Jeseň, či v češtine podzim,  je nádhernou hrou pestrej palety farieb prírody a našich romantických potuliek v tejto farebnej galérii...

 

 
...aj v neskoršej jeseni rastú tieto naozajstné nefalšované hubárske celebrity  a stretnutie s nimi v lese každého z nás určite poteší...

 

 

...nie, nepatrí k jedlým hubám, nezbierajte ju! Je však v lese tou najkrajšou nádhernou hubou a váš  pohľad určite poteší svojou krásou...

 

 
...ak máte trochu hríbarského šťastia, aj váš košík sa naplní dubákmi. Aby sme vždy neprezentovali len tie svoje vlastné nálezy, tak tieto dubáčiky sú zo spoločného prúteného košíka kamarátky Annie z trampskej osady YUKON a kamaráta Frfňa z trampskej osady SLZA...

 

 
...aj toto je lesný krásavec a má názov Hnojník strakatý. Je známe o ňom, že neobsahuje žiadne jedy, ale voči hubárskym košíkom sa  bráni  tým, že protivne zapácha...

 

 
...táto huba pri prvom pohľade vyzerá ako kúsok  ladu a volá sa Rôsolovka. Je však určite nejedlá, a svojou huspeninovou hmotou i tak k zberu a príprave jedla vôbec neláka...

 

 
...jesennou hubárskou raritou je aj priesvitná huba ktorá dostala od hubárov názov Prilbička. Určite je tiež naozajstnou okrasou lesa, ale do trampských kotlíkov a ešusov nepatrí, preto že je nejedlá...

 

 
...najznámejšími a hojnom množstve vyhľadávanými a zbieranými jesennými hubami sú Podpňovky. V lese ich rastie viacero druhov a názvy dostali najmä podľa ich sfarbenia. A tak podľa rôznych hubárskych atlasov rozdeľujeme Podpňovky na olivohnedé, tmavé, bledé, ale tiež aj podľa iných znakov na hľuzovité a bezprsteňové. Ak ich dobre poznáme a nepomýlime si ich s podobnými nejedlými hubami rastúcimi v lese, tak všetky podpňovky sú huby jedlé a vynikajúcej chuti. Avšak každý kto ich zbiera a pripravuje z nich jedlá, by mal vedieť to, že surové podpňovky a tiež nedostatočne  tepelne upravené sú jedovaté. Tiež je známe o nich aj to, že sú aj ľudia, ktorí ich neznášajú ani po dokonalej tepelnej úprave...

 

 
...jesenný hubársky košík s bedľami a podpňovkami. Podpňovky ich voláme na Slovensku a v Čechách majú názov Václavky...

 

 
...a na tieto huby i keď sú vzhľadovo pekné a ľakajú k zberu, si dávajte v lese obzvlášť pozor, sú smrteľne jedovaté a majú názov Bedličky ostrošupinaté.

Hubár ktorí sa slabšie vyzná v hubách si ich môže pomýliť s inými druhmi bediel, s tými ktoré sú jedlé. Bedličku ostrošupinatú môžete vidieť  a nájsť rásť v lese už od prostriedku leta a rastie až do neskorej jesene...

 

 
...je síce ťažko pochopiteľné, ako si tieto huby s názvom Bedlička ostrošupinatá vie niekto pomýliť s jedlými bedľami. Nikto z nás však nieje neomylný a tak upozornite aj svojich kamarátov pri zbere jedlých bedieľ na možnosť výmeny s jedovatými druhmi,  že je dokonca viacero druhov bedličiek ktoré sú jedovaté a dajú sa pomýliť s  dobrými a chutnými jedlými bedľami.

Verte, že toto upozornenie nebude a nemusí byť dokonca zbytočné, dôkazom je aj nedávný smrteľný prípad otravy touto hubou na Slovensku  /september 2013/. Tridsaťštyriročný hubár nazbieral tieto jedovaté bedličky v malokarpatskom lese v blízkosti Bratislavy. Po ich konzumácii podľahol jedu amatoxínu ktorý obsahujú tieto bedličky. Je to zákerný jed a jeho prítomnosť v tele sa prejaví až po 15 hodinách po použití a to je žiaľ na záchranu po tak dlhom čase pôsobenia jedu v organizme človeka už neskoro...

