A tak už prichádzame...

 ...ich cesta po výstupe z južných račianskych malokarpatských svahov lemovaná vinohradmi, neskoršie však už peknou stále stúpajúcou lesnou cestou smerovala na chrbát Malých Karpát a potom kratším zostupom do údolia trampskej "Mekky" bratislavských trampov, Severného Cowboyska...

 

 
 
 
 

 
...každý z tých čo pochodovali snáď bol trochu i unavený, ale s dobrým pocitom zo stretnutia s kamarátmi, dokonca  i tými, s ktorými  sa dlhšie obdobie nevidel a nestretol. Tu však už na tejto fotografii sa nachádza kultový "gamácký jeleň" a chlebíky...
Jeleň sa síce nedá zjesť, ale chlebíky áno. Každému po trojhodinovom pochode to dobre padne. No chlebíky s domácou masťou a zo soľou a to všetko bohato posypané cibuľkou, tie určite chutnajú na horskom lesnom vzduchu  lepšie, ako jedlá celebrít v mestských hviezdičkových hoteloch...

 

 
 
 
 

 
...a naozaj i keď kamarátov prišlo vela,  pre nich "gamácké" a "jicarillacké" kamarátky pripravili tejto pochúťky hodne a ušlo sa do sýtosti každému... Tí ktorí nemajú radi cibuľu dostali od kamarátiek z "jicariilli" čerstvo napečené domáce Novoročné koláčiky a zákusky. Skratka trampské pohostenie bolo naozaj pre všetkých účastníkov milé, ktoré vlastne nikto neočakával a tak poďakovanie patrí všetkým naším kamarátkam, ktoré sa o to postarali...

 

 
 
 
 

 
...áno je to grog, ale to nás akosi ani moc neprekvapilo, že osadníci navarili za niekoľko hrncov horúceho voňavého grogu, predsa tu je to taký "trojkráľový"  dlhoročný zvyk a naozaj to dobre padne v chladnom januárovom počasí...

 

 
 
 
 

 
...nie, nikto nečakal na grog v dlhej rade, barmani  a barmanky boli naozaj šikovní. Jediné však  čo nám už po dlhé roky nechcú prezradiť a neprezradili ani teraz, tak to je recept "gamackého" grogu, vareného podľa osadného receptu "jicarillakov". Možno až niekedy "jicarilláci" zmäknú a prezradia nám, ako sa to tajomstvo vlastne varí a čo všetko ten grog obsahuje,... tak vám to potom prezradíme na našich stránkach v niektorej našej rubrike /napr. HUMOR/ aby ste si ho na svojich trampských osadách dokázali uvariť aj vy...

 

 
 
 

 

 
...ano Milka a Pivčo z trampskej osady ČIERNA RUŽA takto postávajú, na sedenie je predsa len trochu chladno, popíjame grog a hovoríme o všetkom tom, čo sme si v minulom roku nestihli povedať...

 

 
 
 

 

 
...dôležité je to, že nikto sa nikam neponáhľa, nikto netelefonuje s mobilmi, možno tu vlastne ďaleko od civilizácie neni ani telefónny signál.  To však teraz vôbec nikoho nezaujíma a každý vychutnáva kamarátsku pohodu ktorá tu práve panuje... Lilík a Milan

 

 
 
 
 

 
...takto pekne v kruhu, popíjajúcich lahodný "gamacký" grog,  sme zastihli aj kamarátov trampov z Dunajskej lodenice v Karlovej vsi...

 

 
 
 
 

 
...kopa smiechu, vraj odfoť nás, do osadnej kroniky... no dobre, dobre, nemám to moc vo zvyku... grog ale spôsobil že som im odrezal nohy. Nevadí, na budúci rok si dám väčší pozor...

 

 
 
 
 

 
...a čo nového v Trnave? No prišli aj kamaráti z viacerých trnavských trampských osád... ale pokope sa my ich nepodarilo odfotiť i keď boli v hojnom množstve... neustále pobehovali od skupinky, ku skupinke,... ale veď tak to má vlastne byť, teda byť dobrým kamarátom každej správnej trampskej duši /a k "trnavákom" sa pridružili aj domáci zo "starčekárne"/...

Na fotografii Bublina z Trnavského BIELEHO TESÁKU a Bero z domácej osady JOKER.

