Z HISTÓRIE POVODNÍ NA DUNAJI...

Z najstaršej histórie povodní na Dunaji sa nezachovalo toho vela a avšak prvé stopy rôznych záznamov vedú až do stredoveku.

Úplne prvé záznamy  sa nachádzajú ako zápisy v starých historických kronikách miest, ako aj zachované značky stavu povodňových vôd na historických budovách. Takto sa v okolí rakúskych miest Krems a Linz, ktorými preteká Dunaj zachovali pamiatky po povodni z roku 1012. Ďalej sú známe tiež záznamy z kroník miest v okolí Dunaja o veľkých povodniach v rokoch 1210, 1342, 1402, 1466, 1499,  1501, z nich najväčšia bola podľa zachovaných údajov tá posledná.

 O ďalších veľkých povodniach sa zachovali ďalšie údaje z júla 1670, júna 1682 a novembra 1787. Známou zostala tiež povodeň z roku 1899.

Tieto staré zápisy však nehovoria o tom, aká bola výška hladiny rozvodnenej rieky a tiež určite v tých časoch nikto matematický nespočítaval množstvo prietoku vody dunajským korytom pri povodni.

V Bratislave, vtedajšom meste s názvom Posonium - Pressburg, začalo sa však s praktickým meraním stavu hladiny rieky až v roku 1821, zhruba na mieste, kde sa hladina Dunaja meria aj v súčasnosti, pred objektom vtedajších Vodných kasární, dnes novou budovou Slovenskej národnej galérie. Písomné záznamy o vtedajších meraniach sa zachovali už od roku 1876 až dodnes.

Z vtedajších meraní, ale i zistení zo starších záznamov je možné zistiť, či vyčítať to, že skutočné veľké "katastrofické"  povodňové vody, keď voda dosiahla výšku 8 - 10 metrov a a prietok bol väčší ako 10 000 m3/sec. sa vyskytovali v priemere a v histórii  každých sto rokov.

Veľké pôvodne neboli len v ročnom období letného topenia Alpských snehov a výdatnej dažďovej pomoci zo zbývajúceho územia, ale vyskytovali sa aj v iných ročných obdobiach, spôsobené zrážkovými vodami nad zbernou oblasťou celého horného povodia rieky a jej prítokov, a to vtedy keď za dva - či tri dni tam naprší toľko, čo zvyčajne za dva, či až tri mesiace v normále.

Známe boli aj zimné povodne, niekedy v strede zimy, či už na jar, keď Bratislavčania si oznamujú že "idú lady" a ponáhľajú sa na nábrežie aby sa pozreli na zvláštnu krásu, ktorú prináša zima. Po hladine Dunaja ktorá je obvykle v meste široká 350 metrov, plavú ľadové veľké kryhy...

Nie však vždy zimné odchádzanie ľadov končilo takto v pohode. Stalo sa že odchádzajúci ľad sa v koryte rieky nahromadil a spriečil a ľadová zápcha zapríčinila povodeň.

 
 

POVODEŇ V ROKU  1526

V starých kronikách mesta Bratislavy sa našli záznamy o ľadovej povodni  z roku 1526, keď voda pretrhla hrádze a zaplavila dolnú časť mesta i s terajším Rybným námestím. Keďže voda sa valila do mesta v noci, nastal medzi obyvateľstvom veľký zmätok. Tejto povodni padlo za obeť 53 ľudských životov a veľa domov bolo zničených. Povodeň zapríčinila také veľké škody, že kráľ odpustil obyvateľom mesta dane na tri roky.

To sa dozvedáme z článku Dr. Juraja Pacla v Krásach Slovenska z roku 1957 a tiež tu píše že najkatastrofálnejšia bola povodeň v zime r. 1809.

 
 

POVODEŇ V ROKU  1809

 
 

 

O povodni v roku 1809 uviedli vtedajšie bratislavské noviny  „Presburger Zeitung" toto:

