|

|
|
|

|
|
|

|
|
|
Z HISTÓRIE POVODNÍ NA
DUNAJI...
Z
najstaršej histórie povodní na Dunaji sa nezachovalo toho vela
a avšak prvé stopy rôznych záznamov vedú až do stredoveku.
Úplne prvé záznamy
sa nachádzajú ako zápisy v starých historických kronikách
miest, ako aj zachované značky stavu povodňových vôd na
historických budovách. Takto sa v okolí rakúskych miest Krems
a Linz, ktorými preteká Dunaj zachovali pamiatky po povodni z roku 1012. Ďalej sú
známe tiež záznamy z kroník miest v okolí Dunaja o veľkých
povodniach v rokoch 1210, 1342, 1402, 1466, 1499, 1501, z
nich najväčšia bola podľa zachovaných údajov tá posledná.
O
ďalších veľkých povodniach sa zachovali ďalšie údaje z júla 1670,
júna 1682 a novembra 1787. Známou zostala tiež povodeň z roku
1899.
Tieto
staré zápisy však nehovoria o tom, aká bola výška hladiny
rozvodnenej rieky a tiež určite v tých časoch nikto
matematický nespočítaval množstvo
prietoku vody dunajským korytom pri povodni.
V
Bratislave, vtedajšom meste s názvom Posonium - Pressburg, začalo sa však s
praktickým meraním stavu hladiny rieky až v roku 1821, zhruba
na mieste, kde sa hladina Dunaja meria aj v súčasnosti, pred
objektom vtedajších Vodných kasární, dnes novou budovou Slovenskej
národnej galérie. Písomné záznamy o vtedajších meraniach sa
zachovali už od roku 1876 až dodnes.
Z
vtedajších meraní, ale i zistení zo starších záznamov je možné
zistiť, či vyčítať to, že skutočné veľké "katastrofické"
povodňové vody, keď voda dosiahla výšku 8 - 10 metrov a a
prietok bol väčší ako 10 000 m3/sec. sa vyskytovali v priemere
a v histórii každých sto rokov.
Veľké
pôvodne neboli len v ročnom období letného topenia Alpských
snehov a výdatnej dažďovej pomoci zo zbývajúceho územia, ale
vyskytovali sa aj v iných ročných obdobiach, spôsobené
zrážkovými vodami nad zbernou oblasťou celého horného povodia
rieky a jej prítokov, a to vtedy keď za dva - či tri dni tam naprší toľko,
čo zvyčajne za dva, či až tri mesiace v normále.
Známe boli aj zimné povodne, niekedy v strede zimy, či už na jar,
keď Bratislavčania si oznamujú že "idú lady" a ponáhľajú sa na
nábrežie aby sa pozreli na zvláštnu krásu, ktorú prináša zima.
Po hladine Dunaja ktorá je obvykle v meste široká 350 metrov,
plavú ľadové veľké kryhy...
Nie
však vždy zimné odchádzanie ľadov končilo takto v pohode.
Stalo sa že odchádzajúci ľad sa v koryte rieky nahromadil a
spriečil a ľadová zápcha zapríčinila povodeň.
POVODEŇ V ROKU
1526
V starých kronikách mesta Bratislavy sa našli
záznamy o ľadovej povodni z roku 1526, keď voda pretrhla
hrádze a zaplavila dolnú časť mesta i s terajším Rybným
námestím. Keďže voda sa valila do mesta v noci, nastal medzi
obyvateľstvom veľký zmätok. Tejto povodni padlo za obeť 53
ľudských životov a veľa domov bolo zničených. Povodeň
zapríčinila také veľké škody, že kráľ odpustil obyvateľom
mesta dane na tri roky.
To sa
dozvedáme z článku Dr.
Juraja Pacla v Krásach Slovenska z roku 1957 a tiež tu píše že
najkatastrofálnejšia bola povodeň v zime r. 1809.
