BIKINI

Slovo Bikini sa staršej generácii spája s predstavou exotického tichomorského atolu s modrou hladinou zátoky obkolesenej žltým pieskom pláže a zeleným pásom paliem. Tejto generácii sa však nad atolom zdvíha aj obrovský, hrozivý tmavý hríb výbuchu prvej vodíkovej bomby. Iný význam tohto slova sa samozrejme viaže k dvojdielnym plavkám, ktoré sa vo svete módy objavili o čosi neskôr ako atómové výbuchy a ktoré odhaľovali z opálených dievčenských tiel viac ako akékoľvek plavky predtým. Pre mňa má však slovo Bikini aj ďalší význam.

Pred rokmi, keď naše deti boli ešte malé, stalo u nás zvykom, že na Štedrý deň popoludní, keď vrcholili prípravy na štedrovečerné udalosti, stúpala nervozita a očakávanie či sa všetko podarí pripraviť včas, keď sa zvyšovala aj netrpezlivosť nedočkavých detí tešiacich sa na darčeky pod stromčekom, zvykol som si odviesť ich na pár hodín z domu kamsi von, do voľnej prírody.

 

Čakala nás tam obvyklá zimná atmosféra, niekedy aj skutočná nepohoda, ale aj samota. Okúsili sme pritom čaro spiaceho karpatského lesa, zahmlené výhľady z Devínskej Kobyly, či atmosféru zimnej dunajskej krajiny. Vytvárali nám rámec, v ktorom sme pri ohníku a vo vôni jeho dymu, pri klokotajúcom čajníku a rozpálenej panvici s rozvoniavajúcou praženicou, mali k sebe blízko. Samota pustej prírody, v ktorej sme v tomto neobvyklom čase iba zriedkakedy mohli niekoho stretnúť, ale aj očakávanie vianočnej štedrovečernej pohody, vytvárali príťažlivý a nostalgický kontrast. Z takýchto výročných vychádzok vznikol postupne zvyk, ktorý deti očakávali a samé si ho už vyžadovali. Keď odrastali, zvyk postupne prechádzal na vnukov, ktoré ich na vychádzkach vďačne vystriedali.

 

Kedysi v 90-tych rokoch na jednej z takýchto predštedrovečerných vychádzok sme sa zatúlali k zátoke Dunaja pod Vlčím hrdlom, k štvrtému dunajskému bazénu. Obloha bola zatiahnutá. Oproti nej sa črtala zložitá kresba holých konárov mohutných osík. Šedý Dunaj sa ticho valil vo svojom koryte. Chaty, ktoré stáli na jeho ohybe vysoko nad dunajským brehom boli opustené. Vnukom som chcel ukázať zvláštne miesto, ktoré som spoznal už dávnejšie. Pri poslednej chate pýšiacej sa menom Lodenica Kormorán, pod vysokými osikami, na hrane kamenistého dunajského brehu bol vyšliapaný chodníček, vedľa ktorého v húštine zvyklo bývať zopár zvláštností, ktoré tam iste nevznikli samé od seba. Bolo možno vytušiť na nich účasť ľudskej ruky a výsledok ľudskej fantázie. Išlo o kúsky vybieleného dreva aké Dunaj vyhadzuje na breh poukladané do bizarných zostáv, pospájané kusmi starých povrazov a lán, zväzky suchej trávy prichytené na konáre kríkov, totemovité symboly porozkladané po zemi, ale i rozvešané po stromoch. Toto tajuplné miesto s ďalekým výhľadom na hladinu večne sa pohybujúcej rieky budilo zvláštnu náladu. Keď sme v zadumaní stáli na mieste, pokúšajúc sa porozumieť mu, odkiaľsi z diaľky sa ozval rozhorčený hlas muža, ktorý sa vzápätí objavil medzi kriačím. Nahnevane sa na nás oboril chrániac si svoje teritórium proti votrelcom. Snažil som sa ho ubezpečiť, že nič nechceme odtiaľto vziať, rozrušiť, ale že naopak, že chcem svojim vnukom iba ukázať toto zvláštne miesto, ktoré na mňa pôsobí svojou zvláštnosťou. Po niekoľkých slovách sa muž uspokojil a znížil tón svojho hlasu. Bol to starší človek, ktorý pôsobil troška spustnuto. Časti jeho oblečenia svedčili o jeho vzťahu k životu v prírode. Nezáležalo mu príliš na forme, bol to nepochybne tramp. Dali sme sa do rozhovoru. Prekvapilo ho, že aj v tomto nečase a pustote sa tu objavil ktosi, kto mal úprimný záujem zaoberať sa jeho svetom. Rozprávali sme sa dlho, až kým sa nezačal ohlasovať príchod skorého večera a chlad prírody. Svetlo pomaly mizlo, ale tém na rozhovor neubúdalo. Skôr naopak. Skončilo sa to pozvaním na pohárik bieleho, prípitkom na pekné Vianoce, priateľským zalomením palcov a sľubom, že sa o pár dní stretneme v bratislavskom Slovak Pube. Tam budeme v nedokončenej debate pokračovať. Tento človek sa mi predstavil ako Bikini.

