Trampská osada TARPAN

Ivanka pri Dunaji 1974

V roku 1973 v lete si ako malí chlapci privoňali k táborovému ohňu a začali premýšľať o založení trampskej osady. Názov osady priniesol kamarát Dindy, ktorý vybral z veľkej obrázkovej knihy od Brehma o zvieratách - Tarpan, čo bol prapôvodný posledný európsky divý koník /ktorý ešte okolo roku 1870 žil pri Dnepri/, je to predchodca koňa Prziewalského, ktorého sa nepodarilo nikdy, nikomu skrotiť. A práve tá voľnosť Tarpan inšpirovala osadníkov k tomu, aby prijali podľa neho názov svojej trampskej osady, pociťujúc pri jej zakladaní veľký pocit nastávajúcej voľnosti a romantiky.

Na potlachu, dňa 24.IX.1974 ich kamarát Muharica z trampskej osady ZELENÁ SEDMA pri príležitosti 3. výročia osady ANAKONDA na Ranči vyhlásil a prijal medzi TRAMPSKÉ OSADY IVANSKÉ. Zakladajúcimi členmi osady sa stali Otlak, Dindy, Blcha, Capko a Lupi. Ich prvým flekom sa stalo miesto pri Malom Dunaji, ktoré však teraz už je zatopené.

Osada prijala veľa pozvaní na potlachy v Ivanke, Bielych skalách, Handlovej, Medvedej skale a pod. Ich každoročné veľké vandre smerovali po celom Slovensku - Veľká Fatra, Slovenský Raj. V Malej Fatre si obľúbili okolie Vrátnej doliny. Veľmi rádi chodievali do Štiavnických vrchov, na medzi ivánčanmi obľúbenú Hodrušu. Odtiaľ vyrážali na Počúvadlo, Sitno, Richňavu a do jedného z našich najkrajších starých banských miest, Banskej Štiavnice.

Ako sa to už v niektorých osadách stáva - veľké zelené vandre a manželstvá utlmili aj ich trampskú činnosť v roku 1983. Odvtedy zostal Lupi z osady sám a ďalej chodieva po vandroch a spoznáva opäť nových kamarátov, kamarátky a krásy nášho Slovenska.

Ale kamarát Lupi je v posledných rokoch známy okrem "pekelníckeho" prikladania brvien do Slávnostných táborových ohňov na rôznych potlachoch aj ako neúnavný organizátor rôznych trampských pochodov. Jeden z nich má názov "Ivánská chotárka". Je to pochod ktorý sa každoročne opakuje už niekoľko rokov, vždy po Vianociach a ako hovorí Lupi, takýto pochod je potrebný pre skoro všetkých kamarátov, aby vraj zhodili nadbytočné zimné kilogramy. Netreba sa báť nekonečného pešieho putovania, veď je to len /obyčajne, okolo 15 kilometrov/ cesty popri Malom Dunaji. A tak keď dostanete pozvanie, neodmietnite! Nájdete tam dobrú náladu, partiu a peknú prírodu.