POVODEŇ V ROKU
1809
O povodni v roku 1809 uviedli vtedajšie
bratislavské noviny „Presburger
Zeitung" toto:
,,Dňa 29.
januára 1809 ráno, zdvihla sa za strašného hrmotu ľadová
pokrývka na rieke, čiastočne odplávala, no opäť sa zastavila.
Rieka rýchlo stúpla a zaplavila najskôr pravý breh Dunaja.
Pred desiatou hodinou večer uvoľnila sa na nešťastie ľadová
bariéra nad mestom a uvoľnené ľady narazili veľkou silou na
masy ľadu pri Bratislave. Voda sa potom rozliala s veľkou
prudkosťou a rýchlosťou do mnohých častí mesta, vnikla do
pivníc, zaplavila všetky nižšie ležiace ulice a spôsobila
všade skazu a hrôzu. Všetky pri brehu upevnené lode sa odtrhli
a ohromnými ľadovými kryhami zničili alebo boli vyhodené na
domy. Mnohé iné lode, veľké stromy a drevá plávali spolu s
veľkými kusmi ľadu po nižšie položených uliciach. Predmestia Cukrmandl, Kvetná dolina, Vydrické predmestie, mestská
promenáda, Lendlerova ulica, Ondrejská, Grôsslingova,
Dunajská, Hutterova a Dlhá ulica, celé okolie Rybárskej brány
až k Lorencovej bráne boli celkom zatopené; dokonca až na
Jánske námestie (Primaciálne) vnikla voda a spôsobila všade
veľké škody. Povodňou najviac utrpela Petržalka. Celá dedina
(127 domov) bola zrovnaná so zemou..."
POVODEŇ V ROKU
1850
Dr. Juraj Pacl spomína i to, že na
starej mestskej radnici je mosadzná pamätná tabuľa, ukazujúca,
do akej výšky zaplavila voda Bratislavu pri dovtedy /a možno i
doteraz/ najvyššej
ľadovej povodni, 5. februára 1850, ked bola hladina
výšky Dunaja 1182 cm.
|
|
|
...takéto tabuľky - povodňové vodoznaky sa
nachádzajú a nájdete ich nie len na Starej
radnici, ale i na ďalších ďalších starých
pamätných bratislavských budovách. Jedna z
tabuliek je aj na rohu historickej budovy postavenej na
rozhraní ulíc Laurinskej a Uršulinskej...
|
|
|
|
|
|
|
...starý
mestský dom na rozhraní ulíc Laurinskej a
Uršulinskej, na ktorom sa v spodnej časti
zachovala tabuľka s výškou vody z rozvodneného
Dunaja z 5.2.1850, z čias keď pri
veľkej povodni dunajské vody zatopili
bratislavské Staré mesto...
|
|
|
|
|
|
|
...18.9.1899 Bratislavu postihla veľká dážďová
povodeň, ale známe sú len pohľadnice zo zatopeného
dunajského nábrežia. Či sa dostala voda aj do
mesta sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť...
|
|
|
|
|
|
|
...na dobovej pohľadnici zo septembra 1899
je vidieť, že zatopené bolo aj Korunovačné
námestie pri soche Kráľovnej Márie Terézie a
je dosť pravdepodobné, že voda sa v tom čase
dostala i do Starého mesta...
|
|
|
|
|
|
|
...táto pohľadnica je tak isto z povodne zo
septembra roku 1899. Búdka v popredí po ľavej
strane je osobné prístavisko lodí a je
miestom, kde bolo umiestnené už v tých dobách
zariadenie pre meranie výšky hladiny Dunaja. Úplne
v pozadí za búdkou sa nachádza koryto hlavného
toku Dunaja a za prístaviskom vľavo, v pozadí je
lodenica maďarského Vesliarského klubu. Po pravej
strane je budova Vodných kasární na nábreží
Dunaja...
|
|
|
|
|
|
|
...aj
17.2.1923 nakopením ľadov na Dunaji sa voda Dunaja v
Bratislave vyliala zo svojho koryta a spôsobila
nemalé škody, keď výška Dunaja dosahovala 886
cm...
|
|
|
|
POVODEŇ V ROKU
1947
Ľadová katastrofa postihla Bratislavu tiež aj
14.3. 1947, keď ľadová povodeň
pretrhla hrádze a zaplavila vtedy ešte okrajovú časť
mesta - Prievoz.
|
|
|
...zamrznutý Dunaj v roku 1956 spôsobil ďalšiu
povodeň, keď výška vody dosahovala 912 cm.