,,Dňa 29. januára 1809 ráno, zdvihla sa za strašného hrmotu ľadová pokrývka na rieke, čiastočne odplávala, no opäť sa zastavila. Rieka rýchlo stúpla a zaplavila najskôr pravý breh Dunaja. Pred desiatou hodinou večer uvoľnila sa na nešťastie ľadová bariéra nad mestom a uvoľnené ľady narazili veľkou silou na masy ľadu pri Bratislave. Voda sa potom rozliala s veľkou prudkosťou a rýchlosťou do mnohých častí mesta, vnikla do pivníc, zaplavila všetky nižšie ležiace ulice a spôsobila všade skazu a hrôzu. Všetky pri brehu upevnené lode sa odtrhli a ohromnými ľadovými kryhami zničili alebo boli vyhodené na domy. Mnohé iné lode, veľké stromy a drevá plávali spolu s veľkými kusmi ľadu po nižšie položených uliciach. Predmestia Cukrmandl, Kvetná dolina, Vydrické predmestie, mestská promenáda, Lendlerova ulica, Ondrejská, Grôsslingova, Dunajská, Hutterova a Dlhá ulica, celé okolie Rybárskej brány až k Lorencovej bráne boli celkom zatopené; dokonca až na Jánske námestie (Primaciálne) vnikla voda a spôsobila všade veľké škody. Povodňou najviac utrpela Petržalka. Celá dedina (127 domov) bola zrovnaná so zemou..."

 
 

POVODEŇ V ROKU  1850

Dr. Juraj Pacl spomína i to, že na starej mestskej radnici je mosadzná pamätná tabuľa, ukazujúca, do akej výšky zaplavila voda Bratislavu pri dovtedy /a možno i doteraz/ najvyššej ľadovej povodni, 5. februára 1850, ked bola hladina výšky Dunaja 1182 cm.

 
 

 
...takéto tabuľky - povodňové vodoznaky sa nachádzajú a nájdete ich nie len na Starej radnici, ale i na ďalších ďalších starých pamätných bratislavských budovách. Jedna z  tabuliek je aj na rohu historickej budovy postavenej na rozhraní ulíc Laurinskej a Uršulinskej...

 
 
 
 
 

 
...starý mestský dom na rozhraní ulíc Laurinskej a Uršulinskej, na ktorom sa v spodnej časti zachovala tabuľka s výškou vody z rozvodneného Dunaja z 5.2.1850, z čias keď pri veľkej povodni  dunajské vody zatopili bratislavské Staré mesto...

 
 
 
 

POVODEŇ V ROKU  1899

 

 

 

 
...18.9.1899 Bratislavu postihla veľká dážďová povodeň, ale známe sú len pohľadnice zo zatopeného dunajského nábrežia. Či sa dostala voda aj do mesta sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť...

 
 
 

 

 
...na dobovej pohľadnici zo  septembra 1899 je vidieť, že zatopené bolo aj Korunovačné námestie pri soche  Kráľovnej Márie Terézie a je dosť pravdepodobné, že voda sa v tom čase dostala i do Starého mesta...

 
 
 

 

 
...táto pohľadnica je tak isto z povodne zo septembra roku 1899. Búdka v popredí po ľavej strane je osobné prístavisko lodí a  je miestom, kde bolo umiestnené už v tých dobách zariadenie pre meranie výšky hladiny Dunaja. Úplne v pozadí za búdkou sa nachádza koryto hlavného toku Dunaja a za prístaviskom vľavo, v pozadí je lodenica maďarského Vesliarského klubu. Po pravej strane je budova Vodných kasární  na nábreží Dunaja...

 
 
 
 

POVODEŇ V ROKU  1923

 

 
 

 
...aj 17.2.1923 nakopením ľadov na Dunaji sa voda Dunaja v Bratislave vyliala zo svojho koryta a spôsobila nemalé škody, keď výška Dunaja dosahovala 886 cm...

 
 
 
 

POVODEŇ V ROKU  1947

Ľadová katastrofa postihla Bratislavu tiež aj  14.3. 1947, keď ľadová povodeň pretrhla hrádze a zaplavila vtedy ešte okrajovú časť mesta - Prievoz.

 

 

 
...zamrznutý Dunaj v roku 1956 spôsobil ďalšiu povodeň, keď výška vody dosahovala 912 cm. V zime v tomto roku sa museli na ochranu Bratislavy pred povodňou použiť mnohé prostriedky, najmä vojenskej techniky v boji proti ľadom na Dunaji. Týchto prác sa zúčastnilo vyše 700 osôb, za použitia 142 áut, 12 bombardovacích a 6 prieskumných lietadiel, 38 diel a mínometov, 18 rádiostaníc. Spotrebovalo sa 598 kusov delostreleckého streliva, 1659 mín, 27 protitankových mín, 611 kusov trhavín, 58.806 litrov pohonných hmôt, 13.553 litrov nafty, 408 kusov leteckých púm. Z týchto čísel je vidieť aj vtedajšiu veľkú starostlivosť o obyvateľstvo mesta a ich majetok.

foto: ČTK 1957

 
 
 
 

"Nie vždy je príroda ničivá. Často sa stáva, že ľady odídu bez toho, že by narobili škôd. Niekedy je to celkom nenápadné; za jednu noc odíde ľad z celého bratislavského úseku. Inokedy je to opäť obraz, ktorý privábi stovky obyvateľov mesta na nábrežie. Ľady s rachotom pukajú, v trhlinách vystrekuje voda a kalné vlny odnášajú nepravidelne rozpukané kryhy tvrdého ľadu. Tentoraz sa most otriasa, ked veľké bloky ľadu narážajú na piliere. Nad riekou opäť poletujú vzdušní akrobati  - čajky a na dunajské ramená sa znášajú s radostným gagotom klinovité kŕdle divých husí."

