Trampská osada

ZÁLESÁK

Bratislava 1940

V poradí už druha bratislavská trampská osada s menom ZÁLESÁK  bola založená v júli 1940 v Bratislave a založili ju kamaráti pôvodom zo študentskej OSADY VESELÉHO MLADÍ. Deväť kamarátov z tejto osady sa odčlenilo a zdôvodňovali to tým, že v trampovaní hľadali čosi viac, ako len študentskú recesiu.

             V partii ktorá zakladala novú osadu ZÁLESÁK boli Brčko, Bulgar, Cyril, Johny, Picke, Roháč, Starec, Tom, Oto a Pištoľník,  prezývaný tiež aj Páratko. Po založení osady sa stal Páratko - Pištoľník  aj jej šerifom.

            V lete hneď po založení osady sa ZÁLESÁCI utáborili za Dúbravkou. Tu v Dúbravke sa zoznámili s ďalšími osadami a zblížili sa najmä s partiou, tiež omladenou z pôvodnej osady PŮLNOĆNÍ MĚSÍC a ich kamarátmi. Boli to Kukina, Vajco, Pubo, Tou, Malé Vajco, bratia Badákovci a niekoľkí ďalší. Partie sa spojili, všetci sa síce za členov osady nerátali, ale  chodievali spolu asi rok von do prírody.  Neskoršie zásluhou kamaráta Toua si našli nové táborisko nad Mariankou, neďaleko Savanskej lúky, ale chodievali i na Granadu, za Borinku na Medené Hámre, kde ich Pubo zaviedol ešte keď chodili spolu do  tamojších jaskýň.

 Na jeseň v roku 1941, presnejšie 7 novembra, začala si osada vydávať svoj  časopis. ZÁLESÁCI ho nazvali „Řev čundrákú“ inšpirovaní jedným z populárnych románov Radu a Žáka a jeho redaktorom sa stal Brčko.

            Časom starší kamaráti, ktorí osadu opustili  začali chodiť von  ako voľná partia, prípadne sa pridávali k iným partiám starších trampov a to najmä k partii Hawkinsovej. Tou a Kukina opäť vystupovali pod pôvodným názvom PŮLNOĆNÍ MĚSÍC, Picke odišiel k MLADÝM TULÁKOM. Tonda a Štych odišli do osady DAKOTA. Študenti, ktorí osadu zakladali, chodili von spočiatku ako STRATENKÁRI, neskôr sa spojili s osadami POLÁRKA a CANADA.

            Osirelí Brčko, Mike a Hela sa však nevzdávali plánov zo ZÁLESÁKA urobiť dobrú osadu. Za jeden z rozhodujúcich krokov k tomuto cieľu považovali vstup Tedda Yukona do ich osady v roku 1942.

Usilovali sa „ohníčkáriť“ . To slovo si prečítali v Hurikánových dejinách. Znamenalo to  stanovať sobotu, čo sobotu a  za každého počasia.             

Až prehnane začali dbať o svoju výstroj a úplnosť a správnosť svojho zálesáckeho vybavenia.  Nechodievali už len na jeden svoj flek, ale snažili sa mať viacero  táborísk.

Svoj stály flek si našli dokonca bližšie k Bratislave, i keď dosť ďaleko od rušnej „civilizácie“. Toto nové miesto bolo na hornom toku Bieleho potoka, neďaleko od Kocmundovej horárne na Bielom kríži. ZÁLESÁCI si na tomto mieste postavili podsadu, urobili lavičky a napokon aj malý totem. Táborisko nazvali campom Splnenej nádeje. Tento tábor predsa však jednu chybu len mal. Len čo ZÁLESÁKOV objavil horár grófa Károlyho, neľutoval nedeľu - čo nedeľu vyšliapať z Medených hámrov a z fleku ich vyhnať.  

