Keď sa povie indiánske leto, tak ihneď ma napadá Kanada,
lebo kde inde, keď nie
tu, od morských pobreží, na nekonečných prériách, až k úpätiam Skalistých hôr.
Farebná škála aká sa
nedá namiešať žiadnym umelcom, hra farieb, ako keby náš
najväčší tvorca mal tú najkrajšiu paletu farieb, zážitok
ktorý sa dá ťažko opísať slovami.
Po nekonečnej ceste zo starého kontinentu stretneš
krajinu úsmevu a kde ešte
aj policajt ktorý ti dáva pokutu to robí s úsmevom na tvári a
ľudská súdržnosť je tu taká, aká
sa už vytráca z nášho bežného života.
Kanada, jedno z posledných miest na zemeguli, kde ešte
človek a príroda žijú v
ako takej harmónii.
Kanadsko - americké mestá, až na pár výnimiek sa veľmi na
seba podobajú, preto
sme zvolili našu cestu za krásou a poznaním do prírody, poriadne si užiť
jeseň. Našťastie počasie
hralo s nami a tak sa indiánske leto ukázalo v pravom
svetle, počas celého nášho
mesačného pobytu.
Myslím si
však, že treba nechať rozprávať
fotografie, ktoré akosi ani nepotrebujú moc komentára.
|