 

Bikini bol kedysi zamestnaný v národnom podniku Dunajplavba. Pracoval v bratislavskom prístave. Prichádzal do styku s ľuďmi, ktorým bol Dunaj a vodný živel životným údelom a ktorých životný priestor nebol ohraničený vtedy prísno stráženými štátnymi hranicami. Bikini sám nebol človek príliš viazaný konvenciami, bol to tramp. V jedno leto sa bol rozhodol vybrať sa na Veľký vander a splaviť na kanoe Dunaj z Bratislavy nadol. Vybral si na to celú dovolenku. Sadol do lode a vydal sa na cestu. Sám. Do troch týždňov sa mal vrátiť a nastúpiť späť do práce. Úspešne sa splavil až k Čiernemu moru. Tam si vyčkal na vhodnú loď Dunajplavby, ktorá sa vracala nazad a známi lodníci ho prijali. Naložil si kanoe na palubu a vydal sa na cestu do Bratislavy. Z Veľkej cesty sa nevrátil o tri týždne, ale snáď o tri mesiace. V podstate zbytočne, pretože z práce ho medzičasom vyhodili. Ale asi ho to príliš ani nemrzelo. Jeho životná filozofia mu kázala takýmito drobnosťami sa nezaoberať.

Naširoko mi rozprával o svojich názoroch a záujmoch. Veľa čítal, mal prekvapujúce vedomosti o filozofii, histórii, aj o klasickom starovekom svete. Možno jeho vedomosti boli útržkovité, ale mal ich a hojne. Mal jasne vyformované životné i politické názory, za ktorými si stál. Keď som sa ho pýtal na onú zaujímavo aranžovanú prírodnú scénu na dunajskom brehu pri Lodenici Kormorán v ktorej prebýval v malej kutici na prízemí, rozpovedal mi tento príbeh. Mal mladého synovca, s ktorým si dobre rozumel. Mali rovnakú záľubu v dunajskej prírode a romantike, rozumeli si. Často sa stretávali a nadchýňali vôňou Dunaja, obdivovali lesk slnka odrážajúceho sa od hladiny veľrieky pri jeho zapadaní za tienisté petržalské lesy. Až kým jeho synovec, pracujúci v akomsi podniku ako nočný strážnik, nezmyselne nezahynul rukou vraha. Bikinimu sa pohol svet, stratil spoločníka, parťáka. Odvtedy si ho pripomínal tým, že na dunajskom brehu, na mieste kde zvykli sedávať, vytváral tie čudácke, ale esteticky pôsobivé objekty pripomínajúce totemy s nepochopiteľnou symbolikou. Čosi, ako obetné dary neznámym bytostiam. Ich zmysel však tomu, kto bol poučený, bol pochopiteľný a prirodzený. Boli spomienkou na kamaráta. Mali mu tam kdesi hore naznačiť, že tu na Zemi zostal ktosi, kto si naňho ešte stále a rád spomína. Boli výpoveďou muža.

 

Už viacero rokov som sa s Bikinim nestretol. Ani v priebehu roka, ani na opakovaných predštedrovečených vychádzkach k dunajskej zátoke. Pietne miesto pri húštine na vysokom dunajskom brehu pod štvrtým bazénom pri Vlčom hrdle je spustnuté. Dvere vedľajšieho vchodu do Lodenice Kormorán, kde Bikini bol akýmsi správcom a za ktorými mal svoj kút, sú zamknuté. Veranda pred nimi je prázdna, Bikini sa vytratil. Zostala mi iba drevená placka, ktorú mi medzi rečou bol venoval. V priehľadnej živici je na nej zaliate drobné vtáčie pierko, ktoré mu vraj pri akejsi ceste vlakom priletelo cez otvorené okno a zachytilo sa mu na veste. Zapáčilo sa mu, uschoval si ho. Neskôr z neho vyhotovil suvenír, ktorý mi dodnes pripomína trampa Bikiniho a jeho príbeh.

