"...to znám, to dobre znám,
           na koľejích  chudej hobo
                            neni nikdy sám..."
         
 
/z americkej trampskej piesne/
 
 
 
 

 
 
 
 

 
 
 
 
 
 
 
 
 

 

CESTAMI I ŽELEZNIČNÝMI TRAŤAMI

SLOVENSKÝCH BESKÝD A KYSUCKÝCH VRCHOV

 

 
 
 
 

 

Naša, tak trochu rôznorodá trampská partia z viacerých trampských osád, sa tu na týchto romantických miestach stretla a potom putovala cestami i necestami Slovenských Beskýd a Kysuckých vrchov.
 Hore zľava: Betka, Pelo z T.O. Biely netopier, Marta, Žĺtko, Anka z T.O. Čierny medveď, Šesták, Beba, Čoky z T.O. Biely netopier
Dole zľava : Mono - z T.O. Zlatá líška, malý Máťo z T.O. Čierny medveď, Olarik z T.O. Biely netopier, Janka z S.T.O. Nemecká a  Betka...

 

 
 
 
 

V prvý predlžený májový víkend sme prijali pozvanie na kysucké lazy od kamaráta Olárika, z trampskej osady BIELY NETOPIER, ktorý tu má chalupu. .... neľutujeme, je tu prekrásna príroda a množstvo zaujímavých miest ktoré si určite treba pozrieť...

 

 
 
 

 

V okolí Olárikovej chalupy, na skoro už vyľudnených lazoch sú veľké pasienky, s peknými prírodnými scenériami...

 

 
 
 
 

Je tu i veľa rôznorodých stavieb, ktoré pripomínajú nie práve najľahší minulý život osadníkov lazov....toto je jeden z množstva starých, dnes už  málo používaných senníkov...

 

 
 
 
 

...a krytá studňa ktorá v dnešných časoch už len občas občas slúži  chalupárom...

 

 
 
 
 

Dnešná doba tieto lazy skoro úplne vyľudnila... mladí ľudia odišli za prácou a ľahším životom do miest...  zostali však hlavne tí starší, ktorí boli na drsnejší spôsob života naučený... Na fotografii je  jedna z veteránok, s takmer prázdnych lazov, ktorá ako hovorí, cchce dožiť svoj ťažký život tam, kde sa narodila....

 
 
 
 

No mnohé staré drevené obydlia na lazoch zostali už len torzami časom rozpadnutých dreveníc a určite, keby to vedeli, by mohli veľa rozprávať o osudoch lazníkov ...

 

 
 
 
 

Veľa dreveníc starých obyvateľov lazov po ich opustení sa našťastie zachovalo a  bolo prerobených na víkendové chalupy, do ktorých však vdýchla trochu inú podobu dnešná nová moderná doba...

 

 
 
 
 

Do neba vztýčené ako prsty, čakajú kostry smrekov na nový prídel sena. Bude ich mať ešte niekedy kto naplniť ?

 

 
 
 
 

Aj keď počasie neveštilo nič dobré, na jednu z našich  túr do Novej Bystrice sme sa pobrali okolo starých lazov, s vidinou získania nových zážitkov a smerovala do  Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke...

 

 
 
 
 

V  skanzene nás privítal "Totemový stĺp" Múzea kysuckej dediny...

 

 
 
 
 

Úplným prekvapením... o ktorom sme však už dopredu vedeli, bola tunajšia lesná železnička, ktorá kedysi na Vychylovke zvážala drevo... prekvapením preto, že ešte i dnes, keď jej životnosť dosiahla presne osemdesiatročné jubileum, je života schopná a  rozváža síce už nie drevo, ale turistov...

 

 
 
 

 

Najcennejší úsek tejto romantickej lesnej železničky, z kysuckej stanice Kubátkovia do oravskej stanice Tanečník v dĺžke 8 km sa zachoval a  trať tu prekonáva v troch úvratiach cez sedlo Beskyd výškový rozdiel 217 metrov. Na fotografii je parná lokomotíva, vyrobená okolo r.1900, ešte za monarchie v Budapešti, z rozchodom koľ 760 mm... Nutné je tiež pripomenúť že pôvodné trate tejto železničky, ktoré sa postupne rozpínali do jednotlivých dolín  a ich celková dĺžka bola až 110 km.

 

 
 
 

 

A ešte na rozlúčku s týmto nádherným romantickým krajom...  je jeden síce zo zamračených, ale i tak krásnych pohľadov z lazov na Starú Bystricu. Je to krásny zážitok túlať sa týmto krajom, ktorý kamarátom doporučujem, ak ich sem raz vander po Slovensku zaveje.

 

 
 
 
 

 

Pre TRAMP NET fotografoval a napísal kamarát Mono,

z trampskej osady Zlatá líška, Bratislava - Rača