Kde niet poznania minulosti,
    nemôže byť vízia budúcnosti.

                                     L. A. Sabatier



 
 
 
 
 
 
 
 
 
   

Nielen trampingom je tramp živý...

 

Koncom januára 2013 sme s manželkou boli navštíviť dcéru, ktorá žije aj s manželom blízko francúzsko belgických hraníc v meste Lille. O dôvodoch snáď ani netreba písať, kto je rodič a dieťa mu už 12 rokov žije v relatívnej diaľave, si ich vybaví, kto nie, zbytočne mu o nich hovoriť.
Keďže v tejto časti Francúzska, koncom januára, vládla až netradičná zima, okorenená aj hustým snežením, po zvládnutí prác spojených s vŕtaním dier a osádzaním skriniek a osvetlenia v novo prenajatom byte, došlo na hútanie čo s voľným časom.

No a tu sa dostávam k zmyslu nadpisu. Hoci skoro všetok voľný čas sa snažím tráviť v horách a to aj zahraničných, nikdy nepohrdnem možnosťou spoznať históriu štátu, mesta, hradu a to vo všetkých formách ľudskej činnosti.

Týždeň som sa takto túlal Parížom a jeho múzeami, Rímom a Vatikánskym múzeom. V parížskom Louvre som bol už tri krát a veru aj štvrtý krát by som chodil so zatajeným dychom a vyvalenými očami.

Preto keď sa dcéra zmienila o tom, že v decembri otvorili v neďalekom Lens Louvre, trochu nechápavo som ju počúval. Vraj to je najnovší svetový trend a svetoznáme múzeá svoje meno používajú ako obchodnú značku a otvárajú múzeá pod touto značkou po svete. Tretí Louvre sa vraj stavia v Abú Dabí.

Francúzi ho postavili vraj za peniaze z Eurofondov. Spiatočný lístok na vlak z Lille do Lens a autobus, ktorý Vás zoberie na stanici a vyloží pred múzeom, stojí 7,80 €. Vstup je po celý prvý rok prevádzky zadarmo. My sme šli autom, ale aj tak sa nám tu o takejto regionálnej a medzirezortnej spolupráci môže len snívať.

 
 

 
Louvre v Lens je moderná, prízemná, skleneno hliníková stavba. Pri vstupe Vás prekontrolujú ako na letisku pri odlete, ale potom máte ničím nerušený prístup k historickým sochám, obrazom.

 
 
 
 

 
Len veľmi malé, alebo veľmi cenné predmety sú pod sklom, všetko ostatné máte na dosah ruky.

 
 
 
 
 
 
 

 
Že to tu ešte len zabiehajú, nám dokázalo multimediálne zariadenie, ktoré Vám okrem výkladu poskytne aj obraz a Vy si môžete navoliť každý konkrétne vystavený predmet. Bolo len vo francúzštine.

 
 
 

 
Ako sa môžete presvedčiť, fotiť som mohol koľko som chcel a čo som chcel. Zakázaný bol len blesk, ale osvetlenie aj vďaka celopresklenenej stene bolo perfektné.

 
 
 
 

 
Výstava začína dielami 3 500 pred n.l. a končí Veľkou Francúzskou revolúciou.

 
 
   
 
 
 
 
 
   
 
 
 
 
   
 
 
 
 
   
 
 
 

 
Keď už nohy nevládali chodiť a hlava vnímať to množstvo informácií, sadli sme si do miestnosti určenej na piknik a nikto sa nepohoršoval nad tým, že sme si vybalili vlastnú stravu. Kto ju nemal, zašiel si k pultu a objednal si z bohatej možnosti občerstvenia.

 


Za oknom napokon vyšlo slniečko a my sme vyšli do vržďiaceho snehu pod blankytne modrou oblohou. Parkovali sme neďaleko pri futbalovom štadióne, kde miestne Lens hrá prvú francúzsku futbalovú ligu. Porovnávať to s bratislavskými futbalovými štadiónmi ani nejdem a to už nehovorím o supermodernom štadióne so zaťahovacou strechou v Lille. Ale to je zase o inom, lebo trampi nie sú len trampingom živí.

Sido Biatec

 
 
 
 

 
 

Fotografie a text na tejto strane Sido z trampskej osady BIATEC
 

Hudba v pozadí
Mr Douglas
BELASÍ

 

Stránku pripravil Pekelník 2013

 

 
 
 
 

 

© TRAMP NET Pekelník