 

 
 
 
 

 
...popíjame grog a fotografujeme... v strede s fotoaparátom je kamarát Jašter, ktorý sa práve plne venuje svojej reportérskej práci. Určite sa mu pár dobrých záberov ako obvykle podarí i napriek tomu, že je sychravý zamračený deň a fotografovanie je trochu obťažnejšie...

 

 
 
 
 

 
...a takémuto veľkému /profi/ Svoradovemu fotoaparátu určite nevadí sychravo a lesné pološero, takže sa už dopredu tešíme na pár pekných fotografii...

 

 
 
 
 

 
...nie, to nie sú "teľaciny", alebo obvyklé klasické trampské zelené  lesné torny splývajúce s okolitou prírodou. To je nová "medvedia" kolor móda v Malých Karpatoch, teraz vraj tak velmi - preveľmi dôležitá.
No vy to naozaj neviete že medvede, ktoré sa tu po tristo rokoch zrazu objavili  nás majú  vraj vidieť farebne  už zďaleka, aby /sme/ stihli včas utiecť a nám grennhornom neublížili?

...a
le, ale, Pekloš, veď to je len ohováranie. Pravda je však taká, že ten medveď sa minulý rok neďaleko týchto miest naozaj vraj potuloval a vlastne aj teraz sú tu "medvedi",  ale to súnaší kamaráti trampi z trampskej osady ČIERNY MEDVEĎ...

 

 
 
 

 

 
...prišli aj trampskí vodáci, KAMARÁTI ADMIRÁLSKEJ KOTVY z Dunajskej lodenice ADMIRÁL a na svojich vetrovkách sa pochválili s touto novou pekne vyšitou domovenkou...

 
 
 
 

 
...skoro by som bol zabudol...takýmto pekným táborovým ohňom nás privítali osadníci z GAME FARM, a Čika z trampskej osady GAME FARM povedal pár pekných slov a ucelených viet do Nového roku, spomenul aj kamarátov na večných nebeských cestách a hlavne prinášal do sychravého počasia vela dobrej nálady...

 

 
 
 
 

 
...a tu práve prebieha rozprávka o tom, prečo JICARILLA odovzdala štafetu poriadania tejto "trojkráľovej" tridsaťročnej akcie trampov, trampskej osade GAME FARM...ale vlastne je to akosi jedno, nič sa na organizovaní akcie nezmenilo a všetci pomáhali rovnako, tak ako predtým... len osadníkov z JICARILLI bolo stále každým rokom akosi pomenej, nuž darmo starneme  a žiaľ nie všetci z nich už do toho ich ďalekého  lesa pre chorobu a aj starobu vládzu chodiť...

 

 
 
 
 

 
...a aby sme sa cítili naozaj tak, ako sa na trampskom stretnutí patrí...zvuk gitár a prvé tóny všetkým známej trampskej hymny "vlajky" sú balzamom na dušu každého trampa...

 

 
 
 

 

 
...a takto sme si spoločne zaspievali našu hymnickú trampskú pieseň, ktorú si všetci ctíme a vážime. Potešujúce je aj to, že v našich radoch je stále viac a viac mladších, čo je znakom toho, že tá naša trampská cesta je určite správna...

 

 
 
 
 

 
...a tu už znejú trampské piesne naplno. Banjo má v rukách kamarát Gumi z trampskej osady Klondyke, gitaru Lojzko Kecál z MALÝCH BOBROV a mandolínu Slavo z osady MAUNA LOA...

 

 
 
 
 

 
...je chladno, možno trochu i prsty na strunách oziabu, no ako vidieť hudobníkom to ani moc nevadí...

 

 
 

 
 


..hrajeme, spievame a je nám tu fajn...

 

 
 
 
 

 
...rodinná lesná pohoda v trojici, kamarát Yetti , dcérka Danka a manželka Janka...

 

 
 
 
 

 
...ako však vidieť, tak to zamračené bezsnežné januárové počasie nikoho moc nemrzí a na campe "gamákov" vládne pohoda. To potvrdili aj kamarátka Beatka a Krýgel z trampskej osady ČIERNA ĽALIA...