V zime v tomto roku sa museli na ochranu
Bratislavy pred povodňou použiť mnohé prostriedky, najmä vojenskej
techniky v boji proti ľadom na Dunaji. Týchto prác sa
zúčastnilo vyše 700 osôb, za použitia 142 áut, 12
bombardovacích a 6 prieskumných lietadiel, 38 diel a
mínometov, 18 rádiostaníc. Spotrebovalo sa 598 kusov
delostreleckého streliva, 1659 mín, 27 protitankových mín, 611
kusov trhavín, 58.806 litrov pohonných hmôt, 13.553 litrov
nafty, 408 kusov leteckých púm. Z týchto čísel je vidieť aj
vtedajšiu veľkú starostlivosť o obyvateľstvo mesta a ich
majetok.
foto: ČTK
1957
|
|
|
|
"Nie vždy je príroda ničivá. Často sa stáva,
že ľady odídu bez toho, že by narobili škôd. Niekedy je to
celkom nenápadné; za jednu noc odíde ľad z celého
bratislavského úseku. Inokedy je to opäť obraz, ktorý privábi
stovky obyvateľov mesta na nábrežie. Ľady s rachotom pukajú, v
trhlinách vystrekuje voda a kalné vlny odnášajú nepravidelne
rozpukané kryhy tvrdého ľadu. Tentoraz sa most otriasa, ked
veľké bloky ľadu narážajú na piliere. Nad riekou opäť poletujú
vzdušní akrobati - čajky a na dunajské ramená sa znášajú
s radostným gagotom klinovité kŕdle divých husí."
/Zdroj: Dr Juraj Pacl,
Lady idú...! Prichádza jar,
Krásy Slovenska 1957, číslo 3, strana 114-115/
|
|
|
|
Tabuľka sledovania maximálneho vodného stavu Dunaja od
roku 1920 na vodomernej stanici v Bratislave.
Nadmorská výška tejto vodomernej stanice je 128,43 m.n.m.
Na vodomernom zariadení
sa meria a zapisuje stav hladiny Dunaja v bývalom prístave
bratislavského parníka "Propeleru", čo je v súčasnosti
vodomerná stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Tabuľka má vzostupné zoradenie podľa výšky hladiny Dunaja pri
povodni. V tejto tabuľke sú spracované údaje o
povodniach a zvýšených stavoch dunajských vôd od roku
1920.
Pre
približné porovnanie výšky hladiny Dunaja z "normálom", výška
hladiny Dunaja bežne dosahuje a má v priemere 300 cm.