         Zálesáckemu štýlu trampovania to však neveľmi vadilo. V sobotu na svojom campe pokojne prenocovali a v nedeľu ráno ich nepohostinný horár zavše našiel už pobalených a pripravených na ďalšiu cestu. Lebo takmer vždy sa vydávali niekam ďalej objavovať „nové neznáme kraje“.

Kamaráti Brčko a Tedd v svojich trampských začiatkoch

V roku 1943 sa rady osady mierne rozšírili. S osadou začali chodievať aj traja Brčkoví spolužiaci, bývalý skaut Šeďák, Greedy a Brácha. Tedd znovu priviedol do osady Kukinu. Nebola síce jeho dievčaťom, ale keď jej Toua zatkli /pre protifašistickú  činnosť/ chodievala striedavo na UTAH a so ZÁLESÁKMI.

Začiatkom roku 1944 sa členom osady stal aj kamarát Redy, dovtedy (a neskoršie znovu) člen UTAHU.

            Tesne po vojne sa k osade pridal aj Tom zo ZLATEJ HVIEZDY a Čuky a squaws Peggy a Manci.

            Pri svojich cestách za novým neznámym Brčko objavil a Tedd pomenoval dovtedy neznámy krásny kút, ako stvorený pre táborenie „Švédsky park“. Toto slávne táborisko vo Švédskom parku nebolo len ich táboriskom. Používali ho spoločne s Indošom z osady DAKOTA a neskôr aj s ďalšími kamarátmi. V roku 1948 tu privítali medzi sebou aj Boba Hurikána.  

Na Dunaji mali osadníci zo ZÁLESÁKA tiež niekoľko flekov. Časť z nich používali spoločne s partiou Johna Hawkinsa a neskôr Puba. Svoj vlastný camp mali pod ostrovom Kormorán, na jednom z ostrovov, pri brehu Kalinkovského ramena.

Tedd Yukon si v roku 1949 - 1950 postavil pôvodne so spoluosadníkmi so ZÁLESÁKA,  spolu  s Jukim a Megom z RED RIVERU  a ďalšími kamarátmi  chatu pod Volhoviskom a nazval ju menom ZÁLESÁK.

V päťdesiatych rokoch členovia osady chodili spolu už len zriedkavo. Redo odišiel späť do osady UTAH. Tom, Tedd a Čuky chodievali do prírody väčšinou sami, alebo striedavo s rozličnými voľnými partiami. atak Tedd zostal sám.

Zrub trampskej osady ZÁLESÁK

Návšteva Boba Hurikána a kamarátov z pražskeho ZELENÉHO KRUHU v Malých Karpatoch, na trampskej osade ZÁLESÁK, dňa 14.8.1955

Tedda Yukona  však romantika „Zálesáka“ ťahala niekde inam, za jeho vysnívanou Kanadou a volanie diaľav ho stále nechcelo opustiť.

Po prvý krát sa o to pokúsil hneď po vojne, keď sa zamestnal ako skladový robotník na americkej vojenskej základni v Nemecku... Do USA sa však vrátili len vojaci. Tedda nevzali a musel sa vrátiť.

Nuž skúsil to ešte ráz.

Na svoj útek si však vybral nie celkom vhodný čas. Hranice už boli veľmi prísne strážené. A ani zvolený spôsob na útek nezaručoval úspech.

Ale Tedd to riskol. Našiel si za spoločníka šoféra, ktorý pre Pozemné stavby vozil z Devínskej Novej Vsi štrk.. Mal teda povolenie pre vstup do  hraničného pásma. Strážcovia hraníc jeho vozidlo poznali a  bola tu nádej, že nebudú kontrolovať ani doklady vymenenému závozníkovi. To všetko  ešte vyšlo. Nik im nevenoval pozornosť, ani keď prišli k rieke a naložili časť štrku. Ten mal zadržať prípadné guľky pri prechode cez rieku.

