TRAMPSKÝ ŠPORT

zima v roku 1940

Mrazivá zima a záľahy snehu v roku 1940 nedovolili vychádzať trampom na svoje obľúbené campy v Malých Karpatoch. Praskali statné buky, premrznutá zem a veľké množstvo snehu znemožňovalo prístup do týchto miest, zver i vtáctvo sa priblížilo k obydliam ľudí, kde hľadali útočisko pred nepohodou. Tak to bolo na Ahoji, Kolibe, Kramároch a inde v okolí Bratislavy .Vyzeralo to, že bude lepšie cez weekend sedieť doma za pecou a čítať Rodokaps, alebo podobnú literatúru.

Ale nebolo to tak. Zima - nezima, každého to trampské srdce ťahalo medzi svojich, do svojich" domovských" krčmičiek kde sa vždy niečo upieklo a tak v jednej z nich v Besede v Légiodomoch, niekedy koncom januára, sa stretla parta trampov Vosr Tondo Vodička, jeho brat Láďo, Cora Zdeno Kordač, Bob Tulák Juro Horský, Malé Vajco Vlado Domes, Tony Tondo Kučera, Lolo Lepik, Buro Kopal, Hondo Izák, Pikke Papay a Eppe Podhajecký. Pri pive sa roztočila debata čo robiť v takomto čase? Padli návrhy, usporiadať šachový ,ping- pongový, volejbalový, alebo basketbalový turnaj v niektorej školskej telocvični, alebo hokejový na jazere na Železnej Studničke. Nič neprešlo. Tu sa postavil Malé Vajco a navrhol, usporiadajme prvý trampský lyžiarsky beh. Nasledoval jednoznačný súhlas. Hneď bolo o čom konkrétne rozprávať. Hovorilo sa ako, kedy a kde. Dohodlo že sa ustanoví prípravný výbor ten určí ako a kto podujatie zorganizuje. Stalo sa.

Na nasledujúcom stretnutí sa už konkrétne určila trasa preteku. Stanovil sa dátum a začiatok. Z viacero návrhov schválila sa trasa Červený Most - Kačín a späť, dĺžka 10 km. Za šéfa preteku bol zvolený Bob, určili sa traťoví komisári, časomerači a stewardi čo mali za povinnosť starať sa o pretekárov pred štartom a po príchode do cieľa, o občerstvenie a prípadné ošetrenie.

Trampská verejnosť po zverejnení tohto podujatia prijala toto spontánne a získali sme jej podporu. Ba našiel sa na tú dobu aj taký odvážny redaktor ktorý na športovej stránke vtedajšej Slovenskej Pravdy toto podujatie zverejnil, samozrejme ako verejné preteky neorganizovaných športovcov a za organizátora označil KSTL - tak sa volala organizácia Klubu Slovenských Turistov a Lyžiarov.

 

Nastal deň D. Bola nedeľa 22. februára. Všetko klapalo ako švajčiarske hodinky. Organizačný štáb rozložil svoj stan v reštaurácii Klepáč. Majitelia pani a pán ( na meno si už nepamätám ) sú veľmi milí a ústretoví takže samá pohoda. Robí sa posledná kontrola ako je čo to zabezpečené, keď sa s hrôzou zistí že je málo štartovných čísiel. Počet prihlásených prevýšil očakávanie, bolo ich 61 a štartovných čísiel iba 20. Čo teraz?

Na stene reštaurácie visel kalendár s veľkými dátumovými číslicami. Všimol si to Malé Vajco a navrhol tento kalendár od majiteľov odkúpiť. Podarilo sa, a tak listy z kalendára poslúžili ako štartovné čísla. Vyriešila sa aj situácia, že mesiac január mal listy len do 31 .a pretekárov je 61 Tak sa rozhodlo, prví pretekári pôjdu ako mesiac január a ďalší ako marec. Našťastie listy každého mesiaca boli farebne odlíšené, takže tridsiaty druhý pretekár bol označený ako marec l. piatok ale na inom farebnom podklade. Na štarte to vyvolalo všeobecné veselie, ale zapadlo to do fašiangového obdobia a vyšlo to OK.

Ako bolo spomenuté, po zverejnení tohto podujatia skutočne sa dostavili aj členovia KSTL najmä vodákov, ktorí sa hneď zapojili do organizácie preteku a mnohí sa aj do preteku prihlásili. Súťažilo sa len v jednej kategórii a to mužov nad 18 rokov.

A tak sa začalo.

Je presne 9.00 hodín stredoeurópskeho zimného času. a prvého pretekára so štartovným číslom január 1. pondelok, odštartoval známy Slovenský atlét Ing Valenta. Po ňom v polminutových intervaloch ďalší a ďalší.

 

Na štarte pretekov - v kabáte štartér Ing. Valenta...

S číslom január 13. sobota aj Tony Kučera a po ňom zasa ďalší s kalendárovými číslami. Miernym stúpaním na Kačín v dobrej prachovej stope sa bežalo v celku pohode, podľa toho kto ako namazal. Alchýmia mazania bola celkom jednoduchá, obyčajná sviečka, parafín, alebo včely vosk. Niektorí si zadovážili klister, alebo skare ktorý napalovali horúcou žehličkou do sklznic.

 

...a už sme pripravený na štarte, v pozadí železničný "Červený most" nad údolím Vydrického potoka...

Lyže, obyčajné turistické s remienkovým viazaním Hutfild s nezafíxovanou pätou, topánky vysoké kožené a bambusové palice s veľkými krúžkami na spodu. Oblečenie, sveter, pumpky, kamašle a na hlave pletená čapica s brmbolcom alebo žokejka. V takejto výzbroji a výstroji sa pretekalo.

 

...štartovné číslo osem, otočený chrbtom, je Buro Kopal z trampskej osady PARTIA VESELÝCH, víťaz pretekov...

Tak asi v polovici pretekov náhle došlo ku zmene počasia. Oteplilo sa, nastal odmäk. Tým čo boli v stúpaní to nepodklzávalo a tým čo boli v klesaní nie a nie sa kľzať. Sneh sa lepil na skĺznice a tak mnohí zoškrabovali to čo na ne nageblili. Niekomu to pomohlo, niekomu nie. Ale bojovalo sa statočne. Nikto to nevzdal a tak mnohí prišli do cieľa úplne vyčerpaní ako náš reprezentant osady POLNOČNÍ MĚSÍC štartovné číslo marec 26 utorok ,Pikke Papay. Občerstvenie čaj a štamprlu rumu podávala nezištne i pani majiteľka Klepáča ktorá sa pridala k organizátorom a vďaka jej a jej manželovi zapožičali nám podkotol, s veľkým kotlom v ktorom sa ten čaj varil priamo u cieľa. Ušlo sa každému, pretekárom i bafuňárom aj dva či viackrát.

 

Vydarené preteky skončili. Víťaza pretekov ako aj umiestnie ostatných sa vyhlásilo v Klepáči. Víťazom tohto prvého trampského behu na lyžiach sa stal štartovné číslo marec 8 piatok Buro Kopal z trampskej osady PARTIA VESELÝCH. Po tomto akte rozšupla sa pravá trampská zábava s trampskou muzikou a tancom do neskorého večera. Po záverečnej každý odchádzal s pocitom dobre naplneného weekendu obohateného novým zážitkom na ktorý sa nezabúda. A od toho času trampi boli u Klepáča vždy vítaní hostia.

 

 

Podľa voľného rozprávania Vlada Domesa - Malého Vajca - Pinkertona

spracoval Luby  - Ľubo Domes.

Hudba v pozadí stránky Lojzko Kecal

Stránku pripravil Pekelník