|
POVODEŇ
V ROKU |
VÝŠKA
HLADINY DUNAJA |
POZNÁMKY |
6.6.1940 |
805 cm |
dážďová povodeň |
17.8.1959 |
806 cm |
letná /alpská/
povodeň |
9.7.1997 |
807 cm |
letná /alpská/
povodeň |
31.3.2006 |
820 cm |
ľadová povodeň |
5.3.1940 |
822 cm |
ľadová povodeň |
6.8.1991 |
859 cm |
letná
/alpská/ povodeň
vplyv výstavby VDG |
24.3.2002 |
872 cm |
ľadová povodeň |
12.9.1920 |
882 cm |
dážďová
povodeň |
17.2.1923 |
886 cm |
ľadová povodeň |
5.7.1975 |
888 cm |
letná /alpská/
povodeň |
7.3.1956 |
912 cm |
ľadová povodeň |
16.6.1965 |
917 cm |
dážďová
povodeň |
14.3.1947 |
924 cm |
ľadová povodeň |
15.7.1954 |
984 cm |
letná /alpská/
povodeň |
16.8.2002 |
991 cm |
letná /alpská/
povodeň |
6.6.2013 15:00 hod. |
1032 cm |
dážďová
povodeň |
|
|
|
|
|
AKTUÁLNE
STAVY VÝŠKY HLADINY VODY
V DŇOCH 5. - 7.6.2013 |
5.6.2013
01:15 hod. výška hladiny 950 cm |
5.6.2013
07:00 hod. výška hladiny 967 cm |
5.6.2013 17:30
hod. výška hladiny 993 cm |
5.6.2013 21:00
hod. výška hladiny 999 cm |
5.6.2013 22:00
hod. výška hladiny 1002 cm |
6.6.2013 05:00
hod. výška hladiny 1017 cm |
6.6.2013 15:00
hod. výška hladiny 1032 cm |
7.6.2013 06:00 hod. výška hladiny 1018 cm |
8.6.2013 07:00 hod. výška hladiny 940 cm |
9.6.2013 07:00 hod. výška hladiny 842 cm |
|
|
|
Bratislava dňa
5.6.2013 /doplnené a opravené
6.6.2013, 7.6.2013 a 9.6.2013/
Zdroj: Údaje v tabuľke
1. Slovenský
hydrometeorologický ústav, vodomerná stanica Bratislava, 2002,
2006, 2013.
2. Archív TRAMP NET
2006, 2013
|
|
|
|
|
|
Nezvyčajný pohľad na historickú časť Bratislavy a
rozvodnenú rieku Dunaj z historického bratislavského
Starého mosta, patriaci zrejme k najstaršej technickej pamiatke v
Bratislave, ktorého piliere statočne slúžia a dobre si
pamätajú osobnosť, ktorá tento prvý pevný most dala
vybudovať - Cisára Františka Jozefa I..
Cisár ho v roku
1891 aj osobne otvoril, keď pôvodnému Starému mostu s
"milostivým Cisárskym súhlasom" dali jeho meno...
|
|
|
|
|
|
|
|
...tento Starý bratislavský most, ako vidieť z
fotografie i teraz statočne a spoľahlivo
odoláva povodňovej storočnej veľkej vode a za svojho 122
ročného života, tých povodní zažil určite neúrekom. Most v pôvodnej
staršej bývalej svojej kráse v dĺžke 420 metrov slúžil ako
jediný prvý kamenný - železný, do 2. apríla roku
1945, keď jeho strednú časť v dĺžke 320 metrov
ustupujúce nemecké vojská vyhodili do povetria. Začiatok i
koniec mosta z bratislavskej i petržalskej strany zostali našťastie spolu s historickými strážnymi a
colnými domčekmi neporušené a tak ich tam nájdete i v
dnešných časoch...
|
|
|
|
|
|
|
|
...stred mosta bol čoskoro v tých vlastne už povojnových
rokoch obnovený na pôvodných mostných pilieroch, víťaznou
Sovietskou armádou a vojnovými zajatcami, do pôvodného
stavu /okrem strednej oblúkovej časti, kde vzhľad
bol prispôsobený ostatným mostovým poliam/. Bolo to vraj z
ešte použiteľných pôvodných dielov a koristi, údajne
pochádzajúcej z nemeckého územia. Most sa skoro vôbec
/okrem strednej časti/ od toho pôvodného Cisárskeho
zničeného mostu nelíši. Na našej fotografii za /pod/ mostom
kotví veľká výletná loď s názvom "UKRAIHA", ktorá sa už do
hlavného osobného prístaviska pri povodni pre vysoký stav
vody a zastavenú lodnú dopravu do bratislavského
prístavu nedostala...
|
|
|
|
|
|
|
|
...pohľad zo Starého mosta na zatopené bratislavské osobné prístavisko
lodí. Chodník a prístupová cesta k prístavným pontónom a
lodiam je zaliata
vodou...
