"Každého jitra z toho přístavu
    vyplují bárky a lodě do moří,
      a slunce kulaté jak míč
       v ranním úsvitu
         v dáli se z hlubin vynoří..."


/pieseň -
M.Hadjidakis -  Zděnek Borovec/


 
 

   

 
 

 

TRAMPSKÁ NÁMORNÁ EXPEDÍCIA JADRAN

15.IX. - 23.IX.2006

 

 
 
 

 

Už je to skoro pravidlo že si partia kamarátov z rôznych bratislavských trampských osád naplánuje raz za dva roky spoločnú expedíciu na more do Chorvátska. Tieto sny a  túžby o dobrodružných cestách na mori, kované pri spoločných posedeniach na trampských osadách a pri táborákoch sa stali opäť stali skutkom aj na jeseň minulého roku, v septembri 2006.

 

 
 
 

 

Plachetnica BAVARIA- 47 Vela II.

 

 
 
 

 

Trampskú expedíciu Jadran 2006 viedol skúsený "Morský vlk", kapitán - kamarát Filozof z bratislavskej trampskej osady TRHANI, na  jachte BAVARIA- 47 /jednosťažňová plachetnica- 2 plachty a motor Diesel - 590 k/.

Posádkou plachetnice boli kamaráti  Šesták a Šaman z trampskej osady BIELY NETOPIER, Čika z trampskej osady GAME FARM, Maťo z trampskej osady ČIERNY MEDVEĎ, Džipo, Šaňo a Barbus z STO NEMECKÁ, Mono z trampskej osady ZLATÁ LÍŠKA, Laco a Cecek - kamaráti z Gbelov a kamarátka Norika.

Lodný denník viedol kamarát Šaňo z STO Nemecká. Vďaka jeho zápiskom môžeme túto morskú cestu priblížiť i iným kamarátom na stránkach TRAMP NET.

Výpis z lodného denníku na našej stránke je samozrejme krátený a neobsahuje detaily, ktoré vlastne pre čitateľa ani nie sú moc dôležité.

 

 

 
 
 

 

Kapitán plachetnice Bavarie - 47
kamarát Filozof

 

 
 
 

 

Plavili sme sa pod Chorvátskou vlajkou...

 

 
 
 

 

1. Deň - 15.IX.2006

Cesta autami z Bratislavy na Maďarské hranice do Rajky, maďarskom do Slovinska.

2. Deň - 16.IX.2006

Slovinskom cez Mursko - Središče, prechod do Chorvátska. Chorvátskom cesta autom viedla cez Čakovec, - Varaždin, - Gospič, - Zadar, - Pirovac. Prechod mostom z pevniny na ostrov Murter do mestečka Jezera, kde odstavujeme autá v marine ACI. Privítal nás tam dážď a hrmenie. Blesky križovali oblohu. Počas dažďa chvíľa posedenia v miestnej hospode Lučica. Ale to už Kapitán preberá loď. Prevážame batožinu prístavným vozíkom na mólo a naloďujeme sa na  jachtu Bavaria - 47, menom Vela II.
Vyrážame na more motorom a náš cieľ je dnes ostrov Kaprie, tu kotvíme v zátoke na kotve mimo brehu. Večer sme si zaspievali pár  pesničiek s gitarou. Únava po dlhej ceste nedala však na seba dlho čakať a tak zaspávame v kajute, na svojich lôžkach ukolísaný morom, na našej jachte, ktorá nám bude niekoľko dní a nocí domovom.

 

 
 
 

 

A už nás kolísajú morské vlny...

 

 
 
 

 

...a pevná zem sa stráca niekde v diaľke.

 

 
 
 
   

3. Deň - 17.IX.2006

Vstávame.  Idylou je ranné kúpanie v mori, pre niektorých z nás aj prvé v Chorvátsku. Voda bola na podiv po prvom osmelení výborná a osviežujúca. Náš osvedčený lodný kuchár kamarát Džipo pripravuje prvé raňajky na lodi. Zdvíhame kotvu a plávame na plachtách smerom na Šibeník. Na niektorých kamarátoch sa prejavili náznaky nevoľnosti, spôsobené neustálim kolísaním sa lode.

