Photography  © Bil

 
Hrebeňovka Nízkych Tatier
17. – 20. október 2013
 

Zimná sezóna 2012-13 bola v Malých Karpatoch pre bežkárov priaznivá a tak som ju dostatočne využil na prekrásne bežkárske túry, ako kondičnú prípravu na nastávajúce leto.

V pláne som mal vycestovať znova do Ladaku a pokúsiť sa o výstup na 6400 metrov vysokú horu Kang Yatze nachádzajúcu sa na konci údolia Markha. Pre zdĺhavé rozhodovanie mojich kamarátov ceny letenky do Indie neustále narastali a tak som od môjho plánu odstúpil.

Rozhodol som sa, že v tomto roku zopakujem niektoré túry na Slovensku. Dvakrát som urobil hrebeňovku Malých Karpát z Trstina do Rače. Výhľady z najvyššieho kopca Malých Karpat – Zárub 768 m sú prekrásne.

Pre nepriaznivé počasie som prešiel iba časť hrebeňovky Západných Tatier z Podbanského do Smutného sedla a do Žiarskej doliny.

V lete som trocha pomáhal synovi pri prácach vo vinohrade a po oberačke sme sa so synom rozhodli v polovici októbra, že urobíme hrebeňovku Nízkych Tatier z Telgártu na Donovaly.

Zo skúseností vieme, že v tomto pokročilom jesennom období musíme na hrebeni Nízkych Tatier byť pripravení na rôzne zmeny počasia a tiež na zimné podmienky. Tomu zodpovedal náš výstroj a naše kletráky mali hmotnosť okolo 14 kg.

Do Telgártu sme pricestovali ráno o 9.00 hod.. Bolo chladno a tak náročný výstup na Kráľovu hoľu s prevýšením cca. 1000 m bol celkom príjemný. Odmenou nám boli prekrásne vyhliadky na všetky svetové strany. Snehová pokrievka nebola vysoká a tvrdý zmrznutý sneh dobre držal pod nohami.

Po celodennej túre sme k večeru prišli do sedla Priehyba medzi Veľkou  Vápenicou a Kolesárovou. Pod drevenou pergolou sme si v pohodlí navarili večeru a aj keď stanovanie nie je povolené, pre silný vietor sme prenocovali v stane. V noci nás dvakrát vyrušil medveď, ale zapnutím blikačiek sa nám ho podarilo odplašiť. Nad ránom sa spustil silný lejak a tak sme zvažovali, či budeme pokračovať. Dážď okolo 7 hod. prestal a mohli sme pokračovať výstupom na Kolesárovú a potom ďalej na Čertovicu. Tu sme zažili nemilé prekvapenie. Tam, kde ešte pred cca. 20 rokmi sme sa predierali hustým lesom, sú dnes iba zdevastované lesy a nekonečné rúbaniská. Tento stav nebol spôsobený kalamitami, ako sa nás často snaží drevárska loby presvedčiť, ale jednoznačne bezohľadnou, nekontrolovanou a chamtivou  ťažbou.

Zhodli sme sa na tom, že Kamil Peteraj tu iste dlhší čas nebol, lebo by nemohol napísať pieseň “ Najkrajšie stromy sú na Horehroní...“ Pri takejto devastácii lesov, budú ľudia poznať stromy ozaj iba z pesničiek a rozprávok. Do sedla Čertovica sme dorazili o 17.hod a preto sme pokračovali až na chatu gen. M.R. Štefánika pod Ďumbierom.

Počasie sa zmenilo a už počas výstupu na Lajštroch začalo snežiť a silno fúkať.  Našťastie sme túto túru už viac ráz absolvovali, a preto orientácia nám nerobila vážnejšie  problémy. Na chatu sme prišli okolo 19.30 hod. V chate vládla výborná nálada podporená milým personálom a vôňou kuchyne. Chata je skutočnou oázou pre turistov a každému sa sem oplatí prísť.

Ráno hoci svietilo slnko, bolo chladno a veterno, pokračovali sme výstupom na najvyšší kopec NT Ďumbier - 2044 m. Na vrchole sme si pripili s pohárikom rumu k mojím 67. narodeninám a pokračovali na Chopok. Na Kamennej chate, preplnenej sviatočnými turistami, pohodlne vyvezenými lanovkami, sme si kúpili čaj iba za 2,80 EURO.

Z Chopku, ktorý sa stále viac podobá moderným nákupným centrám, sme utekali raketovým tempom cez Dereše, Poľanu, Kotliská a Chabenec na útulňu pod sedlom Ďurková. Bola to až na trocha náročnejší výstup na Chabenec ľahšia túra.

Útulňa pod sedlom Ďurková bola pre  nás miesto ďalšieho nocľahu. Na 4. deň nás čakala cca. 8 hod túra cez Zámosku hoľu, Latiborsku hoľu, Skalku, Veľku chochuľu, Prašivú, Hiadelské sedlo, Kozí chrbát a Kečku na Donovaly.

Donovaly sú pre nás ďalším šokom. Z kedysi prekrásnej malej horskej dedinky, kde ešte v 60 rokoch minulého storočia v každom domčeku mali kravy a ovce, vyrástla ohavná  „Petržalka na horách“. Plná nevkusných hotelov, penziónov a najmä príšerných  apartmánových bytov, ktoré v tomto jesennom čase zívali prázdnotou.  Je nám smutno z toho ako rýchlo sme zničili všetko, čo bolo pekné.

Podobnú devastáciu aká sa stala v Nízkych Tatrách možno vidieť vo všetkých slovenských pohoriach vrátane Malých Karpát, kde už teraz pozorujeme snahy „poľovníkov“ a drevárskej loby s aktívnou podporou politikov, obmedziť turistom, trampom a cyklistom vstup do  niektorých lokalít pomocou nastrčeného projektu vyhlásenia toku Vydrice za prírodnú rezerváciu.

Alebo to tak nie je?

Bill trampská osada YUKON

Pieseň v pozadí stránky s názvom "Biela tma" hrajú a spievajú kamaráti z  trampskej kapely KALUMET z Bratislavy.
 

BIELA TMA Text a hudba: Tomáš Gluvňa - Glufo. 1. Už druhý deň sa plazíš  vôkol len štíty hôr  tam kde aj slnko mrazí  sneh siaha až za obzor  tvoj cieľ tam hore leží  tak ho prekonať skús  mrzne a husto sneží  vietor si spieva blues  Ref: Nápev  2. Spánok priviera oči  si v bielej tme celkom sám  v tme kde sa všetko končí  hora si pýta daň  padáš vysilený  do bielej periny snov  o ďalšom z pokorených  vietor si spieva tmou  Ref: Nápev  3. Cieľ na dosah tak vstávaj  rozlúč sa s bielou tmou  nie teraz už nevzdávaj  súboj s únavou  tvoj cieľ tam hore leží  túžba ho prekoná  na ničom nezáleží  hora je pokorená