/Zdroj: Dr Juraj Pacl, Lady idú...! Prichádza jar, Krásy Slovenska 1957, číslo 3, strana 114-115/

 
 
 
 
 
 
 

 

Tabuľka sledovania maximálneho vodného stavu Dunaja  od roku 1920 na vodomernej stanici v Bratislave.

Nadmorská výška tejto vodomernej stanice je 128,43 m.n.m.

Na vodomernom zariadení sa meria a zapisuje stav hladiny Dunaja v bývalom prístave bratislavského parníka "Propeleru", čo je v súčasnosti  vodomerná stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu. Tabuľka má vzostupné zoradenie podľa výšky hladiny Dunaja pri povodni.  V tejto tabuľke sú spracované údaje o povodniach  a zvýšených stavoch dunajských vôd od roku 1920.

Pre približné porovnanie výšky hladiny Dunaja z "normálom", výška hladiny Dunaja bežne dosahuje  a má v priemere 300 cm.

 

 

POVODEŇ
V ROKU

VÝŠKA HLADINY DUNAJA

POZNÁMKY

6.6.1940

805 cm

dážďová povodeň

17.8.1959

806 cm

letná /alpská/ povodeň

9.7.1997

807 cm

letná /alpská/ povodeň

31.3.2006

820 cm

ľadová povodeň

5.3.1940

822 cm

ľadová povodeň

6.8.1991

859 cm

 letná /alpská/ povodeň
vplyv výstavby VDG

24.3.2002

872 cm

ľadová povodeň

12.9.1920

882 cm

 dážďová povodeň

17.2.1923

886 cm

ľadová povodeň

5.7.1975

888 cm

letná /alpská/ povodeň

7.3.1956

912 cm

ľadová povodeň

16.6.1965

917 cm

 dážďová povodeň

14.3.1947

924 cm

ľadová povodeň

15.7.1954

984 cm

letná /alpská/ povodeň

16.8.2002

991 cm

letná /alpská/ povodeň

6.6.2013 15:00 hod.

1032 cm

 dážďová povodeň

 
 
 
 

 AKTUÁLNE STAVY VÝŠKY HLADINY VODY
V DŇOCH 5. - 7.6.2013

 5.6.2013  01:15 hod. výška hladiny 950 cm

 5.6.2013  07:00 hod. výška hladiny 967 cm

5.6.2013  17:30 hod. výška hladiny 993 cm

5.6.2013  21:00 hod. výška hladiny 999 cm

5.6.2013  22:00 hod. výška hladiny 1002 cm

6.6.2013  05:00 hod. výška hladiny 1017 cm

6.6.2013  15:00 hod. výška hladiny 1032 cm

7.6.2013  06:00 hod. výška hladiny 1018 cm

8.6.2013  07:00 hod. výška hladiny 940 cm

9.6.2013  07:00 hod. výška hladiny 842 cm

 
 
 

 Bratislava dňa 5.6.2013  /doplnené a opravené 6.6.2013,  7.6.2013 a 9.6.2013/

Zdroj: Údaje v tabuľke

1. Slovenský hydrometeorologický ústav, vodomerná stanica Bratislava, 2002, 2006, 2013.

2. Archív TRAMP NET 2006, 2013

 
 
 
 
 

POVODEŇ V ROKU  2013

 

 

 

 
Nezvyčajný pohľad na historickú časť Bratislavy a  rozvodnenú rieku Dunaj z historického bratislavského Starého mosta, patriaci zrejme k najstaršej technickej pamiatke v Bratislave, ktorého piliere statočne slúžia a dobre si pamätajú osobnosť, ktorá tento prvý pevný most dala vybudovať - Cisára Františka Jozefa I..

Cisár ho v roku 1891 aj osobne otvoril, keď pôvodnému Starému mostu s "milostivým Cisárskym súhlasom" dali jeho meno...