Počas plavby kapitán nás učí viazať základné námornícke uzle. Potom pod jeho dozorom si každý z nás  skúša kormidlovanie a zásady plavby, hlásenia hĺbky vody a rýchlosti lode, pozorovanie obzoru a hlásenie plavidiel ktoré nás majú míňať. Každému sa táto hra na námorníkov, ktorá prešla v skutočnú realitu páčila. Nejeden sa cítil v tomto momente ako ozajstný kapitán, ktorému boli zverená posádka celej lode.


Krátko po poludní sme spustili kotvu v zátoke pri mestečku a ostrove rovnakého mena Zlarin. Džipo nám pripravil obed, varilo sa vždy len vtedy keď sme kotvili. Obloha nad nami bola plná mračien a pršalo. My však opäť zdvíhame kotvu a plávame Šibenským kanálom, do kanálu Sv. Ante k pobrežiu Šibeníku a popri pobreží pod mostom Vodice - Šibeník smerom na Prokljansko jezero. Potom kotvíme dosť amatérsky kormou k molu, v mestečku Skradin.

Húpavou chôdzou si prezeráme starobylosti mestečka Skradin a cítiac sa ako starý námorníci navštevujeme miestnu krčmu, s pocitom vypitia oroseného pohára dobrého piva, čo sa nám splnilo.

 

 
 
 

 

Pozorne počúvame kapitána, lebo každý z nás chce byť dobrým lodivodom...

 

 
 
 

 

Vedenie lode pod dozorom kapitána...

 

 
 
 

 

4. Deň - 18.IX.2006

Ráno opúšťame našu loď a kráčame k mestskému molu, odkiaľ odchádzame  výletnou motorová loďou na Skradinský Buk. Tu sú nádherné vodopády Krka (filmovali tu aj niektoré Winetuovky).  Prezreli sme si aj najstaršiu vodnú elektráreň v Európe, ako aj systémy kanálov, ktoré slúžili ako pohon strojov v kováčskej dielni, mlyne a aj na garbiarske práce.

Prešli sme okruh okolo vodopádov a tam nás zasa chytil dážď, na čo sme boli pripravený. Okolo obeda sme odplávali loďou späť do Skradinu. Popozerali sme si toto  starobylé, kamenné mestečko, jeho zvonicu a radnicu. Celý čas popŕchalo a tak sme sa schovali a osviežili  v miestnej krčme v blízkosti našej lode.  Džipo zatiaľ v lodnej kuchynke vyčaroval falošný guláš, za ktorým sa len tak zaprášilo.

Naša ďalšia morská púť pokračuje na juh smerom k mestečku Omiš. Odpútavame sa od mola a plavíme  sa ďalej od pobrežia.  Zo západnej strany plávame okolo ostrova Zlarin cez Zlarinský kanál. Po ľavom boku na vzdialenom pobreží vidíme mesto Primošten. Pokračujeme ďalej na juh k ostrovu Drvenik Veli, kde kotvíme. Cestou sa vyčasilo a sprevádzalo nás nádherné počasie.

 

 
 
 

 

 ...nádherné vodopády Krka
(filmovali tu aj niektoré Winetuovky).

 

 
 
 

 

Podpalubie Bavarie - 47

 

 
 
 

 

Lodný kuchár Džipo - Ešus v akcii...

 

 
 
 

 

...obed a lodná jedáleň v podpalubí...

 

 
 
 

 

5. Deň - 19.IX.2006

Zdvíhame kotvu a plavíme sa cez Drvenički kanal, Splitsky kanal, okolo ostrova Šolta. Vľavo na neďalekej pevnine míňame mesto Split a pokračujeme cez Bračski kanal . Po pravej strane je ostrov Brač . Na morskej hladine sa nám podarilo v diali zazrieť dvoch delfínov, ale na fotografovanie to nebolo.

