My sme 15. mája odleteli  z kanadského Vancouveru na Slovensko. Ako obyčajne, v Bratislave sme mali program nabitý návštevami rodiny, kamarátov a známych. Boli sme pri Dunaji na rybacích hodoch organizovaných prievozskými trampami, dva krát v Karlovej Vsi na slezine bratislavského Tramp klubu a tiež v trampskej chatovej oblasti na Košarisku. Milým prekvapením bolo stretnutie s priateľmi v Bratislave, ktorí žijú v zahraničí. Z Austrálie tu boli Vávrovci a Blcha s Muškou a z Kanady z Winnipegu Paličkovci.

Z Bratislavy sme sa vybrali na 12 dňovú cestu do Grécka. Tam sme išli autobusom a späť sme leteli. Prvá časť, 6 dní, bola poznávacia, preto autobusom, v druhej polovičke sme sa 6 dní opaľovali na pláži. Pre nás bola zaujímavá prvá časť. Prvou zástavkou bola prehliadka druhého najväčšieho gréckeho mesta Thessaloniki. Tu sa stretá históriou opravené staré mesto s modernou architektúrou dneška.

Thessaloniki

Thessaloniki

Odtiaľto sme prešli do Meteori, známej kláštormi, ktoré sa týčia na vrcholoch obrovských skalných brál.

Meteora

Meteora

Na ceste do Delf, najslávnejšej veštiarne antického Grécka, sme prechádzali cez Thermopylský priesmyk, kde sa odohrala najväčšia bitka v dejinách starého Grécka. Spartský kráľ Leonidas tu spolu s 300 vojakmi dlho odolávali presile perzského vojska. Až zradou sa peržanom podarilo poraziť a do jedného zničiť spartské vojsko.

Akropolis

Z Delf sme pokračovali cez Théby, Korint – ktorý je známy Korintským kanálom a cez mnoho ďalších historických miest, do Atén. V Aténach sme strávili dva dni prehliadkou historických pamiatok a nového moderného mesta. Videli sme Akropolu s Pantenónom, Erechteiónom a ostatnými chrámami, výmenu stráží pred vládnou budovou, bohaté obchodné ulice a dokonca aj blší trh.

Korint

Panthenon

Erechteionon

Po šiestich dňoch putovania sme sa premiestnili na ostrov Evia – druhý najväčší grécky ostrov, kde sme na pláži a pri bazéne prežili ďalších 6 dní. Potom nás už čakal návrat do Kanady.

Atheny

Po návrate do Kanady nás tu čakalo typické Vancouverské počasie. Tri , štyri dni slnečno, potom dva, tri dni dážď. Podľa plánu som chcel, s pomocou u nás bývajúceho priateľa, cez leto natrieť náš dom. Je ale ťažko natierať keď prší, alebo je tesne po daždi. Z celého domu sme stihli asi jednu tretinu. Nie len kvôli počasiu sme nesplnili plán. Koncom júla na dva týždne prišli naši známi z Austrálie, ktorým som robil sprievodcu po Vancouvery a juhozápadnej časti Britskej Kolumbie. Hlavne chceli vidieť Whistler, kde budú v roku 2010 Zimné Olympijské hry. To bolo ďalšie prerušenie práce no a 23. augusta prišli Pivčovci z Bratislavy na 6 týždňov, čo bol koniec práce na dome.
 

Dňa 27-eho augusta sme vyrazili na 11.000km dlhú cestu. Prešli sme celý západ Spojených štátov a navštívili mnoho amerických národných parkov. Začali sme v Yellowstone, kde sú desiatky gejzírov s horúcou vodou, s najznámejším Old Faithful (Starý dôveryhodný), ktorý už viacej ako 120 rokov, chrlí vodu do výšky niekoľko desiatok metrov, pravidelne každých 92 minút.

Yellowstone

Yellowstone

Ďalšou zaujímavou zastávkou bol koloradský národný park Skalistých hôr. Tu sme sa prechádzali vo výške 3713m, za krásneho slnečného počasia.

Colorado

Colorado

Všetky parky v štáte Utah sú z červeného pieskovca. Pretože pieskovec je relatívne ľahko vo vode rozpustný, za milióny rokov, tam voda v tých skalách vyhlodala prečudesné útvary. Vznikol Arches park (Park oblúkov), kde je vyše 2000 rôzne veľkých a rôzne tvarovaných skalných oblúkov, Canyonlands park (zem kaňonov), kde sa voda zahryzla hlboko do zeme a vytvorila spustu kaňonov.

Utah

Utah

Utah

Najkrajší a najfarebnejší je Bryce Canyon park (Brajs kaňon). Sú tu hlboké údolia, plné zvláštnych, červeno, ružovo až do žlta sfarbených útvarov, nazvaných Hoodoos (hudús). Hudús pripomínajú vežičky s malou čiapočkou. Čiapočka je obyčajne šedej farby, odolnejšia proti vode a chráni skalu pod ňou, aby ju voda nerozložila.