|
|
|
|
|
|
|
|
...ďalšie turistické lode, s menom RUSE BG a AURELIA BASEL, ktoré
zrejme nadlho počas povodne
uviazli tu v bratislavskom prístavisku a ich pasažieri -
výletníci museli byť dopravený železnicou do svojich
vzdialených domovov...
|
|
|
|
|
|
|
|
...aj osobný prístav z protiľahlej petržalskej strany
Dunaja je nefunkčný a len veľmi ťažko odoláva povodňovým
prívalom vody...
|
|
|
|
|
|
|
|
...v týchto miestach šírka povodňovej rieky je 450 metrov
a hydrometeorologická predpoveď nasvedčuje tomu, že Dunaj
tu pri tejto povodni dosiahne určite šírku až 500 metrov...
|
|
|
|
|
|
|
|
...zaplavené sú i všetky príjazdové cesty k osobným
prístavom a lodným reštauráciám...
|
|
|
|
|
|
|
|
...a aj park pri Dunaji z petržalskej strany sa zmenil na
súvislú riečnu plochu Dunaja...
|
|
|
|
|
|
|
|
...i napriek rýchlemu prúdeniu hlavného toku, vôbec neni
počuť očakávaný hlasitý hukot, a povodňová voda, akoby
čím skôr a potichučky chcela byť čo najskôr niekde v mori...
|
|
|
|
|
|
|
|
...no pri tomto stolíku a na tejto lavičke v
Petržalskom parčíku si nateraz určite neoddýchneme a ako
sa zdá, tak dlho tečúcej vode už ani neodolá. Zrejme sa pustí na
putovanie riekou, tak ako to spravili ostatné lavičky a stoly, ktoré
tu stáli ešte pred chvíľou vôkol....
|
|
|
|
|
|
|
|
...ale cesty a chodníky k hlavnému toku Dunaja v najviac
ohrozených častiach záplavami sú už postupne uzatvárané
protipovodňovými hliníkovými zábranami a ich
prekročenie nedisciplinovanými zvedavcami, najmä zvedavými
deťmi bez dozoru, ohrozujúcimi si
svoj vlastný život je strážené políciou...
|
|
|
|
|
|
|
|
.
..a takto, veľmi rýchlo pribúdajú ďalšie mobilné hliníkové
protipovodňové hrádze, preto že kulminácia vôd Dunaja a
ďalšie zvýšenie vodného stavu sa očakáva aj v ďalších dvoch dňoch...
|
|
|
|
|
|
|
|
...no čo poviete? Vydržia tomuto divokému toku
Dunaja oceľové kotviace laná veľkých lodí? Už pri prvom
pohľade na búrlivo rozvodnený Dunaj sa zdá, že už držia
tú obrovskú loď len zo svojich posledných skorodovaných síl...
|
|
|
|
|
|
|
|
...aj dalšie turistické lode zo Švajčiarska a Bulharska zakotvili, vlastne uviazli v
prerušenej lodnej doprave priamo pod hradom a dunajským
mostom s názvom Slovenského národného povstania. Aj na
týchto lodiach je pusto, turisti odišli do svojich domovov
vlakovou dopravou, preto že niet skorej nádeje na
obnovenie turistickej plavby...
|
|
|
|
|
|
|
|
... tieto staršie stromy určite už zažili viacero takýchto
veľkých povodní a hrdinský odolávajú veľkej "storočnej"
dunajskej vode...
|
|
|
|
|
|
|
|
...z oblakov hliadkuje policajná helikoptéra a pod svojím dozorom
má hrádze, či vodné zábrany a aj takto sa stará o
bezpečnosť ľudí v ohrozenom území povodňami. Aj preto, že sme
boli v tomto čase pri Dunaji, kľudne možno povedať, že zatiaľ naozaj
pri tejto povodni je výrazná pomoc štátu a štátnej správy od najvyšších
zodpovedných štátnych orgánov, či už vládnych, alebo
ministerských a až po tie najnižšie zložky štátnej moci a
integrovaného záchranného systému.