Zakotvujeme v zálive pri meste Omiš. Šesták a Čika tu tento rok boli už na dovolenke s rodinami a mali tam  v jednej reštaurácii na pláži známe Majku a Ivicu Stanič, s ktorými sa tu skamarátili. U nich sme mali výborný obed čiernu ryžu s nasekanými chobotničkami, bolo to veľmi chutné. Okrem toho každý dostal jednu pečenú rybu so zemiakmi a šalátom, k tomu chutné pivo.

Filozof s Norikou, Cecek a Šaman si vyskúšali jazdu na vodnom skútre. My sme ich sledovali z pláže od pohára piva. Rozlúčili sme sa s Majou a Ivicou. Vrátili sme sa na loď, niekto v člne a ostatní preplávali.

Navečer zdvíhame kotvu a plávame smerom na ostrov Šolta. Na noc kotvíme v maríne Rogač. Zatvárame vstup do podpalubia a vyrážame za "kultúrou" do krčmy, kde sme už boli posledný hostia, čašníci skákali od radosti, hlavne vtedy, keď sme okolo pol noci vypadli. Na dobrú noc /či ráno/ nám ešte Mono zahral pár pesničiek a potom nás more ukolísalo ku spánku.

 

 
 
 

 

Ďalší krásny deň na mori končí...

 

 
 
 

 

Západ slnka v Maríne /prístave/...

 

 
 
 

 

 6. Deň - 20.IX.2006

Ráno vstávame, ale kapitán úž stojí za kormidlom a dáva príkazy na odplávanie. Vyrážame motorom na more cez Splitský kanál okolo ostrova Čiovo a cez Trogirski zaljev do mesta Trogir, kde kotvíme. Predpoludním sme vyrazili do ulíc mestečka a po moste cez kanál sme prešli do starého mesta. V zmenárni poniektorí vymenili peniaze a dali sme sa obzerať starobylé mesto. Ohromila nás zachovalá pevnosť a úzke kamenné uličky. Prezreli sme rybí trh, ako aj pestrofarebný trh s balkánskou zeleninou a ovocím, tá vôňa.  Na námestí pri kanály nás zaujala mandolínová muzika. Natáčali tam akýsi klip a tak sme si vypočuli nádherné balkánske melódie. Pofotili sme veľa pamiatok a horúce poludnie sme prečkali pri pivečku na zatienenej terase.

Po poludní plný dojmov  sme sa vrátili na jachtu a plavíme sa na mori cez Trogirski zaliev, medzi ostrovami Drvenik veli a Drvenik mali, smerom k ostrovu Žirje. Bol dosť silný protivietor, takže sme plávali celú cestu na motor, oproti 1,5 metrovým vlnám. Neskoro večer sme vplávali do zátoky ostrova Žirje, oproti malému ostrovu Bakul. Zakotvili sme už za tmy a postupne sme odpadávali do kajút. Bola jasná noc a okolo súhvezdia Veľký voz bolo badať padajúce hviezdy.

 

 
 
 

 

...a tak sme si vypočuli nádherné balkánske melódie.

 

 
 
 

 

Občas sa objavili i škaredé mraky, ale morská búrka to nebola...

 

 
 
 

 

Nádherné boli pohľady z mora na Chorvátske mestečká...

 

 
 
 

 

Veľakrát sme z našej lode vystúpili a radi spoznávali bohatú históriu miest, okolo ktorých sme prechádzali...

 

 
 
 

 

Morský maják...

 

 
 
 

 

7. Deň - 21.IX.2006

Okolo ôsmej hodiny dvíhame kotvu a vyrážame za slnečného počasia smerom na Nacionalni park Kornat, motorom a neskôr na malú plachtu. Tento národný park sa skladá s veľa skalnatých ostrovov rôznej veľkosti, nezalesnené a poniektoré strmo padajúce do mora. Na niektorých je vidieť zrúcaniny. Okolo obeda kotvíme na ostrove Piškera v bezveternej zátoke a krásny slnečný deň využívame na kúpanie. Na mori a pri kúpaní  každý zdravo vyhladne a vtedy zje aj to čo by doma nejedol, lebo aj tak si nemôže vybrať. Nehovorím to preto, že Džipo navaril sójový guláš s ryžou a šalátom... I tak sa všetko zjedlo a každému chutilo.

