Osadu založili pätnásťroční chlapci v roku 1964 v tomto zložení: Pida, Gusto, Ucho, Čontoš, Čviro, Špicel a Kontrfál. Za šerifa bol zvolený Pida.
 

Zo začiatku mávali zrazy u Čvira, ktorého otec vyštopkal pre osadu prvú vlajku. Táto sa nosila von asi dva roky. Potom dala osada vyšiť novú vlajku, ktorú osada nosila na potlachy a iné akcie až do roku 2002, kedy sa ju podarilo Pidovi aj s osadnou kronikou pri splave Malého Dunaja pri Rusovi utopiť. Následne Pida vyhotovil z kože ďalšiu vlajku, ktorá veje na potlachových stožiaroch doteraz.

Osada mala dlho svoj flek v Adamovom raji a neskoršie si postavili "ohradu" v blízkosti búdy deda Jánošíka pri Rusovi. "Prečo ohradu?" Na konci šesťdesiatych a na začiatku sedemdesiatych rokov bolo zvykom, že osady sa na svojich vandroch prepadávali a účelom bolo prepadnutej osade niečo ukoristiť /vlajku, stan, gitaru.../. Za tieto veci sa potom v ivanskej krčme LA PALOMA platilo výkupné formou pív. Čím vzácnejšia alebo cennejšia vec to bola, tým viac pív sa muselo zaplatiť. Aj chlapci z osady DELFÍN úspešne prepadávali a občas boli prepadnutí. Z toho dôvodu si osady ako určitú obranu pred prepadmi stavali okolo fleku ohrady.


Zaujímavé bolo, že osada chodila na vandre vkusne oblečená a spoločným znakom oblečenia boli bledomodré roláky a čierne nohavice. Pravidelne sa zúčastňovali trampského života až do roku 1971, kedy začali prví osadníci odchádzať na povinnú základnú vojenskú službu. Po návrate z vojenčiny nastalo zakladanie rodín, stavanie si domov, starostlivosť o deti a rodiny a tak sa osada na dlhší čas odmlčala.


V prvých rokoch svojej činnosti si brali chlapci príklad hlavne od osád ALBATROS, KROKODÍL a TRAPER, neskoršie trávili svoje voľné chvíle v prírode s osadami DRAVEC, ZLATÁ KALEDÓNIA, BEDUÍN, VAQUERO, MAURETÁNIA, MONTANA...
Napriek tomu, že osada nikdy neusporiadala potlach či slezinu, osadníci sa zúčatňovali všetkých trampských akcií v Ivanke pri Dunaji a blízkom okolí. Na vandre chodievali do Smoleníc, na Škarbák, na Dedinky do Slovenského raja, na Hodrušu, do Lanžhota a splavovali Malý Dunaj.
Futbalového turnaja TRAMPSKÝCH OSÁD IVANSKYCH o Dunajský pohár sa nezúčastňovali. Pri osadových ohňoch ich doprevádzal hrou na gitaru kamarát Koža.


Po roku 2002 sa začal pravidelne zúčatňovať trampského života Pida, ktorý do dnešného dňa zhotovuje nádherné trampské výrobky či už z dreva, kože alebo kovu ahlavne jeho visačky s miniatúrami hudobných nástrojov sú nádherné..