 
 
 
 

 

 
...tento Starý bratislavský  most, ako vidieť z fotografie i teraz statočne a   spoľahlivo odoláva povodňovej storočnej veľkej vode a za svojho 122 ročného života, tých povodní zažil určite neúrekom. Most v pôvodnej staršej bývalej svojej kráse v dĺžke 420 metrov slúžil ako jediný prvý kamenný - železný, do 2. apríla roku 1945, keď jeho strednú časť  v dĺžke 320 metrov ustupujúce nemecké vojská vyhodili do povetria. Začiatok i koniec mosta z bratislavskej i petržalskej strany zostali našťastie spolu s historickými strážnymi a colnými domčekmi neporušené a tak ich tam nájdete i v dnešných časoch...

 
 
 

 

 
...stred mosta bol čoskoro v tých vlastne už povojnových rokoch obnovený na pôvodných mostných pilieroch, víťaznou Sovietskou armádou a vojnovými zajatcami, do pôvodného stavu  /okrem strednej oblúkovej časti, kde vzhľad bol prispôsobený ostatným mostovým poliam/. Bolo to vraj z ešte použiteľných pôvodných dielov a  koristi, údajne pochádzajúcej z nemeckého územia. Most sa skoro vôbec /okrem strednej časti/ od toho pôvodného Cisárskeho zničeného mostu nelíši. Na našej fotografii za /pod/ mostom kotví veľká výletná loď s názvom "UKRAIHA", ktorá sa už do hlavného osobného prístaviska pri povodni pre vysoký stav vody a zastavenú lodnú dopravu do bratislavského prístavu nedostala...

 
 
 

 

 
...pohľad zo Starého mosta na zatopené bratislavské osobné prístavisko lodí. Chodník a prístupová cesta k prístavným pontónom a lodiam je zaliata vodou...

 
 
 

 

 
...ďalšie turistické lode, s menom RUSE BG a AURELIA BASEL, ktoré zrejme nadlho počas povodne uviazli tu v bratislavskom prístavisku a ich pasažieri - výletníci museli byť dopravený železnicou do svojich vzdialených domovov...

 
 
 

 

 
...aj osobný prístav z protiľahlej petržalskej strany Dunaja je nefunkčný a len veľmi ťažko odoláva povodňovým prívalom vody...

 
 
 

 

 
...v týchto miestach šírka povodňovej rieky je 450 metrov a hydrometeorologická predpoveď nasvedčuje tomu, že Dunaj tu pri tejto povodni dosiahne určite  šírku až 500 metrov...

 
 
 

 

 
...zaplavené sú i všetky príjazdové cesty k osobným prístavom a lodným reštauráciám...

 
 
 

 

 
...a aj park pri Dunaji z petržalskej strany sa zmenil na súvislú riečnu plochu Dunaja...

 
 
 

 

 
...i napriek rýchlemu prúdeniu hlavného toku, vôbec neni počuť očakávaný hlasitý  hukot,  a povodňová voda, akoby čím skôr a potichučky chcela byť čo najskôr niekde v mori...

 
 
 

 

 
...no pri tomto stolíku a na tejto lavičke v Petržalskom parčíku si nateraz určite neoddýchneme a ako sa zdá, tak dlho tečúcej vode už ani neodolá. Zrejme sa pustí na putovanie riekou, tak ako to spravili ostatné lavičky a stoly, ktoré tu stáli ešte pred  chvíľou vôkol....

 
 
 

 

 
...ale cesty a chodníky k hlavnému toku Dunaja v najviac ohrozených častiach záplavami sú už postupne uzatvárané protipovodňovými hliníkovými zábranami  a ich prekročenie nedisciplinovanými zvedavcami, najmä zvedavými deťmi bez dozoru, ohrozujúcimi si svoj vlastný život je strážené políciou...

 
 
 

 

.
..a takto, veľmi rýchlo pribúdajú ďalšie mobilné hliníkové protipovodňové hrádze, preto že kulminácia vôd Dunaja a ďalšie zvýšenie vodného stavu sa očakáva aj v ďalších dvoch dňoch...

 
 
 

 


...no čo poviete? Vydržia tomuto divokému  toku Dunaja oceľové kotviace laná veľkých lodí? Už pri prvom pohľade na búrlivo rozvodnený Dunaj sa zdá, že už držia tú obrovskú loď len zo svojich posledných skorodovaných síl...

 
 
 

 

 
...aj dalšie turistické lode zo Švajčiarska a Bulharska zakotvili, vlastne uviazli v prerušenej lodnej doprave priamo pod hradom a dunajským mostom s názvom Slovenského národného povstania. Aj na týchto lodiach je pusto, turisti odišli do svojich domovov vlakovou dopravou, preto že niet skorej nádeje na obnovenie turistickej plavby...