 

 
 
 
 


...no čo dodať, fotografia môže zostať aj bez slov. Ale niekedy nás je viac, niekedy menej, velmi dávno aj Werich v svojej jednej známej  piesni spieval také dajaké slová že "...jednou sme nahoru, podruhé zas dole"... Tak o rok si to zopakujeme a budeme zas určite hore, teda príde nás viac. Teraz je nás pomenej, lebo výdatné  upršané včerajšie celodenné a nočné daždivé januárové počasie vela kamarátov odradilo a vlastne aj na tento dnešný deň boli hlásené silné dažde, čo sa našťastie meteorológom vôbec nesplnilo a my sme nezmokli...

 

 
 
 
 

 
...a tu sme sa už rozchádzali, niektorí domov, iní do okolitých trampských osád a poniektorí tu spolu aj s domácimi zostali na osade aj prespať do budúceho víkendového dňa.

Pár kamarátov  sa však navečer vybralo aj do povestnej košarišskej trampskej krčmy, s názvom "ZAPADNUTÝ KÚT" /s jemným prívlastkom country club/.

Tak poďme sa tam pozrieť, či povestný klub trampov nestratil na svojej popularite...

 

 
 
 

 
 
 
 
 
 

 
...ZAPADNUTÝ KÚT, nazvaný podľa známej Glufovej piesne, ktorú o tejto trampskej krčmičke zložil pre kapelu KALUMET, je naozaj na vysnívanom konci sveta, odkiaľ žiadne cesty ďalej nevedú a to je pre trampov veľkým šťastím, asi takým, že sa tu cítia dobre a radi sa tu cez víkendy zastavia a stretávajú. Vždy cez víkend tu hraje akási, väčšinou velmi dobrá kapela a často i trampi zahrajú svoje obľúbené  trampské songy...

 

 
 
 
 

 
...hneď po príchode do ZAPADNUTÉHO KÚTA nám bolo jasné, že muzika v dnešný večer bude viac než dobrá, keď sme v muzikantskom kúte zbadali s gitarami kamarátov Kimáka z bývalej skupiny HARWESTRI a Kýblika z BELASÝCH...

 

 
 
 
 

 
...a pri počúvaní muziky sme stretli aj kamarátku Janku - šerifku ZAPADNUTÉHO KÚTA a Maťu z račanskej trampskej osady URAGÁN...

 

 
 
 
 

 
...pri barovom pulte sa snažili najčerstvejší  úplne noví barmani Anita z trampskej osady ESTACADO  a Sergej z vodáckej trampskej partie KAMARÁTOV ADMIRALSKEJ KOTVY. Je nutné uznať že na prvý pokus im to išlo docela dobre...

 

 
 
 
 

 
...a to už na dlhšiu chvíľu a úspešne prebrali spevácku štafetu kamaráti Gumi a Žltko...

 

 
 
 
 

 
...no áno, je to pohoda žiadne veľké decibely a kopec dobrých trampských songov...

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 
...k hudobníkom si prisadli aj Jašter a Jašterka a Janka z STO NEMECKÁ DOLINA. Hralo sa dlho do noci a nikomu sa akosi nechcelo ísť spať...no už čo s načatým večerom... dobré jazyky tvrdia že vraj spať treba ísť až ráno...

 

 
 
 
 

 
...a tu práve fotografuje /či iba chce fotografovať/ kamarát Rebro...

 

 
 
 
 

 
...v kútiku sa schovávali a počúvali hudbu aj kamaráti z  trnavských trampských osád....

 

 
 
 
 

 
...aj trampská osada BIELY NETOPIER tu mala svoje zastúpenie kamarátom Pelom /v pozadí/ a tiež sme stretli kamarátka Vierku a Jozefa /Sépla/ z trampskej osady JICARILLA...

 

 
 
 
 


..už len zopár piesní, veď hodinky na ruke  práve ukazujú polnoc...

 

 
 
 
 

 
...ranný hudobný pozdrav  po peknom večere a prebdenej noci vyzerá akosi takto... ale určite sa tu v ZAPADNUTOM KÚTE stretneme zas niekedy - možno už čoskoro - inokedy.

 

 

 

Pieseň v pozadí stránky "SLEPIČKA" hrajú STARÝ ORCHESTRIÓN

a  spieva  kamarát Lojzko Kecal z trampskej osady MALÍ BOBRI.

Pieseň zložil Vl. E. Fořt. 

Grafika, fotografie a text na tejto stránke Pekelník.

 

 
 
 
 
 

 

© Pekelník 2013