Ťažké auto však  uprostred  Moravy uviazlo. Utečencom nič nezostávalo, len sa pokúsiť  zvyšok rieky preplávať.  Ozvala sa streľba. Tedda pohraničníci zasiahli, s krvácajúcou nohou prevliekli blatistou riekou na našu stranu a potom ho takmer celú noc prevážali po bratislavských nemocniciach, kým nenašli izbu s miestom pre jedného, kde by ho mohli strážiť. Chirurgický zákrok prišiel preto veľmi neskoro. Noha musela preč, až od bedrového zhybu. Že navyše priložil nemálo aj súd, o tom vari už škoda hovoriť.

V šesťdesiatych rokoch si Tedd dôkladne obnovuje svoju chatu pod Volhoviskom. Chodieval  tam sám,  na motorovej invalidnej trojkolke. Pri obnove chatky sa mu ponúkli a  výdatne pomáhali kamaráti Apač, Oto - Mike, Šoc a Bleška z osady DESPERADO, tí však po vpáde Rusov odišli po roku 1969 za hranice do Kanady. Keď Teddovi navyše ktosi ukradol invalidnú trojkolku, ktorú nechával dolu pri potoku, na chatu už nechodieval tak často.

...fotografia, ktorú spolu s ďalšími poslal kamarát Mike z Kanady, je z roku 1961, keď rozobrali celú starú pôvodnú chatu, z ktorej vlastne zostali len steny a  začali ju stavať na novo...

V poradí druhý Silvester na obnovenej chate v roku 1965. Zľava: Bikini, Šperhak, Mego, Mike a Tedd

Silvester 1966 na chate Zálesák. Zľava: Oľga, Sonja, Tedd, Šperhák, Mike, ... . /Ráno prišiel Bikini, Mego,  Greenhorn, Bleška, ktorí sahaganovali na Švédskom parku./

Totem osady ZÁLESÁK  v interiéri zrubu

Krb v zrube trampskej osady ZÁLESÁK

Teddo aj po zranení bolo možné stretávať aj na Dunaji a tam táboriť v oblasti ostrova Kormoránov. Vody ramien brázdil sám na kanoi s prívesným motorom. Loď mal uloženú  pri zimnom prístave a odtiaľ ju vždy sám dopravil na upravenej trojkolke na vodu, upevnil motor a naložil zásoby. Obdivuhodný výkon na invalida.

Teddov byt v Bratislave na Baštovej ulici bol tiež takou malou trampskou oázou, už tým ako si ho upravil a tiež tým že sa tam stretávalo viacero bratislavských trampov, ktorí k nemu chodili na „potlach“ / t.j. potlachať si , povyprávať sa /. Mnohí mu aj pomáhali organizovať trpenú fotografickú „živnosť“, ktorou sa živil.

Teddo si dopisoval s kamarátmi,  ktorí emigrovali a v každom liste pripojil  politické narážky a hodnotenie vtedajšej situácie. Asi veril v ústavou zaručené  listové tajomstvo. V roku 1976 ho zatkli pre urážky zriadenia a hlavy štátu. Vyšetrovali aj takmer všetkých trampov, ktorí ho predtým navštevovali.

Teddo sa začal vytrvalo obracať na všetky úrady so žiadosťou o vysťahovanie a hoci sa to zdalo nemožné, k údivu toto povolenie dostal, ale s podmienkou že musí mať vízum do krajiny, kde sa chce vysťahovať a písomné  pozvanie známych, ktorí sa zaviažu že sa budú o neho starať. Ani jedno, ani druhé však nedostával.

Teddo nešťastnou náhodou na sklonku roku 1981 zomrel. Usmrtilo ho pravdepodobne zlé spaľovanie plynového krbu, ktorý mal v byte.

Čias, keď by bol mohol konečne odísť do vysnívanej Kanady, sa teda nedožil.

Totem, ktorý postavili Teddovi pre spomienku kamaráti z trampskej osady ZÁLESÁK

Až neskoršie na chatu ZÁLESÁK, ešte za čias Teddovho života pribudli Belina a Bill.