Utah Bryce

Utah Bryce

Utah Bryce

Na juhu Koloráda nás čakalo niečo celkom iné – Mesa Verde park (približne „zelený stôl“). Nie sú tu krásy prírody, ale 2000 rokov stará história neznámych ľudí, ukrytá v hlbokých kaňonoch, už dávno vyschnutých riek. Nebudem popisovať ako to vyzerá, priložený obrázok ukazuje detaily osídlenia, akých je tu niekoľko desiatok. Tí čo tomu rozumejú, hovoria, že prvé stavby vznikli okolo roku 100 nášho letopočtu a boli opustené okolo roku 1275, keď v tejto oblasti mnoho rokov nepršalo.

Colorado_Mesa Verde

Colorado_Mesa Verde

Arizona_Grand Canyon

Arizona_Grand Canyon

Grand kaňon nás uchvátil svojou mohutnosťou. Skoro dva kilometre hlboké, medzi 6 až 20km široké údolie vytvorila za milióny rokov rieka Kolorádo. Nie je to jeden homogénny kaňon, ale veľa vedľajších ramien, podľa toho, ako skala odolávala prúdiacej vode, sa tu preplieta okolo hlavného koryta. My sme obdivovali jeho mohutnosť zhora, ale veľa mladých ľudí sa spúšťa dolu k rieke, aby videli rôzne sfarbené vrstvy pieskovca a vápenca, skál, v ktorých kaňon vznikol.

V Las Vegas, kde sme strávili ani nie dva dni, sme obdivovali, ako ľahko sa nechajú ľudia obrať, o svoje, mnohokrát ťažko zarobené peniaze. Stačí postaviť pyramídu, Eifelovku, alebo námestie Sv. Marka z Benátok a ľudia dobrovoľne vyprázdňujú svoje peňaženky. Odtiaľto sme pokračovali do Údolia smrti, kde, aj keď už bola polovička septembra, boli teploty okolo 40°C a vietor bol tak horúci že pálil. Pri tej vysokej teplote a vrelom vetre, v najnižšie položenej oblasti v celých Spojených štátoch (86m pod úrovňou mora) bola v malom jazere voda. Asi je plná soli, že sa neodparila.

Keď sme prekročili pohorie Sierra Nevada dostali sme sa do kalifornskej ovocinárskej oblasti. Desiatky kilometrov na oboch stranách cesty, nebolo nič len ovocné sady. Hrušky a jablká sa striedali s citrónmi, pomarančmi, hroznom a iným ovocím. Všetko umelo zavlažované. Vodu ťahajú stovky kilometrov, aby oživili zem, ktorá ináč by bola vyprahla polopúšť. Odtiaľto sme sa dostali do Sequoia parku, kde rastú najväčšie stromy na svete. Nie sú najvyššie, ale majú najväčší objem dreva. Dva najznámejšie stromy sú General Sherman a General Grant, z ktorých každý má pri koreni priemer skoro 12m, sú okolo 90m vysoké a sú 3200rokov staré. Prvá haluz vyrastajúca na Shermanovi má 1,2m v priemere. Najvyššie stromy sú v Redwood parku (Červené drevo) pri pobreží severnej Kalifornie. Tieto dorastajú do výšky 112m, priemer majú 6,6m a žijú 2000 rokov (ak ich nevysekajú).

Yosemite park

Najznámejším a najkrajším parkom v Kalifornii sú Yosemite. Je tu hodne stromov a zelene, vysokých brál a vodopádov. Bohužiaľ, keď sme tam my boli, z mohutných vodopádov ostali len čurkajúce potôčiky. Dlho trvajúce sucho odnieslo vodu.

Sequoia park.

Domov sme sa vracali po pacifickom pobreží. Skalnaté útesy sa tu striedajú s krásnymi plážami, alebo piesočnými dunami, vysokými niekoľko desiatok metrov. More je divoké, vlny a vietor bičujú brehy. Len veľmi málo ľudí sme videli vo vode. Voda aj v lete je veľmi studená.

Po dvoch dňoch cestovania pri mori sme sa zastavili v Portlande u známeho trampa Lupina, ktorý nám ukázal kus oregonskej divočiny. Na ceste domov sme odbočili k sopke Sv. Heleny, ktorá vybuchla 18. mája 1980. Vzdušnou čiarou je sopka od nás okolo 300km, keď buchla, u nás rinčali okná a ja som si myslel, že niekde poblízku niečo vybuchlo. Zahynulo pri tom 57 ľudí, sopka sa znížila o 375m a na prach sa zmenilo 2.5 kubických kilometrov skaly.
 

Sopka Sv. Helena v štáte Washigton

Oregonske pobrezie

Tým sme ukončili naše tohoročné potulky. Dlho nám trvalo než sme sa z tej dobroty dali trocha do poriadku. Tešíme sa na Vianoce a plánujeme budúcoročné dovolenky.

Zdraví a hodne zdravia želá Jozef - Mrco

/Tieto nádherné fotografie, ktoré ste mali možnosť vidieť na tejto stránke, fotografoval Jozef Martinka - Mrco/.