Poobede dvíhame kotvu a plávame na plachtách okolo ostrova Levrnaka a veľa ďalších malých ostrovov. Náš ciel je ostrov Žut. Po ľavej strane míňame maják V. Sestrica . Do mariny na ostrove Žut - Papeži, prirážame k molu už navečer. Napojili sme sa na elektriku a dobíjame batérie. S gitarou na pleci, ktorú niesol kamarát Barbus sme sa vybrali na terasu v marine. Po niekoľkých pivách, alebo strikoch a pár pesničkách sme sa vrátili na jachtu. Kamarátovi Ceckovi bolo špatne z morskej nemoci. Sedel a stále ho to vraj kývalo. Barbus a Filozof začali hrať na gitarách a za chvíľu bolo počuť gitaru aj vedľa nás. Na susednej jachte boli zakotvení Nemci a pri nich Francúzi. Hrali krásne na gitarách a pekne spievali. Striedali pesničky raz jedna posádka a na revanš zasa druhá. Pomaly postupne sme ukladali ku spánku a zaspávali za zvukov gitary, ktorej tóny sa niesli ďaleko na malých vlnkách v zátoke.
 

 
 
 

 

Celou cestou nás sprevádzali morské čajky...

 

 
 
 

 

Hlas gitary a spev kamarátov znie i na morských potulkách rovnako pekne, ako doma na osade...

 

 
 
 
 

8. Deň - 22.IX.2006

Ráno vyrážame na more smer ostrov Murter - marina Jezera, do nášho domovského prístavu, kde dnes končíme našu námornú výpravu. Plávame po murterskom mori k južnému cípu ostrova Murter, okolo ostrovov Mali a Veli Dražemanski, ďalej okolo majáku Maslonjak, k pobrežiu do zátoky medzi poloostrovy Mali a Veli Obinuš. Okolo obeda kotvíme. Prestávku využívame na kúpanie a lovenie mušlí. Malý Maťo nalovil v mori ježkov a na palube ich čistili a jedli. Jedlé sú z ježkov ikrám podobné malé oranžové guličky, ktoré aj tak chutia. Všetci sme to chutnali, aby sa doma mohli chváliť... že sme to jedli. Iba  Mono, ktorému to nevoňalo pohrdol. Plávame smerom k Murteru, do mariny Jezera.  Konštatujem že sme preplávali celkovo 260 námorných míľ.

Nasleduje  dotankovanie nafty, lebo jachta sa musí odovzdať s plnou nádržou a už krátko po obede kotvíme pri móle. Nastáva menšia panika s balením vecí a väčšinu z ních odnášame do našich áut. Z móla je kúsok do reštiky Lučica, kde sme si s majiteľom dojednali večeru. Pri pivku čakáme na ten zázrak. Boli to dve veľké ryby pečené na rošte s pečenými zemiakmi a šalátom. Väčšia mala exotický názov „Kokot“ /v preklade kohút/ a mala niečo cez 3 kg.  Výborné rybie mäso bez kostí. Druhá menšia, bola tiež chutná, ale mala viac kostí. Po dobrej večeri  s dobrým pivom, opúšťame Lučicu a poberáme sa na jachtu prespať poslednú noc na mori.

 

 
 
 

 

Plavba v morských skalných útesoch...

 

 
 
 

 

9. Deň - 23.IX.2006

Ráno začína nezvyčajný ruch na lodi, posledné spoločné raňajky, balíme zbytky potravín a poslednú batožinu. Okolo ôsmej opúšťame našu jachtu a stretávame sa v reštike Lučica. Majiteľ bol rád že sme sa ako dobrý štamgasti prišli s ním rozlúčiť a samozrejme padlo aj nejaké to pivko a rakija. Šoféri si dali kávu. Kapitán Filizof zatiaľ odovzdal loď a formality okolo toho.