Montana Svorad T.O. HAY RIVER

 

Článok na tejto stránke je venovaný k 80 - tím Bikiniho narodeninám

a 50. výročiu založenia lodenice Admirálska kotva v roku 2011

Na tejto stránke spolupracovali:
Text: Montana Svorad T.O. HAY RIVER

Parte napísal Pekelník

 Grafika:
 Lexo a Pekelník

Fotografie:
Pekelník,

Stránku pripravil:
Pekelník

DREVOREZBA:

TRAMPSKÉ ZÁTIŠIE

T.O. KOMAŘI - Šedifka - Rőhrich Bohumil

...dar do fondu  trampských sbírek Národního muzea
v Praze...

Pieseň v pozadí stránky s názvom  "Všemu dáti sbohem..." spievajú a hrajú Mancika a Džono Blonďák z trampskej osady UNCAS z Bratislavy dňa 4.12 1970 na Večeri trampských piesní v Nemeckom kultúrnom dome v Rači.

Možno to tak Veľký Manitou chcel, lebo BIKINYHO  prvé trampské kroky začínali nie pri Dunaji, ale na malokarpatskej Savanskej lúke  v romantickej chatke ukrytej v hlbokom lese, na vrchole kopca nad lúkou, teda pri chatke ktorú našli vtedy mladí osadníci Bikiny  Tasilo, Jery a Tom z trampskej osady ZLATÁ HVIEZDA - založenej v roku 1942 a potom prišli i ďalší ktorých mená dávno vypadli z pamäti. Chatku vtedy vo vojne opustenú a zanedbanú našli osadníci ZLATEJ HVIEZDY  v roku 1944. Nuž narobili sa i na tie časy vela investovali, než sa chatka stala znovu obývateľnou. 

Zo starých trampských  kroník sa dozvedáme i to že trampská osada ZLATÁ HVIEZDA bola vynikajúcou trampskou osadou a mala svoj vlastný spevácky zbor a aj to že do chatky chodievali a využívali ju ešte aj krátko po vojne, keď im chatku *znárodnili* snaživí pracovníci *Národného výboru* zo Záhorskej Bystrice, údajne pôvodne pre jednu bratislavskú banku, pre bankových úradnikov to však bolo ďaleko peši v lese a tak ďalším majiteľom chaty sa stala redakcia vojenského nakladateľstva "Naše vojsko", obhospodaroval ju jeden z miestnych dedinských úradnikov asi zamestnanec vydavateľstva /pre svoju potrebu/, povráva sa že potom zas neskoršie mala slúžiť pre rekreácie bratislavských obuvníkov a  obuvnícke družstvo Obnova z Bratislavy. /Chatku v oveľa neskorších rokoch potom predsa len na šťastie kúpili trampi z STO SLEPIČKA, DAKOTA, ASUNCION, ale to bolo možno až niekedy v rokoch okolo 1969/.

 

Život v tých dobách bol však taký, že ešte cez vojnu, ale krátko i po nej viacerí kamaráti z osady, ale aj z iných bratislavských osád dostali povolávacie rozkazy na vojnu, určite nikto z nich nechcel  dobrovoľné bojovať za vtedajšiu slávu a svetovú politickú a ekonomickú vládu nacistov a "vraždiť nepriateľov", bola to zlá vojnová doba, veľa z kamarátov žiaľ sa už nikdy nevrátilo domov, veľa z nich radšej odišlo k partizánom, akoby malo bojovať v uniformách a so zbraňami nacistov. Tak k partizánom odišli aj osadníci zo ZLATEJ HVIEZDY i iných trampských osád, ako OHIO, UTAH, POLNOČNÝ MESIAC, TULÁK, ZÁLESÁK a vela ďalších, ktorí žiaľ na bojiskách zomierali velmi mladí. Ich hroby nájdeme roztrúsené po celom Slovensku, no najmä v Povstaleckom kraji okolo Banskej Bystrice, kde žiaľ dnes farbia akýsi neonacisti sochy partizánov z druhej svetovej vojny ružovými a červenými farbami a mnohými inými výstrelkami špinia pamiatku padlých hrdinov.

