku kameru. Ich používaním nadobudol dostatok zručnosti a skúseností, ako ich využívať. Fotografia v tom čase bola aj jeho zárobkovou činnosťou. Pamätám si ako vždy zdôrazňoval zachytenie správneho okamihu dôležitej udalosti, ktorú musí vyjadrovať dobrá fotografia. V tej dobe okrem mnohých jeho záujmov zaoberal sa aj písaním scenárov zo zálesáckeho prostredia. Samozrejme tie chcel rád svojou kamerou aj niektoré v prírodnom prostredí zrealizovať.

Spomínam si hlavne na zimnú filmovačku s Teddom na jeho chate na Volhoviskách. Časť scenáru, ktorý vymyslel potreboval natočit v zasneženom teréne. Po dohovore s nami v dohodnutom čase sme vyrazili na chatu. Zloženie partie bolo: Tedd, Otto s trampským menom Mike s osady Desperádo, Gizka -  sestra Brandyho s osady Uncas  a ja.

 

 
 

 

...odchod z chaty Zálesák na miesto filmovania. Vpredu Tedd kráčajúci s barlami. Za ním Mike a nakoniec Gizka...

 

 

Veľké batohy známe u Zálesákov na našich pleciach boli naložené proviantom na niekoľko dní. Tie sme museli v niekoľko kilometrovej túre odniesť do chaty. Bola to dosť veľká drina. Snehu bolo tak asi tridsať centimetrov. Prešľapávať stopu sa ujal najprv Mike, potom ja. Po určitom čase sme sa striedali. Tedd za nami kráčal do stopy s barlami. Gizka išla ako posledná.

Po úmornom pochode sme dorazili k večeru na chatu. Zložili batohy, zapálili z pripraveného dreva v krbe oheň a Otto išiel pre vodu. Gizka zatiaľ nakrájala kus slaniny s údeným a hodila to do panvice. Po chvíľke práskla do toho osem vajec a večera bola pre všetkých hotová. S kusom chleba každému chutnalo. Pri rozohriatom krbe a uvarenom čaji nastala večerná pohoda. Čas nám príjemne ubiehal. Krb svojou žiarou vytváral na zadnej vnútornej stene chaty rôzne tmavé obrazce našich sediacich postáv. Zdalo sa akoby v šere poskakovali lesní škriatkovia a prinášali nám tajomstvá zimnej noci. Večer pokročil a uložili sme sa k spánku.

Ráno patričné raňajky a hlavne dobrá káva. Tá nás vzpružila. Tedd vytiahol z batohu kameru a povedal: "Bude sa filmovať"!. Vysvetlil nám, že potrebuje scénu odchádzajúceho lovca v zasneženej krajine. Rozdelil pracovné činnosti, ktoré každý bude realizovať. Najvážnejšiu úlohu dostal Otto. Bude hrať hlavnú postavu odchádzajúceho lovca. Gizka bude nosič kamery a Tedd samozrejme bude kameraman. Ja som dostal funkciu trampského poskoka. Aspoň som s flexaretou mohol fotit, ale bez expozimetru to bola mizéria. Nejaké fotky v tmavej komore som z toho filmu doma spravil.

 

 
 

 

Mike uvažujúci nad svojou hereckou úlohou. V popredí Gizka počúvajúca filmárske príkazy  Tedda.

 

 

 

Po odchode z chaty sa začala skúška. Tedd presne ukázal Ottovi, ako si predstavuje kráčajúceho lovca v snehu. Otto sa podujal splniť jeho požiadavky. Po druhej skúške všetko išlo naostro. Tedd zaujal miesto odkiaľ bude filmovať. Otto vykročil, Tedd spustil kameru a scéna sa natočila. Trvala asi dvadsať sekúnd. Spokojnosť bola na oboch stranách.

 

 
 

...hlavnú úlohu pri Teddovej filmovačke mala predsa len Gizka, bola nosička kamery...

 

Mike sa stal asi prvý krát hercom amatérom. Samozrejme sme si ho aj patrične doberali. Tedd poznamenal: " Raz bude z teba filmová hviezda !". Bolo to smiechu.

 

 
 
 
 

FILMOVANIE PRI DUNAJI

Nezabudnem aj na dunajskú expedíciu. Bola neskorá sychravá jeseň, keď sme sa vybrali s Teddom na jeho motorovej trojkolke do oblasti pri Gabčíkove filmovať dunajské ramená.
Po zaparkovaní toho hlučného dopravného stroja menom Velorex u hrádzi, sme museli šliapať ešte asi pol hodinu k ramenu po vlastných. Chôdza nám, ale padla vhod. Aspoň sme sa pri nej trochu zahriali.

 

 

 

 

...Dunajské rameno pri Gabčíkove / naše pomenovanie Blatá /...

 

 


"Blatá" tak sme volali oblasť, kde mala prebiehať táto filmovacia akcia. Teddová predstava okrem iných, bola nasnímať kamerou opustené hniezda kormoránov a padajúce lístie z topoľov na vodnú hladinu ramena.
Pretože na stromoch už bolo lístie takmer opadané, musel som ho pozbierať do pripraveného vreca po zemi. Dosť som sa pri tom zapotil.Tedd zatial vyhliadol strom, z ktorého budem lístie zhadzovať. Mal som šťastie, nebol to mohutný topoľ. Bola to vrba a nebol pre mňa problém vyliezť na bočnú vetvu. Bola asi dva metre vysoko, čiastočne nad vodou. Tu v celkom pohodlnej sediacej polohe trpezlivo som vyčkával na Teddov povel. Stále hromžil a bol nespokojný so smerom vetra. Podľa scenára trval na správnom dopade listov na vodnú hladinu. Až na štvrtý krát vyslovil spokojnosť so zábermi padajúcich listov, ktoré natočil s kamerou.
Nič nám potom už nebránilo poskladať statív, uložit kameru do kletrsaku a pobrať sa k zaparkovanej motorovej trojkolke. Posledným pohľadom z hrádzi na dunajské rameno lúčime sa s touto lokalitou.

 

 
 

 

...tu  táborí v lete Tedd v dunajskom ramene ostrova Kormoránov...

 

 

 

Pri zapadajúcom slnku nasadáme na Teddom naštartovanú hlučnú motorovú rachotinu a pomalou jazdou po dunajskej hrádzi naberáme smer domov do Bratislavy. Tak sa skončila naša filmárská expedícia do oblasti nami pomenovanej "Blatá" v dunajských lužných lesoch pri Gabčikove.

 

 
 

 

... a západ slnka v sychravom jesennom čase v dunajských
lužných lesoch pri Gabčikove.

 

 


Aj v súčasnosti, keď bolia staré kolená od nosenia veľkých batohov v mladosti, rád spomínam na tieto zážitky z mojej trampskej minulosti. Hlavne, keď príroda je zafarbená od mrazu do biela a ja sedím vo vykúrenej izbe a prezerám fotografie z toho obdobia. Tie ma inšpirovali k napísaniu týchto epizód z Teddovej chaty a dunajskej prírody. Hlavne však je to spomienka na Tedda a spoločné filmovačky, ktoré som v tej dobe s ním realizoval.


Napísal kamarát Bimbo

 

 
 
 
 

 


text Bimbo
      
fotografie a grafika Bimbo, Šoc a  Pekelníkov Trampský archív
             hudba
v pozadí stránky pieseň "Řeknem si nashledanou"
                 spieva
trampská osada UTAH z Bratislavy v roku 1977
                                                                   stránku pripravil  Pekelník


 

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

© Pekelník 2010