Čaká nás dlhá spiatočná cesta. Cez most prechádzame s ostrova Murter na pevninu a na diaľnici tankujeme. Smer Biograd, Zadar Varaždin po Jadranskej magistrále E-65. Po ceste sa nám stratila osádka so šoférom Šamanom. Našli sme ich na čerpadle ÖMV za Zagrebom. Pokračujeme smerom na maďarskú hranicu Hungaria - Letenye. O 17,00 h. prechádzame Maďarsko - Slovenskú hranicu Rajka - Čunovo. Lúčime sa plný dojmov a nasleduje naša posledná etapa - domov.

 

 
 
 

 

Naša plavba morom pomaly končí...

 

 
 
 

 

Niekedy, možno snáď nabudúce, sa radi vrátime do týchto miest...

 

 
 
 


Pre TRAMP NET napísali kamaráti Šaňo z STO Nemecká a Mono z trampskej osady ZLATÁ LÍŠKA.
Fotografie Džipo - Ešus z STO NEMECKÁ, Mono z trampskej osady ZLATÁ LÍŠKA, Maťo z trampskej osady ČIERNY MEDVEĎ, Janek a Peter z Gbelov.

Stránku a text dal do "kopy" Pekelník v roku 2006.

Pieseň v pozadí stránky s názvom "Deti z Pirea"
M.Hadjidakis - Český text Zděnek Borovec

 

 

 
   
 
 


 

JADRAN 2008

TRAMPSKÁ NÁMORNÁ DOVOLENKA

Trampské námorné dovolenky nie sú pravidelným čitateľom TRAMP NETu niečím neznámym. TRAMP NET prináša každým rokom informácie a reportáže z týchto krásnych trampských expedícii /s výnimkou iba niektorých rokov keď neposlali kamaráti fotografie, alebo text a tak sme o nich ani nemohli napísať/.

Pri otvorení archívnych stránok TRAMP NETu z roku 1999 sa dočítame že na tejto prvej expedícii bolo osemnásť kamarátiek a kamarátov a plavili sa po mori na dvoch jachtách. Obe posádky sa plavili spoločne pod vlajkami KAMARÁTOV od ADMIRÁLSKEJ KOTVY, ale boli tu kamaráti z rôznych trampských osád ako KROKODÍL, ZLATÁ LÍŠKA, N.TRÚDY, NÁVRAT, TRHANI, ZLATÁ KALEDONIA, ale aj ďalší kamaráti. 

 

 

JADRAN 1999

 

 

Po iné roky striedavo bolo kamarátov viac, či menej a plavili sa na jednej či dvoch lodiach. V  roku 2008 sa na Jadran vybralo dvanásť kamarátov. Skiperom - kapitánom bol ako obvykle kamarát Filozof z trampskej osady TRHANI. Posádku lode BAVARIA 49 - FILA tvorili kamaráti Čika z trampskej osady GAME FARM, Barbus a Šandrlík z STO NEMECKÁ DOLINA, Mono z trampskej osady ZLATÁ LÍŠKA, Sergej zo SOKOLOV, Maťo z ČIERNYCH MEDVEĎOV, Pivty z trampskej osady ONTÁRIO, kamaráti Cecek a Lacek z Gbelov, Julko zo Zvolena a Šaman z Bratislavy. Ich námorná dovolenka bola vraj skutočne takým nádherným trampským snom. Pekné chvíle na mori sme v TRAMP NETe mali možnosť prežívať spolu s nimi i keď len na obrazovke monitora. Kamarát Mono totiž natočil z celej ich expedície film a ten nám poslali do nášho trampského archívu. Hlavný podiel na výrobe tohoto filmu má aj kamarát Kecál z trampskej osady MALÍ BOBRI, ktorý film upravil, zostrihal a dal mu konečnú podobu na DVD.

Možno sa čitatelia TRAMP NETu dočkajú aj priamej reportáže napísanej a fotografovanej účastníkmi  tohto nezvyklého veľkého vandru. Tak to aspoň sľúbil kamarát Filozof a ako ho poznám určite nás nesklame a svoj sľub splní....