Vojna skončila a prvý lepší vandrácky rok bol údajne vraj až 1948. Bikini , keďže si myslel že zostal z pôvodnej osady ZLATÁ HVIEZDA iba sám, si hľadal partiu kamarátov, rovesníkov, s ktorými by sa cítil  tak, aby si našiel nových verných kamarátov. Našiel si partiu, vlastne osadu KARIBU, ale už sa nestal jej členom, presvedčený v ten starý nepísaný trampský zákon o tom, že 

" Tramp má byť verný svojej osade ako indián svojmu kmeňu".

BIKINYHO najväčšia životná láska Dunaj.

Teraz preskočíme pár rôčikov  v živote kamaráta Bikinyho a takto sa sa konečne dostaneme k jeho najväčšej životnej láske - k rieke DUNAJ. Proste inak sa to nedá, preto že jeho trampské parte  je námet na celú knihu a nie na pár riadkov na týchto stránkach , ktoré tu máme k dispozícii.

IBA PÁR VIET Z HISTÓRIE ZAKLADATEĽOV

Megovej vodáckej partie

"KAMARÁTI OD ADMIRÁLSKEJ KOTVY"

Bikiny predsa len neodolal volaniu Dunaja a pevnému kamarátstvu trampov vodákov a po výzve kamaráta Mega v roku 1961 sa stáva zakladajúcim členom Megovej vodáckej partie "KAMARÁTI OD ADMIRÁLSKEJ KOTVY" ktorá v tom istom roku začala budovať svojú pevnú kamennú lodenicu vtedy známu trampom pod menom FIGARO.

Zakladatelia lodenice sú kamaráti, ktorých trampské mená sú známe predovšetkým z predvojnovej a povojnovej histórie z trampského hnutia.

V tejto Megovej partii boli kamaráti Ati, Bikiny, Farár z NOČNÝCH TULÁKOV /zal.1948/, Kiti, Mauli z RED RIVERU /zal.1949/, Red a Piri z RUDÉHO ŠÍPU /zal.1946/, Šperhák z osady VESELÝCH SAMOTÁROV /zal.1944/, Talian z trampskej osady MANILA /zal.1947/, zastúpené boli i staršie osady ČIERNY OBLAK, GRANADA, LA PLATA, NEPTÚN, SAN DIEGO, STARÍ TULÁCI, s nezabudnuteľným kamarátom Pirátom, TORNÁDO, VESELÁ PAŤKA, VESELÝ SAMOTÁR, Tedd, Jucky, Tom zo ZÁLESÁKU, Adam. Neskoršie pribudli aj vodáci z Ivanky pri Dunaji z trampských osád ALBATROS, ČAJKA, ESTACADO, KROKODÍL, VAQUERO, ZELENÁ SEDMA a ZLATÁ KALEDÓNIA.  a určite i niektorí ďalší kamaráti a osady ktorých mená už odvial čas.

 

ROK 2008

odovzdanie ocenenia kanadských trampov

kamarátovi BIKINYMU

-----Originál Message-----
From: Mike Klondyke Maple Ridge Britská Kolumbia Kanada
Sent: Thursday, July 14, 2016 8:20 AM
To: trampnet@trampnet.sk
Subject: Bikiny

Smútok prišiel i sem do Kanady a Bikinyho som poznal ako kamaráta velmi dobre. Odkiaľ? Od Teda Zálesáka ktorý býval na Baštovej ulici. a tu sme sa spolu stretávali u kanadského krbu. Mego /Tibor/ a Bikiny chodievali vždy na malokarpatský Švédsky park stanovať na Silvestra. Odtiaľ potom tých pár kilometrov na Novy rok prešli na osadu ZÁLESÁK. Greenhorn, šerif osady DESPERÁDO vždy sa pokúsil pre kamarátov na Nový Rok priniesť kačicu a opiecť ju nad pomalým ohňom. Bola to ich a aj naša dobra partia. Na Tibora spolu s Bikiny sa vždy dalo spoľahnúť.
Tedd mal veľké reči, o nich ale ked odišli, mne sám Tedd hovoril, že to sú (really men).........skutoční chlapi.

"Našou smrťou však ešte nie je koniec, keď raz sa ešte spolu stretneme". Chief Red Baker Bahu z kmeňa Squamish na Pacifickom pobreží v Kanade.