Po Teddovej predčasnej smrti na chatu pod Volhoviskom chodievajú v letných mesiacoch Bill, Belina, Tom Zálesák a tiež Teddov synovec. V zime býva chata úplne opustená. Teddova chata je v tomto čase najstaršou trampskou chatou, čo dodnes stojí na Slovensku.

Svoje spomienky na chvíle prežité na Zálesáku nám z ďalekej Kanady napísal aj kamarát Otto - Mike Klondike :

„Na chatu ja mam len tie najlepšie spomienky, hoci nás tam vždy čakala len drina a ťažká práca. Všetko sme  museli nosiť na ramenách a každý klinec a každú pologulatinku. Tedd, niekedy vyšiel až na chatu  ale to sa stalo len veľmi málo a to muselo byť leto a všetko  suché. V tých časoch keď sme chatku znovu stavali sme nemali možnosť lepšie  spoznať okolie, lebo keď bola chvíľka volného času tak sme odpočívali. Keď chatka bola už dokončená  dva  roky  som  tam  chodil a   potom  sa  to  pre  nás  stalo všetko históriou. Po prvý krát som tam bol začiatkom roku   1960 a vtedy sme sa dohodli, že Teddovi pomôžeme chatu prestavať, ako   celá osada DESPERADO  a tak sme sa do toho pustili. No, nie vždy všetko išlo hladko.

Boli sme Šoc, Bleška, Pepo, Greenhorn a ja. Tedd mal všetko dobre premyslene a plán bol na mieste. V lete v roku 1960 sme tam boli ja a Šoc asi štyri dni a dali sme všetko dole,  aj celu strechu a ostali len hole steny bez dverí. Víkend potom sme všetci prišli a začali stavať od znova a trvalo to možno štyri roky než sme všetko dokončili.

Zo stavby krbového komína. Za komínom sa usmieva Tedd a maltu mieša Mike, ako hovorí: "...štrk a cement sme nosili na chrbtoch. Son of a  gun. Ale boli sme mladí a plný elánu a tak nám to bolo hračkou...."

Medzi tým už sme ostali len traja, ale ako osada sme sa držali spolu a sleziny sme mávali každý mesiac. Pre mňa to boli roky ktoré zostali  hlboko v srdci a romantika ktorú som tam prežil mňa sprevádza  celým životom. Spomienky zahrejú. Som rad, že chata sa tak dlho drží.  Je v nej kus histórie bratislavského trampingu a veľa kamarátov trampov tam už spalo a chatu navštívilo.... Škoda , že Tedd tak skoro odišiel a nedožil sa terajších čias. To bol jeho sen a vždy  veril, že starý systém dlho vydržať nemôže...."

Kamarát Brčko z osady ZÁLESÁK je známy ako tvorca knihy o spomienkach na svoje vlastné trampské roky  a s náčrtom histórie trampingu na Slovensku "Údolia nestíchli" a redaktor časopisu „Trampský Spravodaj“ TRAMP CLUBU Bratislava.

Kamarát Brčko

Obálka Brčkovej knihy o spomienkach na svoje vlastné trampské roky a s náčrtom histórie trampingu na Slovensku, s názvom Údolia nestíchli.

Obálky z trampského časopisu Tramp clubu Bratislava, ktorého redaktorom je kamarát Brčko, z trampskej osady ZÁLESÁK. / kresby sú však kamaráta Lexa/

O kamarátovi Brčkovi sa viac dočítate aj na iných stránkach TRAMP NETu tu:

Chatka Zálesák v zime v roku 2003

(História osady ZÁLESÁK je podstatne skrátená, jej plné znenie možno nájsť v Pekelníkovej KRONIKE TRAMPSKÝCH OSÁD)

Pieseň v pozadí stránky "KEĎ TÁBORÁKU DYM..." spieva a hrá trampská osada UTAH z Bratislavy v roku 1970, autor neznámy.