Naozaj zatiaľ spravili všetky potrebné úkony pre to, aby chránili ľudí
bývajúcich a pohybujúcich sa okolo hlavného toku Dunaja a taktiež
aktívne
zamedzili prípadným škodám a krádežiam na majetku...
|
|
|
|
|
|
|
|
...toto je pohľad z mosta S.N.P. na dunajské nábrežie a
Slovenské národné múzeum. Postavením mobilnej
protipovodňovej zábrany pred príchodom povodňovej vlny,
Správa povodia Dunaja, zamedzila aj tu prípadnému
zatopeniu
tohoto nábrežia a prípadnému vniknutiu povodňových vôd do
Starého mesta.
Najväčšie poďakovanie patrí však Integrovanému záchrannému
systému, konkrétne hasičom,
vojsku, či polícii a aj lekárom, či zdravotníkom, ktorí boli a stále sú pri tejto povodni
v plnej svojej pohotovosti a pripravený pri zhoršení stavu
zasiahnuť na ktoromkoľvek ohrozenom mieste. Tým všetkým
naozaj pri tejto veľmi dlho trvajúcej povodňovej "šichte"
patrí poďakovanie i týmto spôsobom...
|
|
|
|
|
|
|
|
...takto hrozivo to vyzerá, ak loď "vypláva" zo svojho
koryta a guľatými oknami s kajút podpalubia, už skoro na úrovni vody možno
hľadieť a pozerať sa priamo do mestských ulíc...
|
|
|
|
|
|
|
|
...len čo vlastne je z toho a akú výhodu to má, že podpalubné kajuty sa stali
vyhliadkovými izbami, keď turisti museli tieto lode
dobrovoľne a rýchlo opustiť. Isto že dobre spravili, ak
nebezpečný a rozvodnený Dunaj rýchlo a bezpečne opustili.
Vlastne uznajte
sami... aj to, ako by sa cez takto zatopené lávky dostali z
nábrežnej cesty na loď?...
|
|
|
|
|
|
|
|
...no áno, to sme si povodňový Dunaj pozreli len na
fotografiách z Bratislavy, ako to označuje nápis na jednom
z prístavných pontonov na Dunaji...
|
|
|
|
|
|
|
|
...a tu už naozaj pri týchto prístavných pontónoch teraz nemôžu pristávať
žiadne lode, vlastne ani na žiadne tu teraz nečakajú, lebo lodná
doprava na Dunaji v čase povodne je dočasne uzavretá...
|
|
|
|
|
|
Všetky
súčasné fotografie
na tejto stránke sú z Bratislavy, od rozvodnenej rieky Dunaj,
fotografované
4. - 6. júna 2013.
Fotografoval
a text napísal Pekelník z T.O. HAY RIVER
Staršie
dobová fotografie z rokov 1923 a 1956 sú z fotografického archívu
TNeT.
|
Zdroje a
použitá literatúra:
|
|
1. |
Dr. Juraj Pacl,
Lady idú...! Prichádza jar,
Krásy Slovenska 1957, číslo 3, strana 114-115 |
|
|
2. |
Mirko Bohuš, Jana
Ružičková, Blanka Lehotská, Dunaj, jeho ekosystémy a ľudská činnosť, Bratislava, 2011 |
|
|
3. |
Slovenský hydrometeorologický
ústav, vodomerná stanica Bratislava, 2006, 2013. |
|
|
4. |
Bratislavské rožky, občianske
združenie pre záchranu a prezentáciu tradícii Bratislavy 2013
/dobová pohľadnica z roku 1899/. |
|
|
5. |
Archív TRAMP NET 2002 -
2013 |
|
|

Hudba v pozadí stránky:
|
Pieseň
"Most" hrajú kamaráti z trampskej kapely KALUMET z
Bratislavy v roku 1999
Spieva Iva
Text a hudba: Tomáš Gluvňa - Glufo
|
 |
|
|
|
|
|
|