Takto nazvali skauti z Bratislavy a ich 13. zbor svoje jednodenné jarné putovanie a výstup na tri vrcholy kopcov nachádzajúcich sa mimo hlavného hrebeňa, zo severnej strany Malých Karpát.

Pozvanie, samozrejme adresované skautom na tuto zaujímavú akciu, ktorá sa konala 26. marca 2011, som našiel predtým na internetových skautských stránkach s veľmi lákavou vetou ktorá oznamovala

"Kopce a pripravené úlohy už na Teba netrpezlivo čakajú.

Toto predsa nemôžeš vynechať!!!

Pekne zbaľ batoh a vyraz na tieto kopce..."

Tato výzva skautov vo mne rezonovala a tak som naozaj nevynechal možnosť sa k výzve pripojiť svojou účasťou. Zbalil som teda batoh, tak ako to bolo v pozvaní odporúčané a vyrazil aj ja. Samozrejme, že táto výzva nebola adresovaná mne, veď nie som skaut a  skôr sa cítim byť iba ich fandom a priateľom. Skautská jarná výzva však bola natoľko lákavá že som jej neodolal a toto skautské jarné volanie som premenil na skutočnosť.

Na všetky tri vrcholy som si však netrúfal a tak som si v ten deň vystúpil aspoň na jeden z určených vrcholov "TROJKOPČÁKU",

Volhovisko - N 48°17'38.7" E 17°08'22.5"

Samozrejme že v uvedený deň som mal smolu a nikoho zo skautov a ani skautikov, ale ani iných priateľov prírody som v tomto lese nestretol. Určite tam však boli, ale v iný denný čas ako ja.  Avšak schránku s ich úlohami, ktoré mali v tento deň, pri zdolaní vrcholu splniť a odovzdať skautským vedúcim som našiel a ich odkaz som si zo záujmom prečítal.

...kóta Volhoviska /587 m.n.m./ zo skautským odkazom...

...odkaz skrýval jednu zo súťažných otázok pre skautské družiny...

Takže táto "trojkopcová" skautská akcia, ako vidieť aj z nájdeného odkazu sa naozaj konala a podľa získaných overených správ zo skautských kruhov, na malokarpatské kopce 26. marca 2011 liezlo a vyliezlo 128 skautov a skautiek, v zostave 4 roverské, 5 skautských a 7 vlčiacko - včielkárskych družstiev. Skauti si odnášali na pamiatku z tejto ich akcie tradičnú placku /trampský povedané aj camrátko/ a bol to ich 19. ročník tejto "trojkopcovej" akcie.

I keď tento deň nebol akosi vôbec jarný a na hrebeni Malých Karpát, kde táto jarná skautská akcia prebehla, les sa ešte nestihol prebudiť celkom zo zimného spánku, skôr bol šedý, bez známky zelene, iba mach obrastajúci kmene padnutých stromov a skaľ bol akosi zelenší, ale sneh už nebolo vidieť ani v blízkych severných studených malokarpatských dolinách.

V tejto lesnej šedi ktorá v tento deň pri potulkách jarným lesom nás sprevádzala, slnko iba na pár minút nakuklo z oblohy cez hmlový opar a znovu sa schovalo, nechtiac vítať akosi jar.

A vtedy som našiel prvé jarné huby, ktoré svojím nádherným sfarbením oznamovali pútnikovi po malokarpatských vrcholoch, že jar už určite je na ceste a čoskoro dorazí i do týchto končín.

A naozaj ma tento nález Ohnivcov potešil a vlastne o tú hubársku krásu som sa rozhodol podeliť aj s vami, ktorí ste ešte nestihli zistiť že jar už máme naozaj tu. Tieto moje jarné fotografické - hubárske úlovky, nech sú zároveň i pre vás pozvaním na lesné potulky prebúdzajúcou sa malokarpatskou prírodou zo zimného spánku.   Pekelník T.O. HAY RIVER 26. marca 2011, Malé Karpaty.