 
 
 

 

 
... tieto staršie stromy určite už zažili viacero takýchto veľkých povodní a hrdinský odolávajú veľkej "storočnej" dunajskej vode...

 
 
 

 

 
...z oblakov hliadkuje policajná helikoptéra a pod svojím dozorom má hrádze, či vodné zábrany a aj takto sa stará o bezpečnosť ľudí v ohrozenom území povodňami. Aj preto, že sme boli v tomto čase pri Dunaji, kľudne možno povedať, že zatiaľ naozaj pri tejto povodni je výrazná pomoc štátu a štátnej správy od najvyšších zodpovedných  štátnych orgánov, či už vládnych, alebo ministerských a až po tie najnižšie zložky štátnej moci a integrovaného záchranného systému. Naozaj zatiaľ spravili všetky potrebné úkony pre to, aby chránili ľudí bývajúcich a pohybujúcich sa okolo hlavného toku Dunaja  a taktiež aktívne zamedzili prípadným škodám a krádežiam na majetku...

 
 
 

 

 
...toto je pohľad z mosta S.N.P. na dunajské nábrežie a Slovenské národné múzeum. Postavením mobilnej protipovodňovej zábrany pred príchodom povodňovej vlny, Správa povodia Dunaja, zamedzila aj tu prípadnému zatopeniu  tohoto nábrežia a prípadnému vniknutiu povodňových vôd do Starého mesta.

Najväčšie poďakovanie patrí však Integrovanému záchrannému systému, konkrétne hasičom, vojsku, či polícii a aj lekárom, či zdravotníkom, ktorí boli a stále sú pri tejto povodni v plnej svojej pohotovosti a pripravený pri zhoršení stavu zasiahnuť na ktoromkoľvek ohrozenom mieste. Tým všetkým naozaj pri tejto veľmi dlho trvajúcej povodňovej "šichte" patrí poďakovanie i týmto spôsobom...

 

 

 
 

 

 
...takto hrozivo to vyzerá, ak loď "vypláva" zo svojho koryta a guľatými oknami s kajút podpalubia, už skoro na úrovni vody možno hľadieť a pozerať sa priamo do mestských ulíc...

 
 
 

 

 
...len čo vlastne je z toho a akú výhodu to má, že podpalubné kajuty sa stali vyhliadkovými izbami, keď turisti museli tieto lode dobrovoľne a rýchlo opustiť. Isto že dobre spravili, ak nebezpečný a rozvodnený Dunaj rýchlo a bezpečne opustili. Vlastne uznajte sami... aj to, ako by sa cez takto zatopené lávky dostali z  nábrežnej cesty na loď?...

 
 
 

 

 
...no áno, to sme si povodňový Dunaj  pozreli len na fotografiách z Bratislavy, ako to označuje nápis na jednom z prístavných pontonov na Dunaji...

 
 
 

 

 
...a tu už naozaj pri týchto prístavných pontónoch teraz nemôžu pristávať žiadne lode, vlastne ani na žiadne tu teraz nečakajú, lebo lodná doprava na Dunaji v čase povodne je dočasne uzavretá...

 
 
 
 
 
 

Všetky súčasné fotografie na tejto stránke sú z Bratislavy, od rozvodnenej  rieky Dunaj, fotografované 4. - 6. júna 2013.

Fotografoval a text napísal Pekelník z T.O. HAY RIVER

Staršie dobová fotografie z rokov 1923 a 1956 sú z fotografického archívu TNeT.

 
 

 

Zdroje a použitá literatúra:

 

  1. Dr. Juraj Pacl, Lady idú...! Prichádza jar, Krásy Slovenska 1957, číslo 3, strana 114-115  
  2. Mirko Bohuš, Jana Ružičková, Blanka Lehotská, Dunaj, jeho ekosystémy a ľudská činnosť, Bratislava, 2011  
  3. Slovenský hydrometeorologický ústav, vodomerná stanica Bratislava, 2006, 2013.  
  4. Bratislavské rožky, občianske združenie pre záchranu a prezentáciu tradícii Bratislavy 2013 /dobová pohľadnica z roku 1899/.  
5. Archív TRAMP NET  2002 - 2013
 
 
 

 

 

 

Hudba v pozadí stránky:

 

   
 
 

 

Pieseň "Most" hrajú kamaráti z  trampskej kapely KALUMET z Bratislavy v roku 1999
Spieva Iva
Text a hudba: Tomáš Gluvňa - Glufo

 

   

 
 
 
 
 
 
 

 
 
 
 

 
 
 

 

© TRAMP NET Pekelník