 

 
...a ešte jedno foto smrteľne jedovatej Bedličky ostrošupinatej. To preto, aby ste si ju riadne zapamätali a pred jej zberom sa vystríhali. Odporúčanie pri zbere bedlí môže byť len také isté ako i pri iných hubách a hríboch, že máme zbierať len to, čo dobre poznáme.

U bedlí je to o to zložitejšie, že podľa rôznej u nás vychádzajúcej literatúry a nahliadnutím do desiatich slovenských a českých atlasov húb, je podľa tejto literatúry známych viacero jedovatých bedličiek, dokonca aj bedlí. Ich názvy, teda tých jedovatých sú nasledovné:

Niektorí hubári pri rozpoznávaní bedlí, tých jedlých, nejedlých a smrteľne jedovatých si vytvorili aj akési rozpoznávacie pravidla. Jedno z nich vraj je že, jedlá je tá bedľa, ktorá má na vrchu šupinky a tie ostatné jedovaté bedličky majú bradavice.

Iní zas tvrdia, že  bedľa, teda tá ktorá je jedlá má na hlúbiku prsteň ktorý možno voľne posúvať hore a dolu, zatiaľ čo prsteň tých jedovatých bedličiek sa posúvať nedá, alebo ho vôbec nemajú.

Tieto rozpoznávacie znaky sú v určitých jednotlivých prípadoch možno aj pravdivé, ale určite nepatria k všeobecne platným pravidlám pri  rozpoznávaní bedlí.

 
...pohľady pri našich potulkách lesom nepatria len hubám a hríbom, ale všetkej tej jesennej lesnej kráse vôkol nás. Naozaj niet azda nič krajšieho, ako keď do zafarbeného lesa zasvieti slnko a oživí už aj beztak tú krásnu paletu farieb, ktorú vykúzlili listy na stromoch a príroda...

 

 
...v malokarpatskom lese v tomto roku stretávame vo väčšom množstve ako predchádzajúcich rokoch cyklistov a to na ich nových a novo vyznačených lesných cyklocestách, ktorých vraj len v Malých Karpatoch bolo tento rok 2013  s veľkou politickou chválou vybudovaných vyše 200 kilometrov.

Prečo nie, však aj malokarpatský les je dostatočne veľký pre všetkých milovníkov prírody a aj spoznávanie lesa a zdravý pohyb bicyklom na lesnom vzduchu má svoje opodstatnenie.

Ono to však s tým budovaním cyklociest je akási klamná polopravda, preto že tých 200 kilometrov naozaj nevybudovali a v podstate idú starými značkovanými chodníkmi, teda tými, ktorých väčšina je známa od nepamäti a  zabrali ich peším turistom a všetkým peším milovníkom prírody. Jednoducho si  tam k pôvodnému turistickému značeniu primaľovali svoje cykloznačky. Teda dá sa povedať aj tak, že z väčšinou romantických lesných turistických chodníkov si s farebnými štetcami spravili aj svoje cyklocesty...

 

 
...skutočne pekným prvým dojmom pôsobia nové značenia turistických cyklociest, ale  bez zakúpenia si príslušných špeciálnych cyklomáp sú tieto šípky s číslami použiteľné naozaj len čiastočne. Dôvodom je to, že vyznať sa v jednotlivých nespočetných cyklookruhoch, tak ako sú označené číslami, sa už z týchto tabuliek určite nedozvieme...

 

 
... a tu na tomto mieste sme miesto húb ktoré tu predtým rástli, našli úplne iný "poklad". Žiaľ tiež pri týchto novo vyznačených cyklocestách sa v priebehu veľmi krátkeho času objavili aj takéto dovtedy skoro nevídané "prírodné šperky" v podobe nerozložiteľného  potravinového odpadu.

