"...My v Paříži se sejdeme
          a v Barceloně ruku  stiskneme si
          a rozhoupáme svěží vzduch pod
                               kanadskými lesy...
"
           
/z českej trampskej piesne/

 
 
 
 
 
 

 
 
 
 
 
 
 
 

 

SPLAV RIEKY TESLIN V KANADE

/ Z trampského zápisníka kamaráta Jozefa Martinku /

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Zraz účastníkov splavu bol v nedeľu 31. júla 2005 v cempgraunde u Johnson Crossing, tam kde Alašská hajvejka prechádza cez rieku Teslin. Zišlo sa nás vyše 70, pri táborovom ohni sme si vypočuli inštrukcie (dva dni sa bude ťahať a každý tretí deň bude oddychový v spoločnom kampe, na vopred určenom mieste), dostali sme podrobné mapy rieky, upomienkové tričká, odznaky a nášivky, zvítali sme sa so starými známymi a zoznamovali sa s tými, ktorých sme stretli prvý krát. Po pár hodinách spevu sme zaľahli, aby sme sa ráno zobudili do krásneho slnečného rána 1. augusta a mínus 2 stupne teploty.

 

 
 
 

 

Krátko pred prvým spustením na vodu.

 

 
 
 
 

Každý rýchle balil a nosil k vode (asi 200m), aby sa aspoň trocha zahrial. Kanojky, vesla a záchranné vesty nás čakali u vody, naložili sme našich, asi 150kg batožín a vydali sa na cestu. Prvý deň bol podla mňa najťažší. Okolo obeda sa rieka rozliala do šírky aspoň na kilometer, skoro stála a začal fúkať protivietor. Podlá plánu sme chceli uraziť okolo 50km, ale po asi 40tich sme to vzdali, postavili stan a uvarili večeru. Milan, môj švagor a spolujazdec, zobral udicu, že skúsi, či v tej vode niečo žije. Netrvalo ani 5 minút a vytiahol asi dvojkilovú šťuku. Tým začala rybačka, na ktorú mnohí dlho nezabudnú. Každý kto mal udicu chytal a každý chytil. Ja nie som rybár, tak neviem mená tých rýb, ale bolo veľa šťúk a potom podobné našim pstruhom, ale trocha väčšie. Niektorí ich mali na večeru 10 až 15.

 

 
 
 

 

Prvý spoločný odpočinkový deň.

 

 
 
 

 

Prvý spoločný odpočinkový deň. Pred zapálením vatry. Prvý zľava je kamarát Fredo z bratislavskej trampskej osady ONTARIO.

 

 
 
 

 

Na rieke Teslin.

 

 
 
 

 

Neskutočná krása rieky Teslin.

 

 
 
 

 

Na druhý deň sa rieka roztiekla, tak sme dohnali, čo sme neurobili včera a zaparkovali sme na prvom spoločnom cev ktorejmpe. Tu nás čakalo nové prekvapenie. Les bol plný húb. Dubáky, kozáky, kremeňáky a mnoho ďalších. Nakoniec sme sa divili, prečo ťaháme so sebou toľko jedla, keď príroda je tak štedrá. Ďalšie dva dni boli trocha opršané. Tí, ktorým sa ráno nechcelo vstávať a pozde vyrazili, chytili poobedňajšie búrky a zmokli na vode. My sme ich vždy predbehli a keď začalo pršať, náš stan už stál. Druhý spoločný cemp bol pri sútoku Teslinu a Yukonu, 200km od štartu. Počas zlatej horúčky tu bol oddiel Canadskej Kráľovskej Jazdnej Polície (RCMP), aby dohliadali na dopravu na rieke. Tu sme okrem výdatného dažďa, zažili aj dobré krupobitie. Tým ale skončilo zlé počasie a zbytok cesty sme mali krásne, letné (na severské pomery) počasie. Pretože rieka dobre tiekla, trocha sme potiahli a k tretiemu spoločnému cempu sme dorazili za deň. Neobanovali sme tú drinu. Bolo to najkrajšie miesto z celej cesty.

 

 
 
 

 

Pani los-ová (moose) s teliatkom.

 

 
 
 

 

Bobor.

 

 
 
 

 

Po zapálení vatry.

 

 
 
 

 

Do Yukonu tu vteká Big Salmon River, veľká losia rieka, v ktorej sa výborne kúpalo, okolo rástli voňavé borovice, jedným slovom zemský raj to na pohľad. Dokonca sme v noci videli aj polárnu žiaru. Strávili sme tu dva krásne dni, pri veľkom táboráku sme sa všetci ešte raz stretli, vymieňali sme si adresy a sľubovali, že niekedy, niekde na inej rieke sa znova stretneme. Za dva dni potom sme dorazili do Carmacksu (Karmaxu) odkiaľ sme sa rozišli do mnohých častí sveta. Na vode boli kamaráti z Čiech, Slovenska, USA, Kanady a najďalej to mal Franta z Adelaidy v ďalekej Austrálii.

 

 
 
 

 

Pri táboráku na Big Salmon River

 

 
 
 

 

Orol ulovil rybu.

 

 
 
 
 

 

Dodo a Milan, starí bratislavčania.

 

 
 
 

 

Na vyhliadke nad sútokom riek Teslinu a Yukonu v Hootalinque.

 

 
 
 

 

Spoločná fotografia z Teslin river, posledný deň pred odchodom z Big Salmon river.

 

 
 
 

 

Naši prepravcovia nás, aj kanojky vyzdvihli 12. augusta a dopravili na Fredovu farmu, odkiaľ sme vyrazili na cestu domov, ktorá nám trvala 7 dní.

Cestou sme sa zastavili v starej indiánskej dedine s mnohými peknými totemami a malým múzeom o histórii Indiánov v tej oblasti.

 

 
 
 

 

Indiánska osada.

 

 
 
 

 

Múzeum v indiánskej osade.

 

 
 
 
 

Tiež sme sa boli pozrieť na rieku v ktorej tiahnú lososy a medvede hlavne grizly ich tam naháňajú.

 

 
 
 

 

Mladý grizly na Salmon River, u mesta Hyder na Alaske,
na nasej ceste domov.

 

 
 
   

 

Jozef Martinek - Mrco
COQUITLAM BC
CANADA

Foto:
Milan a Franta