Nevieme, ako bude cykloklub tento problém riešiť. Možno o tom mali už rozmýšľať predtým, ako dostali na vybudovanie cyklociest pomerne veľké investície a tieto cesty vyznačili a kde v rozpočtoch zrejme úplne zabudli na ochranu prírody.

Treba však mať na pamäti, že les si s týmto novodobým smetiskom určite neporadí sám a odpadu každým týždňom stále pribúda. Zrejme by bolo rozumnejšie počkať s otváraním ďalších nových cyklociest, kým sa tento ekologický problém nevyrieši.

Nechajme však cyklistov nech sa v pokoji aj pohode bicyklujú a užijú si krásy jesennej prírody spolu s nami. A tak radšej sa vráťme k našej jesennej hubárskej potulke...

 

 
...a takto akosi vyzerá smerová šípka na hríbarskom hubookruhu. Tiež sa z nej cyklista či hubár síce vela nedozvie /tak ako z tých cykloznačiek/,  značkár červík tam použil svoje vlastné tajomné hieroglyfy, ku ktorým si treba kúpiť príručku v lesnom knižnom červoobchode...

 

 
...tohoročná neskorá jeseň je ako to býva každý rok, zvyčajne aj posledným ročným obdobím, keď je  príroda v lesoch stále ešte štedrá a napriek už chladným nociam, obdarí nás svojimi čoraz vzácnejšími stále ešte v tomto období rastúcimi  lesnými plodmi...

 

 
...Hlíva ustricovitá je výborná, jedlá a dokonca vraj aj liečivá huba, ktorá sa stáva, ak ju v lese nájdeme, štedrou jesennou nádielkou pre hubára. Zvyčajne sa objavuje v hojnejšom množstve až v období, keď ostatné huby  a hríby už skončili svoje plodné obdobie a prestali rásť. Hlíva ustricovitá je skutočným symbolom neskorej jesene a hubovou predzvesťou zimného obdobia, avšak sama sa zimy akosi vôbec nebojí a za miernejších zím ju možno nájsť aj rásť aj v zimných mesiacoch, keď by sme hľadať huby do lesa nešli...

 

 
...že niekedy sú tie dary naozaj "kráľovské" svedčia o tom i tieto mladé a veľké  plodnice Hlívy ustricovitej nájdené 23.októbra 2013 v Malých Karpatoch /i na predchádzajúcich fotografiách/. Hlívu síce dostanete kúpiť často za prepychové eurá v každom väčšom obchode s potravinami, ale tejto lesnej sa tá umelo pestovaná ani vzhľadom, sfarbením, chuťou či veľkosťou, no však hlavne kvalitou jednoducho vôbec nedá porovnávať...

 

 
...na našu jesennú hubársku výpravu nezabudli sme si zobrať zo sebou hubárske košíky, lebo sme tušili že jesenná príroda bude v tento deň pre nás štedrá. Nemýlili sme sa, vyplatilo sa... no niečo sme tam aj nechali, necítime sa byť lesnými chamtivcami. Nechali sme i keď lesníci tvrdia, že práve tie, ktoré sme dnes zbierali sú najväčší škodcovia lesných drevín, teda Podpňovky a Hlívy.  My si však hubársky  les bez nich na jeseň nevieme ani predstaviť a možno na budúci rok na tomto mieste objavíme takýto lesný poklad ktorí nás naozaj potešil znovu...

 

 
...nie, to neni nový druh lesného hríba, to je len preto žeposledné jesenné hríbiky žiadny hríbar nenašiel  a tak sa prezliekli do bielych /plesňových/, už "snehových" zimných šiat...

 

 
...v tento nádherný deň strávený v prírode sa podvečer s nami lúčia posledné lúče slnka ešte stále jemne prifarbujúce pestrofarebné listy pagaštanov. Bolo to naozaj krásne a doporučujeme aj vám ponechať si "gumenné" kolesové dopravné prostriedky na autoparkoviskách, alebo bicyklových stojanoch a "len tak" sa peši túlať jesenným rozprávkovým lesom,...

...len tak a bezcieľne...